Ani Bordeaux, ani Toskánsko, ale Slovensko

Umenie vo víne, víno v umení. Kto ho doviedol do dokonalosti? V antike Gréci a Rimania, v stredovekom Burgundsku cisterciáni s kláštornými vinicami. A potom prišiel čas Bordeaux s dych vyrážajúcimi chateau – zámočkami, ktoré úhľadne zapadajú do vinohradníckej krajiny. Aj na Slovensku vznikajú vinárstva s pozoruhodnou harmóniou vína a prostredia, v ktorom sa rodí. Takýto pocit navodzuje usadlosť vinárstva ViaJur vo Farnej na juhu Slovenska.

30.11.2022 00:00
VIA Jur, pr, nepouzivat
Výlet do vinice.

Fenomén Bordeaux nespočíva v elegancii vinárskych sídel, ale v objavení puta medzi fľašou vína a zemou, z ktorej víno vzišlo. Bordeaux pred vyše poldruha storočím podarovalo svetu klasifikáciu výnimočných vín, oprelo ju o terroir, pôdu, územie, kde sa darí vybraným odrodám, a ozvláštnilo architektúrou. Dnes je súčasťou pojmu veľkého vína aj návrat k prírode, ekologizácia vinohradov.

Presne takýto koncept realizuje vo Farnej vinárstvo ViaJur, ktoré sídli v renesančnom Pálffyovskom kaštieli vo Svätom Jure. Malé kráľovské mesto, ktoré preslávili rizlingy a v prepadlisku dejín stratená Viridula, konkurujúca tokajským vínam, má po reštaurácii znovu palác oduševnený vínom. Stretá sa v ňom slávna minulosť s činorodou prítomnosťou, z ktorej vyrastá vinárstvo budúcnosti. A to všetko v čase, keď slovenským vinohradníkom a vinárom nie je príliš do reči.

Doba je neľahká, poznačená vojnou a veľkou klimatickou zmenou, plná neistoty, ale ľudia slúžiaci vínu mali a majú ako vinič tuhý korienok. Zo svätojurského kaštieľa vystupuje energia rodinnej investičnej spoločnosti ZAR, a. s., ktorá s rovnakým citom pre históriu obnovila aj legendárny hotel Lomnica v Tatranskej Lomnici.

Spoločnosť sa vracia k odkazu antiky História magistra vitae. Vo svätojurskom kaštieli oživila dielo Kataríny Pálffyovej, manželky uhorského palatína Štefana Ilešháziho. V búrlivom 16. storočí Katarína udržala nad vodou kaštieľ aj vinohrady. Bola prototypom sebavedomej, vzdelanej, emancipovanej ženy, ktorá s manželom viedla dialóg ako budovať výnimočné vinárske dielo.

Správni ľudia, správne miesto

V pivniciach kaštieľa dozrieva víno nielen z priľahlých svätojurských vinohradov, ale aj z usadlosti Farná. „Ide o prirodzený vinársky prírastok z juhu Slovenska, za ktorým je túžba ponúknuť milovníkom značky ViaJur aj slnkom prežiarené slovenské červené vína ako protipól sviežim bielym mokom dozrievajúcim v rozpadávajúcej sa malokarpatskej žule,“ vysvetľuje Tomáš Dilong, ktorý režíruje pestovanie aj spracovanie vína vo svätojurskej spoločnosti.

Dilong stelesňuje nový prúd v slovenskom víne. Rodák z Oravy pobudol ako mladík bezmála desať rokov na Novom Zélande. S vínom si tam užil drinu aj potešenie. Spočiatku ťahal v pivniciach hadice, aby neskôr už ako absolvent Technologického inštitútu v Marlborough s batohom praktických skúseností dohliadal na dozrievanie červeného vína v pivnici, ktorá pojala tisíc barikových sudov. Po návrate na Slovensko dostal príležitosť formovať modernú podobu slovenského vína v jednom známom malokarpatskom rodinnom podniku. Keď už mal preskúmané slovenské vinohradnícke terény aj vína, ktoré ponúkajú, prišla životná výzva z vinárstva ViaJur. To neskrývalo najvyššie ambície.

