Sulík zavelil, vláda je na spadnutie. Začína sa boj o hlasy poslancov: OĽaNO hovorí o zmluve s diablom

Kedysi silný tandem, dnes najväčší rivali. Spor medzi lídrom OĽaNO Igorom Matovičom a šéfom SaS Richardom Sulíkom vyvrcholil odchodom liberálov z vlády. Menšinová vláda odvtedy funguje na tenkom ľade, v parlamente rozhoduje líder Sme rodina Boris Kollár a tlaky na povalenie vlády a predčasné voľby sú silnejšie, než kedykoľvek predtým.

02.12.2022 06:40 , aktualizované: 15:22
Eduard Heger, Richard Sulík Foto: ,
Premiér Eduard Heger nerozumie rozhodnutie lídra SaS Richarda Sulíka iniciovať odvolávanie vlády.
debata (104)

Práve v tomto čase sa sulíkovci s pomocou Hlasu rozhodli iniciovať mimoriadnu schôdzu na vyslovenie nedôvery vláde. A to v čase, keď je jej pád viac než reálny. Svedčí o tom aj ôsmy pokus o odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca.

VIDEO Koaliční poslanci sú z návrhu SaS na vyslovenie nedôvery vláde rozhorčení a nesúhlasia s ním.

Video

Čo akcia, to fiasko

Aj keď Sulík spočiatku nechcel predčasné voľby a odmietal aj to, že by zahlasoval za prípadný návrh na vyslovenie nedôvery premiérovi Eduardovi Hegerovi a tým aj celej vláde, dnes je všetko inak. Podľa Sulíka sa zmenila situácia a len blázon vtedy nemení názory.

VIDEO SaS podala návrh na vyslovenie nedôvery vláde, Sulík vidí tri scenáre

Video

„Žiaľ, táto vláda stratila dôvod na existenciu, táto vláda škodí celému Slovensku. Čo akcia, to fiasko, hanba,“ povedal Sulík na tlačovke. Hovorí o hanbe a rozdeľovaní spoločnosti. Poukázal na to, že koalícia neodkázala zmeniť paragraf 363 Trestného poriadku, na ohrozenie čerpania financií z plánu obnovy, problémy pri rokovaní vlády s lekármi či na nezvládnutú migračnú krízu.

Čo bude ďalej? Tri možné alternatívy

  1. Vznikne nová koalícia, nová 76-ka
  2. Prezidentka Zuzana Čaputová vymenuje úradnícku vládu
  3. Predčasné voľby

„Dávame poslancom možnosť rozhodnúť, či sa bude Slovensko ďalej trápiť, alebo dostane šancu nadýchnuť sa,“ uviedol Sulík. Prekáža im aj to, že parlament aj vládu reálne riadi líder Sme rodina. „Namiesto toho, aby sme tu mali protikorupčnú koalíciu, máme tu populistickú koalíciu, ktorá rozhoduje tak, ako sa rozhodne Boris Kollár a už to ani nie je Igor Matovič,“ skonštatovala exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS).

Lídri OĽaNO a SaS sa odvolávali na návrat mafie a Fica k moci, aj na zatiaľ najkritickejšiu správu o stave republiky, ktorú v utorok predniesla prezidentka Zuzana Čaputová. No obaja zároveň obviňujú jeden druhého vlastným pohľadom na vec. Minister financií označil snahu SaS o odvolanie vlády za pomstychtivý krok a dno. Aj Hegera táto náhla Sulíkova iniciatíva prekvapila a nerozumie jej. „Sulík dal svoj podpis vedľa toho Pellegriniho, dlhoročného prisluhovača Roberta Fica,“ čudoval sa premiér.

VIDEO: Pozrite si debatu Petra Bielika a Petra Pellegriniho v relácii Ide o pravdu (relácia bola nahrávaná vo štvrtok 1. decembra 2022)

Video

Zmluva s diablom a prekvapený Heger

„Nerozumiem, ako sa z Richarda Sulíka, ktorý bol môj koaličný partner a podporoval moju vládu, stal človek, ktorý ide povaliť už tretiu demokratickú vládu za 12 rokov,“ uviedol Heger. Podľa šéfa poslaneckého klubu Michala Šipoša môže Sulík čokoľvek. „Dnešným podpisom podpísal Richard Sulík zmluvu s diablom. Dnes sa začal tvrdý boj proti tejto protikorupčnej vláde,“ povedal. Podľa neho bude na koaličných poslancov vyvíjaný tvrdý tlak. „Verte tomu, že zadarmo to nebude,“ dodal Šipoš.

