Lesnícke námietky, bitka aj vajíčka
Projekt zonácie je však dlhodobo aj zdrojom konfliktov a často búrlivej diskusie odbornej a laickej verejnosti. Od štartu iniciatívy kritika zaznievala hlavne od dotknutých obyvateľov, ktorí sa obávali, že prídu o prácu a zárobky z ťažby dreva v danom území.
Vlani pri rokovaní o zonácii Muránskej planiny napríklad predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s ďalšími oponentmi tvrdil, že zásadné príjmy a pracovné miesta stratí mesto Tisovec. Tieto obavy sa zatiaľ nenaplnili.
V lete 2021 sa konali proti novele zákona o ochrane prírody aj viaceré protesty. Najproblémovejší bol vo Svite. Anna Zemanová (SaS), jedna z iniciátoriek novely, sa vtedy vyjadrila, že kým v Slovenskom raji dostali standing ovation, vo Svite to boli vajíčka. Okrem bežných demonštrantov sa ho totiž zúčastnili aj poslanci strany Republika, Milan Mazurek a Miroslav Suja, či skupina označujúca sa za Občiansky tribunál. Suja sa mal prebiť na uzavreté rokovanie, ktoré sa konalo v sídle TANAP-u, a pokúsiť sa napadnúť Budajovho štátneho tajomníka Juraja Smatanu. Ten neskôr tvrdil, že protestujúcich lákali na nepravdivé informácie.
Program envirorezortu kritizovali v minulosti aj Lesy SR. Vlani sa vyjadrovali, že štátny podnik Lesy SR nesúhlasí s presunom správy lesov v národných parkoch pod envirorezort a tvrdili, že „prevod správy pozemkov vo vlastníctve štátu pod rezort životného prostredia v reálnej ochrane prírody v národných parkoch nezmení nič, keďže obmedzenia a reštrikcie ochrany prírody platia a budú platiť pre všetkých rovnako, bez ohľadu na kategóriu užívateľa."
Ochrannú iniciatívu envirorezortu sa teraz snažia zvrátiť aj Kuffovci. Skupina poslancov okolo Tomáša Tarabu predložila na aktuálnu schôdzu parlamentu novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá má umožniť ťažiť, stavať alebo zasypávať mokrade, aj v prísne chránených územiach. Napríklad chcú dosiahnuť, aby mohli v lese na území 3. až 5. stupňa ochrany rúbať stromy, či poľovať, ak je ohrozený nielen život či zdravie, ale aj majetok človeka, teda napríklad pozemky súkromníkov v danej oblasti. Envirorezort namieta, že návrh je v rozpore s európskou legislatívou.
Budaj sľubuje eurofondy
Ministerstvo životného prostredia však kritikom vytrvalo kontruje, že zmeny neznížia, ale naopak zvýšia počet zamestnancov na území národných parkov. Časť bude presunutá z lesníckych organizácií, ale očakáva sa aj vytvorenie stoviek nových pracovných miest. Dôvodom má byť prírode blízke hospodárenie v lese, ktoré si vyžaduje vyššie náklady na ťažbu, ale aj rozšírenie počtu strážcov prírody, turistických sprievodcov, či posilnenie správ odbornými a administratívnymi pracovníkmi. Na území národných parkov bude tiež potrebné dobudovať potrebnú infraštruktúru, sieť informačných a návštevníckych centier, či nové atrakcie v oblasti tzv. mäkkého turizmu.
Navyše, kým lesy vlastní štátny podnik rezortu pôdohospodárstva Lesy SR, nemôžu ani čerpať eurofondy. Keď prejdú pod ochranárov z ministerstva životného prostredia, prístup k európskym peniazom sa podľa envirorezortu otvorí.
„Zonácie tiež zvyšujú atraktívnosť územia, čo je dôležitý predpoklad rozvoja cestovného ruchu. Jasné pravidlá v národných parkoch prispejú k návratu mladých ľudí do regiónov, zvýšia kvalitu života v obciach okolo národných parkov, taktiež zvýšia dopyt po ubytovaní, lokálnych službách a súvisiacich produktoch,“ zdôraznil minister Budaj.
Analytici z Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) to zdôrazňujú aj v nedávnom výskume. „Výsledky našej ekonometrickej analýzy ukazujú, že na územiach, kde je o stupeň vyššia ochrana, sú tržby ubytovacích zariadení v letnom období v priemere takmer dvojnásobne vyššie, pričom vyšší priemerný stupeň ochrany má pozitívny vplyv aj na tržby ubytovacích zariadení v okolitých územiach,” konštatujú v publikácii Národné parky pre 21. storočie z augusta 2022.
Finančne by teda prispievali na parky všetci, čo služby národných parkov priamo využívajú, alebo ktorí majú z neho zisk. V praxi: jednotlivci, čiže návštevníci by platili vstupné, či daň z ubytovania a firmy, ktoré v národných parkoch podnikajú, by prispievali formou koncesie, alebo dane z nehnuteľností. Analytici však zároveň upozorňujú, že vstupné by nemalo byť zavedené plošne a nemalo by byť ani zavádzané v parkoch s nízkou návštevnosťou. O cenníkoch, či prípadných zľavách pre obyvateľov z blízkeho regiónu, by mali rozhodovať priamo Správy národných parkov.