„V tomto čase, keď riešime energetickú krízu, vysokú infláciu, ponuka 309 miliónov eur, to znamená dostať sa na úroveň českých platov, je veľmi štedrá,“ skonštatoval Heger. Lekárov prosí o stiahnutie výpovedí.
Minister financií Igor Matovič (OĽANO) opakovane potvrdil, že ponuka na zvýšenie platov až o 35 percent je finálna. V stredu (23. 11.) očakáva od lekárov definitívnu odpoveď. Upozornil, že odborári trvajú na zvýšení o 59 percent a po 1. decembri má platiť pôvodná požiadavka so zvýšením až o 100 percent.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) doplnil, že pokračujú ďalšie rokovania, na ktorých sa doladia technické detaily. „Hlavné body sú dohodnuté, hľadáme cesty, akým spôsobom to najrýchlejšie dostať do legislatívy,“ vysvetlil. Verí, že do konca utorkových rokovaní bude hlavný náčrt vyladený na 95 percent.
Visolajský: Od dohody nás delí 40 miliónov eur
Blížime sa k dohode, je to na ministrovi financií, povedal v pondelok šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský. Dodal, že druhá strana situáciu len zhoršuje. Od dohody ich delí 40 miliónov eur. Visolajský pred rokovaním potvrdil, že prišli s vlastným návrhom. Na rokovania neskôr prišli aj premiér Eduard Heger a minister financií Igor Matovič (obaja OĽANO), prítomný bol i minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).
VIDEO: Lekár Visolajský: Nechystáme sa na ďalšie ústupky„Blížime sa k dohode, je to otázka ochoty ministra financií," povedal Visolajský. Sumu 40 miliónov eur považuje Visolajský za čiastku, ktorá je v rozpočte zdravotníctva zanedbateľná. Lekári by mali v stredu (23. 11.) dostať ponuku, v ktorej majú byť spracované prísľuby vlády na základe požiadaviek lekárov. „Zajtra máme dostať ponuku. Sme ochotní prísť každý deň, aby sme dospeli k dohode. Bez 2100 lekárov nemôžu nemocnice fungovať,“ uviedol šéf LOZ.
Finálnu ponuku vlády k platom lekárov Visolajský ako konečnú nevníma. „Neuzatváral by som to ako konečnú ponuku vlády, robíme všetko pre to, aby sme sa vo všetkých požiadavkách stretli na nejakom kompromise. To, čo nás delí od kompromisu v otázke platov, je 40 miliónov eur. Čo je v rozpočte zdravotníctva naozaj zanedbateľná čiastka,“ skonštatoval.
Čítajte viac Hľadanie dohody s lekármi sa mení na trápenie. Matovič dáva ultimáta
Visolajský poukázal na to, že dostali informácie o ďalších výpovediach lekárov. „Sme svedkami toho, že nám pribúdajú výpovede zdravotníkov. Dokonca sa pridali lekári z univerzitnej a fakultnej nemocnice, a to je naozaj vážna situácia," upozornil. Kritizuje rétoriku vládnych predstaviteľov. „Celé Slovensko vidí, ako ku konfliktu pristupuje druhá strana. Hecovanie politikov voči zdravotníkom, urážanie, vytýkanie nadčasov určite nepomáha danej situácii," tvrdí. Predseda LOZ viackrát upozornil na to, že takéto správanie demotivuje zdravotníkov, čomu nasvedčujú aj podané výpovede.
„Na reformu vzdelávania lekárov sme nachystali už znenie zákonných úprav. Ministerstvo to nespravilo, spravili sme to my,“ uviedol Visolajský s tým, že ich stačí schváliť v parlamente.
Nerozumie ultimátu zo strany vlády k otázke platov. „Nerozumiem, v čom je ultimátum, keď dnes ideme riešiť otázky vzdelávania,“ skonštatoval Visolajský. Tvrdí tiež, že takéto kroky situácii neprospievajú a „rozbíjajú“ snahu o konštruktívny dialóg. „Výsledkom takýchto útokov je nárast napätia medzi lekármi a návrhy ďalších výpovedí. Ako príklad môžeme uviesť nových 32 výpovedí lekárov v Prešove,“ priblížil. LOZ podľa neho trvá na ústupkoch v otázke platov, ktoré predstavilo cez víkend.
VIDEO: Koaličná rada nebude, prednosť dostali lekári„Včera sme dostali ústny prísľub, že sumou približne 300 miliónov eur oddlžia štátne nemocnice. Keď sa na to dali zrazu nájsť peniaze, nerozumieme, prečo je problém nájsť 40 miliónov eur na personálnu stabilizáciu nemocníc,“ poznamenal šéf odborárov. Neodpovedal, či sú ochotní ustúpiť ešte viac a prijať finálnu ponuku vlády.
Premiér verí, že s odborármi majú spoločný cieľ, aby si slovenské zdravotníctvo plnilo svoju funkciu. Teda aby liečilo, zachraňovalo zdravie i životy ľudí a aby sa vytvárali dobré a spravodlivé podmienky pre zdravotníkov. „My vás nielen počúvame, ale snažíme sa aj pomôcť. Mnohé zmeny sme naštartovali, presadili, iné si však vyžadujú čas,“ vyhlásil na sociálnej sieti s tým, že rozumie frustrácii a vyčerpanosti lekárov po pandémii a rokoch neriešenia problémov zdravotníctva.