VIDEO Rozhorčené OĽaNO si podáva Sulíka za kroky pre pád vlády

Video

Na zvolanie mimoriadnej schôdze bolo potrebných 30 hlasov, zvyšných desať našli liberáli u poslancov Petra Pellegriniho. Podľa lídra Hlasu nejde o žiadne nové spojenectvo, ale konštruktívny postoj „novej opozičnej strany“. Napriek tomu, že sa premiér, šéf poslaneckého klubu OĽaNO a líder hnutia na tlačovke usmievali, dôvody na radosť tu veľmi nie sú. Návrh SaS prichádza v čase, keď existuje najväčšia pravdepodobnosť na odvolanie vlády. Zrkadlom bolo aj dnešné hlasovanie o Mikulcovi. Za jeho odchod z čela rezortu totiž bolo až 71 poslancov. Za hlasovalo okrem Hlasu, Smeru, nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu, kotlebovcov a členov Republiky aj 12 poslancov SaS a štyria poslanci Sme rodina.

Ak by mali poslanci vysloviť nedôveru vláde dnes, bola by reálne šanca, že by na mieste padla. Pridalo by sa osem poslancov SaS, keďže Sulík deklaroval pri hlasovaní jednotu všetkých 20 členov jeho klubu. Otázny však ešte bude postoj niektorých poslancov zo Sme rodina. Martin Borguľa sa už na sociálnej sieti vyjadril, že s „pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou“ bude hlasovať za odvolanie Hegera. Romana Tabák (Sme rodina), ktorá hlasovala za odvolanie Mikulca, nebude podporovať podľa jej slov zákernú politiku SaS. „Ak chcú dať vládu dole, prečo podporili vládny návrh ohľadom lekárov? Prečo neodvolali Mikulca? Sú najväčšou brzdou Slovenska,“ reagovala.

Kollár bude Borguľu presviedčať

Boris Kollár na včera reagoval, že doteraz bol chaos na vláde a keď z tej vlády SaS odišla, majú ho v parlamente. „Je to strana, ktorá má potrebu povaliť každú vládu a potom prinášať chaos,“ vyhlásil Kollár. Dodal, že nevie, kto bude ešte chcieť ísť s SaS do vlády, keď každú povalí. Uviedol tiež, že sa ešte bude rozprávať aj s poslancom Borguľom, ktorý avizoval hlasovanie za pád vlády. Kollár sa ho chce spýtať na jeho postoj a či je možné ho ešte zmeniť. Vysvetlil, že Borguľa mal výhrady voči ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) a mrzelo ho, že ostal vo funkcii.

zväčšiť Na snímke vľavo predseda parlamentu SR Boris... Foto: TASR, Martin Baumann
Vľavo Boris Kollár a Tomáš Taraba Na snímke vľavo predseda parlamentu SR Boris Kollár (Sme rodina) a dole nezaradený poslanec Tomáš Taraba.

Najväčším otáznikom ostávajú traja nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu. V kuloároch sa od vzniku menšinovej vlády hovorí o ich tichej podpore koalícii. Návrh SaS považuje síce za falošný, no odvolaniu Hegera plánuje dať zelenú. „Opozíciu obvolávajú už dlhšie, lebo chcú úradnícku vládu alebo návrat do vlády, nechcú to, čo my – teda predčasné voľby,“ skonštatoval pre Pravdu. Hlasovať za budú podľa slov Tarabu aj Štefan a Filip Kuffovci.

„Ak by došlo k hlasovaniu o Hegerovi, my ten návrh podporíme, ale s tým, že budem od Borisa Kollára žiadať, aby nechal v parlamente svoj zákon o predčasných voľbách alebo budeme žiadať od SaS-ky, aby podporila zmenu ústavy,“ povedal. Akékoľvek obchody odmieta. Už predtým sme však boli v parlamente svedkami toho, keď Taraba a kuffovci podporili koalíciu a následne prešli niektoré z ich zákonov. Za bude aj Hlas a zrejme aj Smer. Líder najsilnejšej opozičnej strany Fico povedal, že Smer bude „vždy hlasovať za odvolanie, či už ide o individuálneho člena vlády, alebo o celú vládu“. Nerozumie však tvrdeniam Sulíka o novej koalícii 76 poslancov. „Máme zvaliť vládu preto, aby sa vrátil Sulík naspäť do vlády? Oni si z nás podľa všetkého robia srandu,“ reagoval s tým, že poslanci SaS sú naivní.