Ktorý muž s Dilongovou profesionálnou výbavou a z nej plynúcou vierou vo vlastné schopnosti by sa nechopil šance?!

Prečo si vo ViaJur vybrali vinohrady vo Farnej? Málokde na Slovensku sa nájde ucelený, vlastnícky kompaktný vinohradnícky areál s vysokým potenciálom ako vo Farnej. Dedinka s 1 300 obyvateľmi leží uprostred slnečnej Dunajskej pahorkatiny. Mnohí si túto časť Slovenska nevedia dosť dobre predstaviť. Turisticky neobjavený kút krajiny nebol atraktívny ako Tatry, zato si uchoval to, čo inde už zmizlo – nenáhlivého ducha a krajinu stratenej minulosti. Aj periféria má svoje čaro.

Podunajská nížina nie je rovná ako stôl. Vybiehajú z nej pahorky so zvyškami dubových a agátových lesov, preto zvlnené územie geografi nazvali Dunajskou pahorkatinou. Zo severu ju lemujú modrasté Štiavnické vrchy. Sopkami zdvihnuté pohorie zachytáva studený arktický vzduch, preto sa tu darí viniču. Zo západnej strany sa do roviny valí Váh, stredom pretekajú Nitra a Žitava, z východnej Hron a Ipeľ. Všetky rieky odovzdávajú svoje vody Dunaju, ktorý mieri k Čiernemu moru, obmývajúcemu územia požehnané vínu od čias biblického Noema.

Kde sú najsevernejšie pramene vína? Na Slovensku a majú pozoruhodné symboly. Z pravého brehu Dunaja čnie k nebu zlatá kupola Ostrihomskej katedrály. Oproti nej v Štiavnických vrchoch stojí chrám prírody Sitno a na polceste medzi týmito dvoma monumentmi sa rozprestiera jeden z mnohých podunajských vinohradníckych pahorkov, ktorému Farňania hovoria Ikladský vrch. Na jeho úbočiach odnepamäti pestovali ovocné stromy a vinič. Víno z neho bolo znamenité, pochutnávali si na ňom ostrihomskí biskupi.

V časoch socializmu na Ikladskom vrchu a s ním susediacich Perešských honoch hospodárilo farnianske družstvo. Na slnečných svahoch vybudovalo terasy. Keď sa zmenili pomery a poľnohospodárstvo prestalo byť prioritou spoločnosti, prvé to pocítili sady a vinohrady. Za pár rokov zmizli v objatí blízkeho lesa, ktorý zhltol vinicu aj s betónovými stĺpikmi ako malinu. No nie nadlho.

Nekonečný súboj o charakter krajiny medzi človekom a prírodou opäť pokračuje, ale už ako dialóg, kde jeden druhému majú čo ponúknuť.

Dar slnka a ľudských rúk.
VIA Jur, pr, nepouzivat Dar slnka a ľudských rúk.

Svetoví znalci krstnými otcami

Vo ViaJur objavili na 55 hektároch územie plné nečakaných prekvapení. Našli tu úrodnú černozem, vo vyšších partiách zem hnedla a inde sondy narazili na spraš. Pestrá pôdna mozaika bola svedectvom minulých geologických dôb, ktoré v divokom tanci živlov spolu s riekami a potokmi rozlievajúcimi sa po jarných záplavách formovali tento malý div sveta. Prispeli k nemu aj miestni obyvatelia. Na konci Perešských honov dolovali piesok. Keď všetok vyhrabali, vyhĺbili si do teplej steny tunelové príbytky vzácne včeláriky zlaté a brehule.

