Nie, to to naozaj neznamená. Štruktúrovanosť skupiny musí okrem presne vymedzených úloh byť definovaná určitou trvácnosťou daných vzťahov garantovaných členitosťou, usporiadaním skupiny, teda určitou organizačnou štruktúrou. Práve tá zvyšuje závažnosť daného činu a práve preto sa v takýchto prípadoch zásadnejšie zvyšuje trestná sadzba. Takže nemusí ísť len o násilnú trestnú činnosť, ale môže ísť aj o ekonomickú trestnú činnosť či iné druhy trestnej činnosti. Ale v tomto konkrétnom prípade by som nehľadal problém v definíciách (aj keď reálne existujú), ako skôr v tom, že chatrne zozbieraný skutkový dej sa v obvinení snažil tváriť, že je niečím, čím zrejme nebol. Jednoducho na základe opisu skutku a ďalších okolností uvedených v odôvodnení obvinené osoby netvorili žiadnu zločineckú skupinu.
Z definície zločineckej skupiny je jej zmyslom nelegálne získavanie peňazí a ich následné „pranie“. Pomohlo by obvineniu výraznejšie, keby bossovi takejto skupiny našli nevydokladovateľný majetok? Alebo čo by bolo spoľahlivým dôkazom o fungovaní tejto zločineckej skupiny?
Dokazovanie je zložitý proces a zvlášť v rámci komplikovaných schém vzťahov, v ktorých sa spáchanie činu v zločineckej skupine nepochybne vždy vyskytuje. Preto by bolo odo mňa nezodpovedné dať jednoduchú odpoveď na otázku, čo je spoľahlivým dôkazom o fungovaní tejto skupiny. Môžeme povedať, že z materiálneho hľadiska pri dokazovaní trestného činu vraždy je spoľahlivým dôkazom kvalitná nahrávka, ako vrah zblízka namieri obeti doprostred čela pištoľ a vystrelí. Ale na dokázanie toho, že túto vraždu vykonal v rámci činnosti pre zločineckú skupinu, musíte dokázať minimálne to, že to bolo s vedomím jej ostatných členov, ktorí sa na čine nejakým spôsobom podieľali a samozrejme, že išlo o štruktúrovanú skupinu. A to veľmi zjednodušujem. Pokiaľ ide o výnosy z trestnej činnosti, boj proti legalizácii výnosov z trestnej činnosti musí vždy patriť medzi priority trestnej politiky štátu, spravidla je cieľom zločineckých skupín z ich nelegálnych aktivít získať materiálny zisk, ale nie je to zákonná podmienka pre definíciu zločineckej skupiny ani sám osebe jednoznačný dôkaz o existencii zločineckej skupiny.
Generálna prokuratúra sa nestotožnila ani s názorom, že Fico sa dopustil zneužitia právomoci verejného činiteľa, keďže do jeho právomocí nepatrilo oboznamovať sa s informáciami chránenými daňovým tajomstvom. To pôsobí pomerne jasne. Na druhej strane je tiež jasné, že Fico mohol ako premiér využívať svoj vplyv neformálne. Dal by sa vôbec tento skutok preformulovať tak, aby bol právne udržateľný?
Presne tak, pri zneužití právomoci verejného činiteľa logicky musí prísť k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Ak niekto nejakou právomocou nedisponuje, nemôže ju zneužiť. Rovnako to funguje naopak, ak zbijete policajta pre to, že ho podozrievate, že vás s ním vaša manželka podvádza, tiež nebudete obvinený z trestného činu útoku na verejného činiteľa. Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o neformálny vplyv, ten nie je problém, ak tento neformálny vplyv nie je využívaný na návod na trestnú činnosť. V takom prípade by mohlo ísť o účastníctvo na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse alebo v prípade zločinu o prípravu na zločin – v týchto prípadoch sa tiež vyvodzuje trestná zodpovednosť.
Aký skutok by to mohol byť, ak aj dvaja svedkovia potvrdzujú, že Fico od nich informácie o Matovičových daniach naozaj pýtal? Alebo to má znamenať, že za zneužitie právomoci je postihnuteľný len ten, kto k daňovým informáciám mal prístup a posunul ich neoprávnenej osobe, ale nie táto neoprávnená osoba?
V tomto jedinom čiastkovom bode mám mierne odlišný názor, ako prezentoval pán námestník Kandera, ale cez iné argumenty sa aj v tejto otázke napokon dostávam k tomu istému výsledku, ktorý prezentoval pán námestník. Myslím, že v tomto prípade sa stále dá uvažovať o trestnom čine ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, ale len v prvom odseku, ktorý je prečinom. To uvádzal aj pán námestník. Na to, aby bola osoba zisťujúca toto tajomstvo trestná ako páchateľ, sa vyžaduje dokázanie znaku vyzvedanie tajomstva, ale aj ak by tento znak dokázaný nebol, mohla by byť za určitých okolností trestná ako účastník na trestnom čine, návodca. Tu však treba zobrať do úvahy tzv. materiálny korektív, teda či dané vyzvedanie, respektíve zverejnenie informácií bolo natoľko závažné, že je potrebné zaň vyvodiť trestnú zodpovednosť. A tu je práve ten problém, na ktorý som už aj v minulosti upozornil. V tomto prípade išlo o informácie o potenciálne nezákonnej činnosti politikov. Takže ak naozaj platí jeden meter na všetkých a ak za tento čin naozaj chceme vidieť Roberta Fica vo väzení, potom na základe všetkých tých informácií, ktoré boli v posledných cca siedmich, ôsmich rokoch medializované, si k nemu do väzenia rovno môže prisadnúť polovica vrcholových politikov z celého politického spektra a určitá časť novinárov.