Hlasovanie o odvolávaní premiéra Eduarda Hegera však nie je jediná nášľapná mína, ktorej menšinová vláda aktuálne čelí a na ktorej môže padnúť. Poslanci si dávajú podmienky, za akých sú ochotní hlasovať za štátny rozpočet. Problémom sú aj rôzne názory na novelu Trestného zákona i Trestného poriadku, posilnenie právomoci advokátov pri policajných raziách a do popredia sa dostáva aj sporný paragraf 363.
VIDEO Napätie medzi OĽaNO a Sme rodina? Koaličná rada bude riešiť posilnenie právomocí advokátov pri policajných raziách
Vláda je na tenkom ľade
Vláda a poslanci sa mali po vyriešení problémov s lekármi naplno venovať tomu, aby prešiel štátny rozpočet, no situáciu minulý týždeň zamotali liberáli. Po odvolávaní ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý sa musel obhajovať už ôsmykrát, oznámili, že podávajú návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze o vyslovení nedôvery premiérovi Hegerovi a celej vláde. Okamžite sa strhla lavína reakcií a pozornosť sa aktuálne sústreďuje nielen na to, aby Slovensko neskončilo v rozpočtovom provizóriu, ale aj na to, či má vláda dôveru poslancov.
Už teraz je jasné, že aj keď sa nikto obchodovať oficiálne nechystá, bez systému „niečo za niečo“ to nepôjde. Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) a minister financií Igor Matovič hovoria, že cieľom je vytvoriť progresívnu vládu, podľa lídra OĽaNO riadenú prezidentkou.
Relatívne jasný je zatiaľ postoj strán SaS, Smer, Hlas a troch nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu. Všetci budú hlasovať za pád vlády. O niečo nejasnejšie je to v prípade Martina Borguľu zo Sme rodina, ktorého hlas by mohol o všetkom rozhodnúť. „Ak sa pán minister nezbalí sám, alebo ak nebude odvolaný, alebo ak premiér Heger nenájde v sebe toľko sebareflexie, že ho stiahne z obehu ako starú stokorunáčku a následne príde návrh na vyslovenie nedôvery samotnému premiérovi, tak budem (pravdepodobnosť hraničiaca s istotou) hlasovať za odvolanie samotného Hegera!“ napísal na sociálnej sieti. Pre Pravdu niekoľkokrát zopakoval, že platí všetko, čo napísal v statuse, a aj keď ho chce jeho stranícky šéf Boris Kollár presviedčať, nemá podľa poslanca ani veľmi o čom.
VIDEO Smer bude hlasovať za pád vlády. Podľa Gyimesiho sa chce Sulík silou mocou pomstiť Matovičovi
Svoje podmienky povedal aj Taraba. „Ak by došlo k hlasovaniu o Hegerovi, my ten návrh podporíme, ale s tým, že budem od Borisa Kollára žiadať, aby nechal v parlamente svoj zákon o predčasných voľbách alebo budeme žiadať od sasky, aby podporila zmenu ústavy,“ skonštatoval. Otázne je zatiaľ aj to, ako budú hlasovať ďalší nezaradení poslanci.
Čítajte viac Koaliční poslanci: My neobchodujeme, to Sulík sa spojil so Žigom. Rozhodne pár hlasov, Taraba bude za
Tomáš Valášek (PS) bude k hlasovaniu pristupovať tak, že i keď formálne ide o Hegerovu vládu, v skutočnosti je to vláda Kollára a Matoviča. V diskusnej relácii Na telo TV Markíza to povedal predseda PS Michal Šimečka s tým, že finálne sa ešte poradia na predsedníctve strany. Jeho postoj však bude jasný a „nezdrží sa ani sa nezabudne niekde v električke“. Ak by za odvolanie hlasovala celá opozícia vrátane kotlebovcov a nezaradených poslancov Republiky, pridal by sa Martin Borguľa, v parlamente by sa našlo potrebných 76 hlasov na odvolanie. Aj keď takmer všetci odmietajú akékoľvek obchody, je jasné, že v parlamente bude prebiehať boj o každý jeden hlas, a to aj v prípade koaličných poslancov.