Ako sa zmocniť tohto priestoru? Po šiestich rokoch vidíme veľkú premenu Ikladského vrchu. Objali ho nové vinohrady a sady, ktorým dominuje elegantný vinohradnícky dom s príznačným názvom RÉVA. Písmeno V má tvar zrelého strapca a podčiarkuje, čomu vila slúži.

Pôvodne to bol jednoduchý príbytok, ktorý si vybudovali vinohradníci v časoch družstva. Tu mali odložené najnevyhnutnejšie veci, ukrývali sa pred nepriazňou počasia, ochutnali pohár vína a spriadali plány, ako zveľaďovať vinicu a sady. Na poslaní RÉVY sa po rekonštrukcii nič nezmenilo, opäť sa tu kujú stratégie, ako zveľadiť vinohrady a, samozrejme, degustuje sa víno, ktoré dozrieva v pivnici pod RÉVOU.

Premiérová degustácia bola veľkolepá. Vlani RÉVU a vinohrad prišli pokrstiť najlepší svetoví znalci vína, ktorí hodnotili vína na Danube Wine Challenge (DWCH) v Chateau Belá. Boli medzi nimi Master of Wine Elizabeth Gabay, Simon Woolf, medzinárodný publicista a novinár alebo Fernando Gurucharri, prezident Únie degustátorov Španielska. DWCH je najvýznamnejšou medzinárodnou súťažou na území Slovenska. Ako je zvykom pri takých príležitostiach, každá usporiadateľská krajina sa pochváli najlepšími vínami a ukáže vinohradnícke zákutia. Chateau Belá bolo vôbec prvým skutočným a názvu chateau naozaj hodným vinárskym zámkom, ktorý dala zrekonštruovať jedna z dedičiek Ilona von Krockow.

Ak ekipa popredných svetových znalcov vína zamierila z Belej do Farnej, nebola to náhoda. Slovensko chcelo ukázať, ako s citom a porozumením rozvíja genia loci vinohradníckej krajiny, ktorá sa síce rada inšpiruje veľkými francúzskymi či talianskymi vzormi, ale zároveň si uchováva svoje typické črty: srdečnosť, otvorenosť, prívetivosť.

Do Farnej sa prichádza po jednej z juhozápadných magistrál, ktorá spája Nové Zámky s Levicami. Medzi Koltou a Čakou cesta stúpa na vrchol pahorkov a keď sa vynorí spoza lesíkov, odkryje sa z nej pohľad až do vinohradov Farnej. Z cesty sa identifikujú ľahko: vo vinici vyrastá do neba obrovská karafa pozývajúca na pohár červeného vína z Perešských honov. V posledných rokoch sa veľa Slovákov vybralo spoznávať francúzske či talianske vinárstva, ktoré už z diaľky signalizovali, že sa v nich oplatí zastaviť.

Kamže to pozýva veselý demižón

Odbočme teda v Čake doprava na Farnú a pozdĺž potoka Kvetnianka o pár minút uvidíme usadlosť ViaJur v plnej kráse. To, že sme na správnej adrese, je jasné podľa veľkého demižónu a dvoch veselých štrngajúcich si pohárov. Akoby ich tu pre prichádzajúcich zanechal do vinohradu sa náhliaci vinohradník s odkazom: Priatelia, ponúknite sa pohárom vína z tejto vinice, než ma v nej nájdete.

Dielo vytvoril miestny umelecký kováč Juraj Vrábel. Od malého chlapca chodil do vinohradov, strihal vinič, vylamoval zálistky, oberal hrozno. Spoznal každý kút farnianskych viníc a život v nich. Bol tým najpovolanejším, kto mohol vytvoriť na vstupe do vinohradu nadpozemský demižón vítajúci návštevníkov. Vrábel tri mesiace zváral sedem metrov vysokú, kedysi veľmi využívanú vinohradnícku nádobu. V demižónoch sa kedysi víno nosilo na oldomáš žencom alebo oberačom do viníc. Vrábelov demižón je štíhly, poháriky roztancované, navodzujú chuť napiť sa vína.