Petko: Lekári išli v roku 2011 na PN
Jediným riešením aktuálnej situácie v zdravotníctve je dohoda medzi vládou a lekármi, skonštatoval prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko. Podľa neho by vyhlásenie núdzového stavu situáciu len zhoršilo.
„Núdzovým stavom môžeme vyriešiť jedine to, že sa od 1. decembra nebudú musieť dodržiavať normatívy, pretože v takomto príbehu sa nebudú musieť. Aj tak sa to nedotkne lekárov, ktorí už vypovedali, ale zaviazaní budú tí, ktorí tam doteraz robia," skonštatoval.
Situáciu by to podľa neho len vyeskalovalo. „Toto bolo aj v roku 2011, keď dalo výpoveď 1100 lekárov, teraz ich dalo 2100. Núdzový stav vtedy situáciu len zhoršil a lekári išli na PN,“ podotkol.
V prešovskej nemocnici lekári vypovedali služby
V prešovskej Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana vypovedalo 32 lekárov služby na december. Pre TASR to potvrdil riaditeľ nemocnice Ľubomír Šarník.
„V piatok 18. novembra vypovedalo 32 lekárov službu v ústavnej pohotovostnej službe na december. Lekári sú z oddelení pediatrie, OAIM, chirurgie, RTG a interného oddelenia,“ povedal Šarník.
Lekárske odborové združenie (LOZ) tvrdí, že výpovede zo služieb sú výsledok útokov vládnych predstaviteľov na lekárov v súvislosti s akciou hromadných výpovedí. Výpovede zo služieb podľa šéfa odborárov Petra Visolajského pribudli aj v košickej univerzitnej nemocnici.
V prešovskej nemocnici podalo doteraz výpoveď 144 zo 472 lekárov.
ŽSK po výpovediach nemôže garantovať starostlivosť
Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) nebude po nadobudnutí platnosti výpovedí lekárov od 1. decembra schopný garantovať poskytovanie akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti na území kraja. Po zasadnutí krízového štábu ŽSK v Žiline o tom informovala riaditeľka odboru zdravotníctva Úradu ŽSK Silvia Pekarčíková.
Vyjadrila obavu, že po prenesení zodpovednosti na lekárov, ktorí zostanú, a ostatných zdravotníckych pracovníkov, nie je možné zabezpečiť udržateľnosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. „Aj napriek faktu, že v dvoch nemocniciach v ŽSK nepodali výpovede a vo zvyšných je garantovaná čiastočná funkčnosť niektorých oddelení. Všetko to spôsobí enormný tlak na primárny i špecializovaný ambulantný sektor, ktorý je však už dnes poddimenzovaný,“ zdôraznila Pekarčíková.
Po vyhodnotení situácie zvolá predsedníčka ŽSK Erika Jurinová bezpečnostnú radu kraja, požiada o vyhlásenie núdzového stavu a bude informovať združenie samosprávnych krajov SK8 o vážnosti situácie v ŽSK. „Vyzývam preto opätovne Lekárske odborové združenie (LOZ) a vládu SR, aby dospeli k dohode najneskôr do 23. novembra. Pokiaľ k dohode nedôjde, vzniká otázka, kto prevezme zodpovednosť za akékoľvek ohrozenie zdravia obyvateľov v Žilinskom kraji,“ upozornila Jurinová.
Asociácia na ochranu práv pacientov žiada krízový plán
Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) vyzýva Ministerstvo zdravotníctva, aby v spolupráci so zdravotnými poisťovňami a vyššími územnými celkami predložili krízový plán pre prípad, že k dohode s lekármi nedôjde. Naďalej však apelujú, aby vláda aj lekári pristúpili ku kompromisom.
„Je najvyšší čas, aby vláda aj lekári pristúpili ku kompromisom a dospeli k dohode, ktorá upokojí súčasnú situáciu v zdravotníctve a zachová dostupnosť všetkých foriem zdravotnej starostlivosti od ambulantnej až po ústavnú,“ upozornila asociácia s tým, že na uzavretie dohody zostávajú posledné dni.
AOPP žiada, aby ministerstvo, ako aj jednotlivé zdravotné poisťovne a vyššie územné celky zriadili linky krízovej pomoci pre pacientov a uverejnili konkrétne telefónne čísla, kde dostanú pacienti všetky potrebné informácie pri nedostupnosti potrebnej zdravotnej starostlivosti. Žiada tiež zverejnenie mapy dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre verejnosť. „Pacienti potrebujú vedieť, na koho sa obrátiť v prípade, ak aj ich lekár v nemocnici podal výpoveď, kto im v rámci spádovej oblasti poskytne potrebnú zdravotnú starostlivosť,“ vysvetlila asociácia.
Chce tiež, aby ministerstvo zdravotníctva spolu s Národným kontaktným miestom pre cezhraničnú zdravotnú starostlivosť v SR na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pripravili aj také riešenia, ktoré umožnia slovenským pacientom využívať zdravotnú starostlivosť v okolitých štátoch bez toho, aby si museli platiť rozdiel medzi cenou výkonu v SR a v danej krajine.