O tom, či je požiadavka členov platformy na výmenu lídra hnutia Igora Matoviča legitímna a čo znamená vznik „nespokojnej“ skupinky v rámci aktuálne najsilnejšieho vládneho hnutia, sme sa rozprávali s politológom Radoslavom Štefančíkom z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
VIDEO: Igor Matovič k rokovaniam s lekármi.
Čo by pre hnutie (aj koalíciu) znamenalo, keby desať členov Občiansko-demokratickej platformy (ODP) odišlo z klubu?
Otázne je, či by podporovali vládu Eduarda Hegera, alebo by si kládli osobitné podmienky a len pri ich splnení by vládu podporovali. Vtedy by pozícia predsedu vlády i Igora Matoviča bola mimoriadne komplikovaná a zrejme by to vládna koalícia dlho nevydržala.
Je požiadavka výmeny Igora Matovič ako lídra OĽaNO legitímna?
Legitímna nie je z titulu toho, že všetci títo poslanci by zrejme poslancami neboli, ak by nebolo dobrej vôle Igora Matoviča. Lebo ruku na srdce, v predvolebnej kampani bolo počuť a vidieť najmä predsedu OĽaNO, takže len jemu môžu títo ľudia vďačiť za celkom slušný a pravidelný mesačný príjem, ktorý im chodí na ich osobné bankové účty. Legitímna môže byť táto požiadavka len z toho dôvodu, že Igor Matovič je omyl slovenskej politiky, a tak ako väčšina voličov z OĽaNO, aj jeho kandidáti a členovia na to prišli pomerne neskoro.
Čítajte viac V OĽaNO sa búria ďalší poslanci. Desiatka ohrozuje štátny rozpočet a stabilitu vlády
O čom svedčí to, že sa v rámci hnutia vytvorila takáto „nespokojná“ skupinka?
Potvrdzuje to iba to, čo sa v takýchto stranách-nestranách deje pravidelne každé volebné obdobie. Odchod poslancov či vnútorné rozpory sú pevnou súčasťou slovenských politických strán od roku 1990. Takže v tomto prípade ide o ďalšiu stranu, ktorá by sa po vnútorných rozporoch mohla rozpadnúť. Rozdiel tejto strany v porovnaní s inými stranami však spočíva v tom, že v prípade OĽaNO ide skôr o eseročku manažovanú jedným človekom, a nie o skupinu ľudí, z ktorých každý svojou troškou prispieva k riadeniu celej organizácie. A keďže v tomto subjekte nie je členská základňa dôležitá, lebo členskú základňu si predseda vyberá, je možné, že týmto ľuďom majiteľ strany v nasledujúcich voľbách nedá druhú šancu, ale on sám v strane ostane, lebo strana je on a on je strana.
Je táto skupinka pre hnutie hrozbou?
Pre stranu nie. Igor Matovič si nájde nových „nezávislých kandidátov“ či „obyčajných ľudí“, ktorí sa úlohy štatistov ujmú s veľkou radosťou. Dokonca sa budú aspoň na chvíľu cítiť dôležito.
Má OĽaNO ešte potenciál dosiahnuť vo voľbách taký úspech, aký dosiahlo v roku 2020, alebo je pravdepodobnejšie, že sa nedostane ani nad päť percent?
Nie, rovnaký úspech nezopakuje. Bol to skrat v hlavách časti slovenského elektorátu. Občania nevedeli rozpoznať, aké nebezpečenstvo môže takýto človek pre slovenskú demokraciu znamenať. Ale netreba im to mať za zlé. Igor Matovič bol možno dobrý politik v opozícii, ale ako predseda vlády či minister financií sa totálne znemožnil. Nemožno však vylúčiť, že tých päť percent opäť dosiahne, pretože okrem seba ešte ponúkne aj nové tváre. A po nových tvárach, hoci budú mať len pozíciu štatistov, bol na Slovensku vždy dopyt. Netreba zabúdať, že na kandidátke ponúkne zrejme priestor aj zástupcom rôznych kresťanských spoločenstiev, a tie sú na Slovensku popretkávané naprieč celou krajinou, a systémom „babka k babce, budú kapce“ sa nad hranicu zvoliteľnosti môže dotiahnuť.
Väčšina z platformy ani nie je členmi strany, sú len v poslaneckom klube. Čo by teda docielili odchodom?
Stranu neohrozia, ohrozia len stabilitu vlády. A keďže Matovič ich už na kandidátku nezoberie, začnú budovať značku vlastnej strany. Do volieb je ešte dosť času na to, aby dali o sebe vedieť. Ale zrejme by sme nemali predbiehať udalosti. Uvidíme, s čím vlastne prídu a aké budú mať požiadavky.