Degustačná miestnosť vo vinohradníckom dome Réva.
VIA Jur, pr, nepouzivat Degustačná miestnosť vo vinohradníckom dome Réva.

RÉVA ponúka viac možností ochutnávok, buď v archívnej pivnici, kde sa ukladajú vína z každého ročníka, alebo v štýlovej reštaurácii s typickou pecou na chlieb a grilom. Z tej dobre vidno do vinohradu, takže človek ochutnávajúci víno rýchlo chytí náladu dňa a vinice, nech sa už odohráva v akomkoľvek ročnom období. Za tepla sa žiada vyjsť na terasu, aby kontakt s vinohradom bol intenzívnejší. Predstavme si prelom mája a júna, keď vinič zakvitne a vánok priveje z tisícok budúcich strapčekov jemnulinkú viničnú arómu. Alebo leto, keď do nosa udrie vôňa levandule lemujúcej kraje vinice. Sme v Provensalsku alebo v záhrade už pominuvšej sa starej mamy?

Vo veľkolepej reštaurácii s dlhým stolom, za ktorý sa pohodlne usadí viac ako 20 ľudí, nemožno prehliadnuť nielen veľkú bielu pec typickú pre domácnosti zo začiatku 20. storočia. Objavíme tu parádne kovové schodisko vedúce kamsi do neba, presnejšie do malej vyhliadkovej vežičky, z ktorej máme akoby na dlani rodiace sa námestíčko usadlosti aj s vretenovou studňou, ako aj veľkolepú príjazdovú aleju večne zelených cypruštekov. Vľavo od aleje sa rozvinul mladý ovocný sad s 1 100 marhuľami, hruškami a slivkami. Nájde sa tu aj raritná hruška odrody Durando. Sprava sa rozprestiera vinica s čerstvo vysadeným Merlotom a Rizlingom rýnskym.

Oči nevedia, kde dlhšie zanechať pohľad. Napraví všetko fotografia, ktorá zachytí ulietajúcu a každou minútou sa meniacu náladu? Alebo ešte lepšie by ju vyjadril štetec maliara? Niekto sem možno príde na pohár vína, iný len tak ochutnať miestnu kuchyňu a dary zeme vrátane melónov a šťavnatých rajčín a pritom zveční momenty, ktorými sa pochváli na sociálnej sieti.

Človečina vo víne

Usadlosť ViaJur ponúka nepreberné možnosti. Ovocie zo sadu sa spracuje na kompóty, džemy a lekváre, a čo prezrie, skončí v budúcej pálenici, kde sa hrušky, marhule či slivky premenia na ovocný destilát. A spolu s nimi aj dule a mišpule, ovocie zo zabudnutých stromov starých slovenských vinohradov. Než dá sad výdatnejšiu úrodu, bude pestovateľská pálenica hotová. Je tu ešte iná možnosť zoznámiť sa s usadlosťou, zaujímavá najmä pre chlapcov a mužov.

Pod strechou novodobej stodoly je múzeum traktorov zahŕňajúce techniku od štyridsiatych rokov minulého storočia až po niektoré symboly kolektivizácie a veľkovýrobného vinohradníctva. Defiluje pred nami doba a jej symboly, evokujúce v mysliach také či onaké príbehy. Niektoré traktory sú unikátne, ako už zabudnutá značka Svoboda či napríklad Zetor 15, ktorý má kovové kolesá s oceľovými plátmi, aby sa lepšie pohyboval vo vlhkej pôde, alebo je tu aj ozajstná rarita pásový traktor Zetor 25. Toto originálne prostredie ponúka príležitosti na eventy pre spoločnosti do sto ľudí. Koľko podôb môže mať ochutnávka dobrého jedla a vína! Sme na usadlosti, prečo nedýchať ovzduším minulého storočia?

