Pokiaľ premiér hovoril výhradne o odvrátení hroziaceho núdzového stavu, ktorý by bol následkom odchodu 2,1-tisíc lekárov z nemocníc, mal čiastočne pravdu. Hromadné výpovede sú stiahnuté. Komplexnejšiu krízu v slovenskom zdravotníctve však sobotná dohoda nevyriešila, len ju oddialila.
VIDEO: Marián Šóth: Ambulancie nemajú na energie, aj nám hrozí krachNemocniční lekári totiž stále nevedia, aké zmluvy na zotrvanie v nemocniciach majú podpísať. Všetky vládne sľuby na zvyšovanie platov sú naviazané na štátny rozpočet, ktorého schválenie podporu v parlamente nemá. A po nemocničných sa teraz ozvali aj ambulantní lekári. Pre prudké zdražovanie komodít nemajú z čoho vyplatiť účty za energie a po novom roku hrozí zatváranie ambulancií. Vyčísľujú, že im chýbajú stovky miliónov eur.
„Mnohí poskytovatelia jednoducho skončia. Sú takí, ktorá musia zaplatiť 150-tisíc eur za energie do konca roka a nedokážu to ustáť, ani úver nedostanú,“ zdôraznil prezident Asociácie súkromných poskytovateľov.
Upozornil, že to spôsobí krach v ambulanciách. Podotkol, že kým nemocnice mali tento rok milión hospitalizácii, tak ambulancie spravili 61 miliónov vyšetrení. „Všetci títo ľudia pôjdu teraz do nemocníc a tie to neunesú,“ dodal Šóth.
Na prežitie ambulantného sektoru by malo ísť podľa neho minimálne 180 miliónov eur z covidových rezerv. „Rozpočet nám stále nepovedal, ako budú vyriešené energie. Pre ambulantných poskytovateľov je potrebné vyčísliť dostatočné peniaze. Nedostávame stabilizačný príspevok a pokiaľ to dostanú v nemociach, tak my nebudeme konkurencieschopní,“ spresnil Šóth. Obáva sa, že financie štát nájde financie len na platy nemocničných lekárov.
Neuznášaniashopný
V pondelok sa preto mal stretnúť parlamentný zdravotnícky výbor. Hlavným bodom programu bol budúcoročný štátny rozpočet. Poslanci chceli prerokovať, aké možnosti má štát na to, aby zabránil kolapsu zdravotníctva.
To, na čom sa vláda s LOZ v sobotu dohodla, mal pred výborom odprezentovať minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). Keď sa po hodine na neuznášaniaschopný výbor dostavil, nepredstavil žiaden návrh k požiadavkám lekárov. Stručne dodal, že ho prinesie v utorok ráno.
VIDEO: Jana Bittó Cigániková: Minister prišiel, no odpovede nemal„Poslancom koalície nezáleží na rozpočte,“ pohoršovala sa bývala predsedníčka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS). Poukazovala na fakt, že kvôli šiestim chýbajúcim poslancom nemohol byť výbor uznášaniaschopný.
„Považujeme to za škandalózne,“ vyhlásil viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Igor Pramuk na adresu chýbajúcich poslancov. „Pokiaľ nebude schválený rozpočet, tak nebudeme vedieť zabezpečiť ani len základná mzdy, nie to ešte kompenzácie energií a to navyšovanie na ktorom na vláda s lekárskymi odbormi dohodli. Ak sa nepodarí dohodnúť to, tak budeme všetci v uliciach,“ dodal Pramuk. Poslanec Marek Ševčík (OĽaNO) sa obul do Bittó Cigánikovej, že práve liberáli odmietajú prijať rozpočet.
Strana SaS rozpočet ani napriek apelu lekárskych odborov nechce podporiť. Podľa exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (SaS) je rozpočet nezodpovedný, chýbajú v ňom výdavkové limity, s čím má problém aj Európska komisia. Za rozpočet nezahlasuje ani strana Hlas. Smer tvrdí, že za rozpočet zahlasuje, len ak dostane záruku predčasných volieb.
Čítajte viac SaS ani Hlas nepodporia návrh budúcoročného štátneho rozpočtu
Výbor chcel dnes nájsť odpoveď aj na to, odkiaľ štát zoberie peniaze na stabilizačný príspevok pre 25 zdravotníckych profesií. „Stabilizačný príplatok je pre všetky zdravotnícke profesie. Bude vyplácaný z tohtoročného rozpočtu a peniaze pôjdu z rezervy ministerstva financií,“ priblížil minister Lengvarský. Zastavil sa však len na 15 minúť, pretože odišiel na rokovanie vlády ohľadom energií. Ostatné otázky sú podľa neho v štádiu riešenia.