Pád vlády je reálny

SaS neplánuje rokovať s nikým a zrejme ani OĽaNO. Šéf ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák však pre Pravdu uviedol, že hnutie urobí všetko preto, aby vláda nepadla. „V menšinovej vláde má každý návrh potenciál prejsť. Urobíme všetko preto, aby sa tak nestalo,“ povedal. Člen platformy v rámci OĽaNO Tomáš Šudík uviedol, že aj keď majú výhrady voči štýlu Matovičovej politiky, z kroku liberálov je prekvapený a ich desať poslancov Hegera plne podporuje.

zväčšiť Roman Mikulec čelil 15. novembra ôsmemu pokusu... Foto: TASR, Martin Baumann
Roman Mikulec, odvolávanie, Robert Fico, Eduard Heger, Igor Matovič, parlament Roman Mikulec čelil 15. novembra ôsmemu pokusu o odvolávanie

Nezaradený poslanec Tomáš Valášek pôsobiaci v mimoparlamentnom Progresívnom Slovensku (PS) ešte nevie, či za návrh na vyslovenie nedôvery vláde zahlasuje. „Máme predsedníctvo, ktoré o takýchto veciach rozhoduje, táto diskusia sa ešte nezačala,“ povedal. Koalícia má aktuálne oficiálne 70 poslancov, pravidelne s ňou hlasujú ďalší piati nezaradení a pád vlády zrejme nepodporí ani Martin Klus, ktorý odišiel z klubu SaS práve kvôli snahám o predčasné voľby.

Opozícia má, ak pripočítame aj tri hlasy poslancov okolo Tarabu, 75 hlasov, s Borguľom by získali 76 hlasov, čím by umožnili, aby vláda padla. Už teraz je však isté, že v parlamente budú prebiehať tvrdé boje. V hre bude rozhodovať aj podpora štátnemu rozpočtu či novele Trestného zákona či Trestného poriadku. Rozhodovať bude každý jeden hlas, a to najmä niektorých z koalície. Mimoriadna schôdza by sa mala začať vo štvrtok 8. decembra.

Je Sulík rozbíjač vlády?

Liberáli patria do opozície už takmer dva mesiace. Mnohí ich na čele s Igorom Matovičom označujú opäť za rozbíjačov vlády. Je to tak alebo je Sulíkova požiadavka na vyslovenie nedôvery vláde legitímna? „Toto sú dve otázky v jednom, ktoré si však v logike veci neprotirečia. Niekto môže byť „rozbíjačom“ vlády a súčasne jeho požiadavka na vyslovenie nedôvery vláde môže byť legitímna. A to platí de facto pre každú politickú strany, resp. skupinu poslancov, ktorí podajú návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Je to ich legitímna požiadavka a v prípade úspechu v podstate rozbijú vládu, teda ukončia jej existenciu,“ skonštatoval pre Pravdu politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozef Lenč.

Politológ si však myslí, že vláde nebude vyslovená nedôvera. „A to navzdory rôznym kritickým hlasom a deklaratívnym vyjadreniam,“ povedal. Rozhodovať však bude každý jeden hlas a boj o koaličných poslancov bude tvrdý. „Je možné, že niektorí z poslancov, ktorí sú nateraz nezaradení sa zaradí na stranu opozície, na druhej strane sa môže stať, že niektorý poslanec opozície – SaS – na potvoru ochorie alebo netrafí do budovy parlamentu. Pád vlády je priamo úmerne reálny tomu, koľko „bláznov“ je v parlamente, resp. koľko ochotných meniť, či nemeniť názor bude hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde,“ dodal Lenč.

Vyslovenie nedôvery vláde by na určitý čas posilnilo postavenie hlavy štátu

  • Ústavný právnik Vincent Bujňák z Univerzity Komenského pre Pravdu opísal, čo by nasledovalo, ak by poslanci vyslovili vláde nedôveru. „Ak by parlament vyslovil vláde nedôveru, hlava štátu by vládu odvolala a poverila by ju vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády. Takáto vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera, by mala len obmedzené právomoci, pričom v niektorých prípadoch by na ich výkon potrebovala predchádzajúci súhlas hlavy štátu. Príkladom je vymenúvanie a odvolávanie štátnych funkcionárov alebo schvaľovanie zahraničných ciest členov vlády, ktoré by sa mohli uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom hlavy štátu. Tento mechanizmus je výsledkom zmeny ústavy z roku 2011, na ktorej sa dohodli vtedajšie politické sily v Národnej rade v nadväznosti na neúspešné spojenie hlasovania o vyslovení dôvery vláde s tzv. eurovalom. Hlava štátu by teoreticky následne mohla vymenovať aj tzv. úradnícku vládu. Vyslovenie nedôvery vláde však ešte automaticky predčasné parlamentné voľby nevyvoláva. To, či by vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera, ešte vládla v obmedzenom rozsahu až do riadnych parlamentných volieb, by záviselo od vôle hlavy štátu. Možno preto konštatovať, že prípadné vyslovenie nedôvery vláde by na určitý čas posilnilo postavenie hlavy štátu.“

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 104 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #parlament #NR SR #Richard Sulík #Igor Matovič #Boris Kollár #Tomáš Taraba #vyslovenie nedôvery vláde #strana SaS