Dezider Pavlík a Tomáš Dilong. Dve tváre...
VIA Jur, pr, nepouzivat Dezider Pavlík a Tomáš Dilong. Dve tváre usadlosti ViaJur Farná.

Tomáš Dilong a jeho pravá ruka Dezider Pavlík, vinohradník a správca areálu nielen vinárskych snov, však medzitým volajú na pohár vína, aby odkryli bohatstvo priľahlého vinohradu. Dilong v pivnici obradne otvorí fľašu Dunaja. Naleje víno z ročníka 2018 a medzi rečou prehodí, že vo vinici vysadili štepy pochádzajúce z povestného strekovského vrchu Góre od samotného Ondreja Korpása, vinohradníka, šľachtiteľa a milovníka krásnej vinohradníckej krajiny. Práve on bol prísnym posudzovateľom kvalít Dunaja.

Do Strekova je vzdušnou čiarou nejakých 20 kilometrov, čím chce Tomáš Dilong podčiarknuť, že prvá slovenská odroda, ktorú priviedla na svet geniálna šľachtiteľka Dorota Pospíšilová, je v chotári Farnej vlastne doma. Jej stopa je aj na Ikladskom vrchu a Perešských honoch.

Víno vonia lesným ovocím aj dozretou slivkou a chutí ako horká čokoláda. Z pohára vyletujú fialové odlesky, dochuť po dúšku je dlhá a predsa sa žiada vzápätí ešte jeden skutočný dotyk podnebia s vínom. Vonku je hmlisto, sychravo, dušičkovo, ale Dunaj uvoľňuje z leta a jesene nazbieranú slnečnú žiaru. Má štyri roky a ešte dlhý život pred sebou. Dilongovi hrá na tvári úsmev, vidí že hosťovi sa víno páči.

Čo je väčšie vyznamenanie pre vinára, že jeho práca nebola márna, ako to, že víno ľuďom chutí? Nech žijú všetci, ktorí pomohli tejto odrode na svet, s každým dúškom Dunaja sa zdá byť náš pozemský život odrazu krajší, zrozumiteľnejší, príjemnejší. Víno ako liek na všetky boľačky sveta?! Či už to platí, alebo nie, víno má naozaj veľkú moc.

Poďme sa pozrieť von do vinohradov, kde sa víno rodí. Medzi riadkami vinice počuť vravu žien. Oberajú frankovku, typickú stredoeurópsku a, áno, aj slovenskú odrodu. Klon vysadenej frankovky pochádza zo známeho burgenlandského vinohradníctva Weingut IBY, ktoré sa špecializuje na modré odrody. Dilong si je istý, že vďaka slnečnému októbru ho frankovka nesklame. Nazbierala ako ostatné modré muštové odrody dostatok cukru, hrozno dozrelo po každej stránke, už len z neho vyrobiť dobré víno.

Prvý polčas vo vinici dopadol napriek všetkým peripetiám dobre. Druhý sa otvára prácou v pivnici.

Variácie à la ViaJur

Vo vinohradoch usadlosti Farná pestujú dovedna 15 odrôd. Pri výbere biologického materiálu nič nepodcenili. Keď prídeme k výsadbe Tramínu korenistého, Tomáš Dilong podotkne, že štepy pochádzajú z obce Tramino zo severotalianskeho regiónu Alto Adige. Či sa naozaj tramín narodil tam, o tom sa vedú spory, ale že má táto dedina v Južnom Tirolsku – Hornej Adiži povesť rodiska vynikajúcich tramínov, o tom nik nepochybuje.

Pred vinicou zasvätenou tramínu sa objaví ďalšie umelecké dielo Juraja Vrábeľa – fľaša vína, ktorá pripomína, kde sme – vo vinohradníckom raji ViaJur. Akoby bola vytepaná z medi a dobre sa vyníma na žltom tramínovom pozadí. Obďaleč je porast na Slovensku veľmi populárneho Pinotu Gris. Chutí aj Maďarom, ktorí ho volajú Szürke Barát – Sivý kamarát či braček. Nuž s vínom sa dá rýchlo pobratať, potom sa rodia aj trefné prezývky.