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) sľúbil, že 40-tisíc zdravotníkov okrem nemocničných lekárov dostane stabilizačný príspevok. Medzi tých, čo dostanú príspevok majú patriť napríklad zdravotné sestry, laboranti či sanitári. Celkovo má ísť o viac ako 20 profesií, no ich zoznam zatiaľ ministerstvo financií nezverejnilo. Podľa ministerstva zdravotníctva to má byť päťtisíc eur. Matovič veril, že by ho mohli dostať už v novembrovej výplate.
Čítajte viac Štát ustúpil lekárskym odborom. Lekári sťahujú hromadné výpovede
Zabudnuté ambulancie
Hneď po uzavretí dohody medzi štátom a nemocničnými lekármi sa ozvali zdravotníci z ambulancií. „Zvýšené platy lekárov porovnateľné s platmi lekárov v Česku, teda jednej skupiny ľudí v zdravotníctve, vyvolá pnutie v celom rezorte aj v štátnej správe,“ upozornil analytik Dušan Zachar, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy. Pacienti však z toho lepšie zdravotníctvo nepocítia, ak účinné reformy zostanú iba na papieri. Dohoda aspoň, zdá sa, zabráni kolapsu.
Aj po výpovediach lekárov v roku 2011 vláda podpísala s lekármi memorandum, na základe ktorého bol zavedený platový automat s pravidelným rastom miezd lekárov, na základe rastu priemernej mzdy v hospodárstve. Efekt pre pacienta bol taký, že sa výsledky nášho zdravotníctva v porovnaní s ostatnými krajinami zhoršili. „Je to dobrým príkladom toho, že len zvýšiť platy lekárom nestačí. Musí prísť k reformám, systémovým zmenám, aby to pocítili aj pacienti. Lekári budú síce lepšie zarábať, budú konkurencieschopne zarábať aj v porovnaní s Českom, Poľskom a Maďarskom, ale stále budú slúžiť v tých zanedbaných nemocniciach, budovách s plesňami, keďže ten obmedzený balík prostriedkov v zdravotníctve bude rozdelený najmä v prospech personálnych nákladov a potom oveľa menej zostane na investície do infraštruktúry, na nákup nových prístrojov a zmenu procesov a na reformy,“ dodáva analytik Zachar.
Následku zvýšených platov lekárov sa obávajú aj ambulancie, podľa ktorých následkom môže byť menej peňazí na ich podporu, napríklad pomoc s energiami. Koncom februára podpisujú nové zmluvy s poisťovňami. Kritická teda bude u nich budúca jar. Analytik sa preto obáva, že sa hrozba kolapsu môže preniesť na sektor ambulancií. „Sú to spojené nádoby. To znamená, že ak sa nedofinancuje ambulantný sektor na úroveň sektora ústavného, ak tam bude vysoký nepomer a práca špecialistu bude niekoľkonásobne lepšie ohodnotená ako práca špecialistu v ambulancii, tak si ambulantný lekár povie, že sa mu neoplatí podnikateľsky riskovať a mať svoju vlastnú ambulanciu, platiť si zdravotnú sestru, všetky náklady, a radšej sa zamestná v nemocnici. Síce bude mať nadčasy, nočné služby, možno trochu stresovejšiu prácu, ale istotu dobrej mzdy,“ hovorí Zachar.
Ambulantná sféra by pritom mala byť prioritou. Aj optimalizácia siete nemocníc počíta s tým, že sa časť starostlivosti presunie do ambulancií a na domácich ošetrovateľov. „Čiže paradoxne to môže oslabiť ambulantný sektor, ktorý by sa mal práve posilňovať,“ predpokladá analytik.
Súčasne s vyššími platmi lekárov a s reformami by sa podľa analytika malo od lekárov tiež vyžadovať zlepšenie výsledkov, kvality a bezpečnosti pri ich práci v prospech pacienta. „Aby to bolo vyvážené a kompromisné, by som na mieste vlády požadoval napríklad konečne poctivé sledovanie a porovnávanie výskytu nemocničných nákaz, pretože počas covidovej krízy na ne umieralo veľmi veľa pacientov. Na to v nemocniciach v podstate kašleme, tým pádom to neriešime a nezlepšujeme sa,“ odporúča analytik Zachar. „Zakrývame si oči pred takýmito vecami. Mali by sme si každý vstúpiť do seba a pozrieť sa, čo môžeme urobiť lepšie. Čo môže urobiť každý sanitár, zdravotná sestra, lekár či primár pre zlepšenie fungovania svojho oddelenia. Stále natŕčať ruky a čakať na pomoc štátu tiež nie je sympatické, pretože do veľkej miery môžu zlepšiť zdravotníctvo aj samotní lekári, samotné kliniky a nemocnice,“ uzatvára.