Vládu by naopak teoreticky mohlo podporiť 73 poslancov z OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí a exkoaliční poslanci Martin Klus, Katarína Hatráková a Ján Mičovský. Ak by sa k podpore pridali napríklad aj Martin Čepček, Tomáš Valášek či Miroslav Kollár, vláda by mohla prežiť.
Prejde rozpočet?
Vláda však stále nedoriešila otázku, čo so štátnym rozpočtom, s ktorým majú problém aj niektorí koaliční poslanci. Občiansko-demokratická platforma (ODP), ktorú tvorí desať nespokojných poslancov v rámci hnutia OĽaNO, si pri podpore stanovila dve podmienky. Kompenzáciu samosprávam za daňový bonus a zavedenie výdavkových limitov, prípadne taká dohoda s Európskou komisiou (EK), vďaka ktorej nebude ohrozené čerpanie peňazí z plánu obnovy. Prvá podmienka sa už začína plniť, keďže minulý týždeň jeden z členov platformy Kristián Čekovský informoval, že už existuje predbežná dohoda.
Čo sa týka výdavkových limitov, predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš pripustil diskusiu o zmenách v rozpočte a zároveň oznámil, že prebiehajú rokovania s Európskou komisiou, aby výdavkové limity neboli potrebné. Šipoš zároveň garantoval, že koalícia nebude kupovať žiadne hlasy na schválenie rozpočtu.
Pri rozpočte však prekvapila najmenšia strana v menšinovej koalícii, ktorá už s troma poslancami nemá ani vlastný klub. Šéfka Za ľudí Veronika Remišová oznámila, že chce, aby boli dva opozičné návrhy Tomáša Tarabu, ktoré sa týkajú zmeny Trestného zákona aj Trestného poriadku, preradené pred hlasovanie o rozpočte a odmietnuté. Pri rozpočte sa totiž podľa nej začínajú „šíriť šumy“, že hlasovanie o ňom by mohlo byť zobchodované za zníženie trestných sadzieb za ekonomické trestné činy. „Takáto legislatíva by bola snom všetkých podvodníkov,“ upozornila Remišová.
Čítajte viac Remišová obvinila SaS. Snažia sa zlomiť poslancov, aby hlasovali za pád vlády: Podľa Viskupiča opäť klame
Apelovala na to, aby koalícia neschválením týchto zákonov ukázala, že k žiadnemu obchodovaniu s protikorupčnými hodnotami na Slovensku nedochádza. Podľa jej straníckeho kolegu Juraja Šeligu sú Tarabove návrhy v rozpore s programovým vyhlásením vlády aj s koaličnou zmluvou. „Naša podmienka vychádza z obáv, že by niekto z poslancov koalície chcel podporovať opozičný boj proti právnemu štátu a pomoc tzv. bielym golierom. Rozpočet pomoci ľuďom nesmie znamenať beztrestnosť ,našim‘ ľuďom,“ komentoval Šeliga.
Táto požiadavka však nebude až tak jednoducho splniteľná. „Prečo by som mal s niekým rokovať,“ reagoval Kollár a vytiahol príklad Dzurindovej vlády, o ktorej sa písalo ako o vláde, ktorá kupčila s poslaneckými hlasmi. „Keď takto budú pokračovať ďalej, tak budeme o tejto vláde hovoriť, že bola nie kupčená, ale vydieraná, že vydierame poslancov rôznymi tlakmi,“ povedal líder Sme rodina. „Šak nehlasujte, povedzte ľuďom, že my kvôli nejakému Tarabovi vám nedoručíme lacnú elektrickú energiu, 14. dôchodok, nepomôžeme vám s nízkymi cenami plynu, lebo sa nám to nepáči. Prepáčte, takéto vydieranie odmietam,“ dodal na adresu požiadaviek Za ľudí.
