Záviselo by od toho, čo a ako presne by robil. V trestnom zákone máme celý rad trestných činov, z ktorých niektoré by pravdepodobne boli naplnené v prípade, ak by naozaj nejaká osoba masívne zneužívala či už štátny aparát alebo aj aparát súkromných subjektov. Mohli by byť naplnené už spomínané znaky ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, alebo trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, za určitých okolností trestného činu vydierania. Tu už ale fabulujem nejakú teoretickú situáciu.
Podľa GP neboli ustálené ani tieto vylákané a vyzradené údaje o daniach, lebo nebolo špecifikované, o aký daňový subjekt išlo – Matoviča ako fyzickú osobu, ako s.r.o., alebo živnosť. GP tiež tvrdí, že ohroziť bankové a daňové tajomstvo môže iba niekto, kto má tieto informácie od správcu dane, teda Daňového úradu, Colného úradu alebo obce. František Imrecze ako šéf Finančnej správy a Ľudovít Makó ako šéf Kriminálneho úradu finančnej správy sa ale k týmto informáciám mohli jednoducho dostať. Nie je to trochu absurdné, že ohroziť bankové a daňové tajomstvo môže iba „správca dane“, ale už nikto iný, napriek tomu, že má k takýmto informáciám prístup? Nie je to zle napísaný paragraf?
Áno, ešte aj v otázke špecifikácie daňového subjektu nedokázalo byť uznesenie o vznesení obvinenia po celý čas konzistentné, čo opäť poukazuje na jeho nízku kvalitu. Osobne si myslím, že vyzvedať daňové tajomstvo môže akákoľvek trestne zodpovedná osoba a akákoľvek trestne zodpovedná osoba ju môže na to navádzať, takže automaticky by som otázku, či v danom prípade išlo o naplnenie formálnych znakov tejto skutkovej podstaty, neuzatváral. Otázka je, samozrejme, či konkrétny skutok, ktorý je evidentne nejasne vymedzený, napĺňa znak vyzvedania daňového tajomstva, prípadne ako zapadá do alternatívy skutkovej podstaty daného trestného činu, ktorá vyžaduje iba úmyselné vyzradenie daňového tajomstva (bez vyzvedania). Je to zaujímavá otázka, ku ktorej vôbec nemuselo dôjsť, keby uznesenie o vznesení obvinenia bolo napísané poriadne. V prípade tejto otázky totiž právna kvalifikácia v mnohom závisí od skutkových detailov a teda, pokiaľ tie nie sú podrobne ustálené, ťažko urobiť jednoznačný záver. Ale ten, predpokladám, ešte príslušný vyšetrovateľ urobí.
Konštrukcia skutkov opísaných v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia bola podľa GP taká neurčitá, že obvineným neumožňovala využiť ich právo na obhajobu, lebo nevedeli, voči čomu sa majú brániť. Súhlasíte s týmto hodnotením?
Súhlasím s týmto hodnotením. Skutok musí byť presne, jasne a najmä určito a nezameniteľne naformulovaný. Nemôžeme si dovoliť niekoho odsúdiť za „asi niečo niekedy bolo“, ale odsudzujeme za konkrétny čin. A samozrejme je zásadným porušením práva na obhajobu, keď ani neviem, k čomu sa mám presne vyjadriť, lebo nikto presne nevie, čo sa mi kladie za vinu. Keď som to uznesenie o vznesení obvinenia čítal, uvedomoval som si aj tento problém.
To znamená, že vyšetrovateľ urobil podľa GP veľa chýb a to uznesenie nemalo vysokú kvalitu. Ako je možné, že vyšetrovatelia NAKA a elitní prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry si nevšimli takýto základný nedostatok?
Viete, na Slovensku často robíme chybu, že ak sa raz stretneme s nejakým prípadom, kde niekto niečo zanedbal, pokazil či neurobil tak, ako mal, zvykneme to vzťahovať na celú skupinu ľudí, neraz na celé povolanie. A takéto zovšeobecňovanie nielenže nie je fér, ale ešte nás aj viac – myslím celkovo ľudí – navzájom proti sebe hecuje. Nechcem sa dopustiť tej istej chyby, a preto najskôr musím povedať, že či už v rámci NAKA alebo v rámci špeciálnej prokuratúry pracuje väčšina ľudí veľmi kvalitne, s profesionálnym nasadením, riskujúc vlastný krk. A všetci by sme im za to mali byť vďační, pretože nás tým všetkých chránia. Preto to, čo teraz poviem, sa bude vzťahovať naozaj len na toto konkrétne uznesenie o vznesení obvinenia a na tento prípad. Osobne si takto príšerne naformulované obvinenie a takto zle procesne zvládnutý prípad viem vysvetliť iba jednou z troch možností. Po prvé hrubou neprofesionalitou. Po druhé zlým úmyslom. Po tretie, že to písal človek na základe zadania, že to musí nejako urobiť, ale sám o tom nebol vnútorne presvedčený, a preto to nejako zosmolil, len aby voľajako bolo. Ale snáď sa mýlim.
Vládnych politikov a časť verejnosti pobúrilo, že GP zrušila obvinenia Ficovi prostredníctvom paragrafu 363 Trestného poriadku. Prezidentka v rovnakom čase v Národnej rade kritizovala, že polemika ohľadom spôsobu používania tohto paragrafu neprispieva k budovaniu dôvery. Nebolo by načase ho upraviť?
Podľa mňa je dobré, že máme takúto právnu úpravu, akú máme a na paragraf 363 Trestného poriadku by som nič nemenil. Uvedomme si, prosím, paradox diskusie o paragrafe 363 Trestného poriadku. My tu chceme, aby generálny prokurátor rušil len také rozhodnutia, keď je nimi niekto oslobodený. Ale to, že tu v rámci trestných konaní prebiehajú nezákonné postupy, ktorými sa vznášajú nezákonné obvinenia, to nám buď nevadí, alebo sa tvárime, že to neexistuje. Som preto vyslovene proti zmene paragrafu 363 Trestného poriadku. Máme tu nejaké spoločenské pomery a ukazuje sa, že niektorí policajti a prokurátori, vrátane niektorých z NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry, robia pomerne veľa chýb a nezákonností, a to častokrát v neprospech obvineného. My nemôžeme pripustiť, aby sme mohli naprávať len chyby urobené v prospech obvineného, ale nemohli naprávať chyby v jeho neprospech. To je, ako keby sme povedali, že zákon treba dodržiavať len vtedy, keď ideme niekoho zavrieť, ale keď máme niekoho zákonne pustiť, tak zákon dodržiavať netreba.