Jesenný vinohrad je najkrajší, lebo je najfarebnejší. Červeň mu dodávajú modré odrody, po mrazoch sa vyfarbia ako líca dievčat. Chodíš po vinohrade a každú chvíľu sa vynorí nejaké prekvapenie. Ako napríklad retro vinica, návratom do minulosti je drevená oporná konštrukcia z agátových kolov. Nie je to samoúčelná upútavka, pestujú tu Pinot noir rezaný na čapíky. Na kroch ponechávajú viac strapcov s cieľom získať hrozno s rezkými kyselinami na výrobu sektu Blanc de noir – biele z čierneho. Ale rastie tu aj Pinot Blanc na produkciu Blanc de blanc.

Vo vinohrade je viacero modrých Bordeaux odrôd, Cabernet Sauvignon, Cabernet Franc či Merlot. Otepľuje sa a odrodám, ktoré milujú slnko, sa vo Farnej darí. Za povšimnutie stojí, že tu robia štyri prebierky hrozna. Prvú začínajú už prvý augustový týždeň. Bobule sú ešte tvrdé, priam ako broky do guľovnice, ale je to výborný materiál na výrobu „verjus“, teda vínneho octu, po ktorom prahnú všetci kuchári, majú ho radi v Hoteli Lomnica, v kaštieli vo Sv. Jure a tiež v reštaurácii usadlosti ViaJur vo Farnej, v trojlístku ponúkajúcom slovenské gastronomické a vinárske divy.

Druhú prebierku robia vo vinici, aby získali hrozno na výrobu hroznovej šťavy PiJur, ktorú plnia do štýlových plechoviek. S treťou prebierku idú do modrých odrôd, aby získali hrozno na výrobu pikantných roséčiek. Je to úžasná, prv neznáma podoba kabernetu, ktorá zviditeľnilo Slovensko. Z kabernetu sa stal nielen červený, ale aj ružový zvodca. Napokon v babom lete prichádza hlavný zber s dobre vyzretými strapcami hrozna.

Čo je to na obzore? Víno bohov.
VIA Jur, pr, nepouzivat Čo je to na obzore? Víno bohov.

Nový div Slovenska

Všetko vo vinohrade má, ako sa vraví, svoju logiku. Usadlosť ViaJur nie je obyčajný, ale zážitkový vinohrad. Uprostred vinice sa chystá výstavba 25–metrovej vyhliadkovej veže. Jej súčasťou bude galéria moderného umenia a, samozrejme, aj panoramatický pohľad nielen do vinice, ale aj na Sitno, Zobor či Ostrihom. Keď sa nám otvorí tento pohľad, uvedomíme si úžasnú polohu ViaJur. Možno návštevníkom pred očami preletia zlaté včeláriky ako dôkaz, že príroda tu v 21. storočí žije, ako žila odpradávna.

Vraciame sa do centra usadlosti. Jej súčasťou je hospodárska budova, ktorá poskytuje technické zázemie celej usadlosti. Tomáš Dilong upozorní na kameru umiestnenú v najvyššom bode. Snímkuje nonstop všetko, čo sa deje vo vinohradoch, a poskytuje úžasné zábery, napríklad z nočných búrok vo vinohrade, keď oblohu križujú blesky. Jedným zo zámerov je dostať usadlosť do vysielania televíznej Živej panorámy. Ukázať nový div Slovenska.

Vinohradnícke Slovensko v mierke usadlosti Farná môže priniesť zážitok ako prehliadka hociktorej slávnej vinice v Bordeaux, Toskánsku či Porýní. Je to na Slovensku vôbec možné? Je.

chyba