Taraba obchody odmieta. „Viete čo, mňa urážajú názory o ,zobchodovaní‘. Ak chce niekto podporiť naše zákony, nech ich podporí, lebo sú dobré a sú pre ľudí, to je môj odkaz do koalície,“ skonštatoval pre Pravdu. Už predtým sme však boli v parlamente svedkami toho, keď Taraba a Kuffovci podporili koalíciu a následne prešli niektoré z ich zákonov. K splneniu tejto podmienky sa pridali aj poslanci platformy ODP. Či členov ODP uspokojí čiastočné splnenie jednej požiadavky, alebo sa vzoprú Matovičovi, s ktorého politikou nesúhlasia, a rozpočet nepodporia, je zatiaľ otázne. Rozpočet neplánuje podporiť ani SaS. Smer by podporil štátny rozpočet, no podmieňuje to jeho úpravou a predčasnými voľbami.
Dusno sa nekončí
Aby toho v koalícii nebolo málo, má byť podľa Denníka N medzi OĽaNO a Sme rodina dusno aj pri posilňovaní právomoci advokátov pri policajných raziách, respektíve domových prehliadkach. Poslanci Sme rodina tento návrh iniciovali najmä pre raziu NAKA v advokátskej kancelárii, ktorej spolumajiteľom je obhajca exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Zástupca Slovenskej advokátskej komory by mal mať možnosť vyšetrovateľom na mieste zakázať vziať niektoré dokumenty. Argumentom poslancov je najmä mlčanlivosť. Parlamentom už síce zákon prešiel v prvom čítaní, no podľa poslanca OĽaNO Lukáša Kyselicu to nie je dobrý návrh. Prekvapený z neho bol aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Podľa poslanca Györgya Gyimesiho (OĽaNO) budú tento zákon riešiť aj na koaličnej rade. „Určite to nie je také napätie, ako vykresľujete, ale áno, máme na tento zákon iný pohľad ako Sme rodina a budeme to riešiť na koaličnej rade. Iný pohľad máme aj na znižovanie trestov, ale aj úpravu paragrafu 363. Nie je to nič, na čom by mala táto koalícia padnúť,“ povedal pre Pravdu.
Pre menšinovú vládu bude hlasovanie o dôvere veľkou skúškou. SaS hovorí, že uvidíme, kto s kým vládne a takisto odmietajú, že by niekoho presviedčali, aby hlasoval za pád vlády. Podľa premiéra Hegera i financmajstra Matoviča sa tým len vydláždi cesta pre predčasné voľby a návrat mafie.
Ožíva aj paragraf 363
Jedným z problémov by sa mohol stať opäť sporný paragraf 363, ktorý sa do centra diskusií dostal opäť po tom, čo generálny prokurátor Maroš Žilinka zrušil obvinenie štyrom ľuďom vrátane lídra Smeru Roberta Fica a jeho bývalej dvojky Roberta Kaliňáka v kauze Súmrak. Za výrazné oklieštenie právomocí šéfa prokuratúry sa ešte ako ministerka spravodlivosti zasadila najmä Mária Kolíková. Podľa nej sa Žilinka správa ako sudca. Už dva návrhy na úpravu paragrafu dostali stopku.
Poslanec Juraj Šeliga dokonca žiadal, aby bol za toto svoje rozhodnutie Žilinka disciplinárne stíhaný. Ak je tu odborná polemika o využívaní paragrafu 363 Trestného poriadku či právomoci generálneho prokurátora, mal by dať na ňu odpoveď Ústavný súd SR, vyhlásila prezidentka Čaputová. Súčasný minister spravodlivosti Viliam Karas nevidí dôvod na rušenie paragrafu, zmenu však nevylučuje.