Veľká reforma školstva. Nečakáme revolúciu: Klasické hodiny či témy môžu byť minulosťou

Vzdelávanie potrebuje zmenu, školy nerozvíjajú kritické myslenie, žiaci sa len bifľujú, školstvo nejde s dobou a treba sa prispôsobiť... Aj takto znejú mnohé výhrady odborníkov aj ľudí z praxe. Na Slovensku sa v školstve roky nič nemenilo. Síce sme zažili niekoľko reforiem, no žiadna z nich zásadným spôsobom neprispela k zlepšeniu systému výučby. Rezort školstva sa však aktuálne pripravuje na zatiaľ najväčšiu zmenu. Učivo sa bude redukovať, školy budú môcť výučbu prispôsobiť a cieľom bude najmä kvalita a nie kvantita učiva.

07.12.2022 19:00
horecký Foto: ,
Minister školstva Ján Horecký
debata (26)

Pilotný projekt sa má začať už v septembri budúceho roka a má sa na ňom zúčastniť 30 škôl. Školy sa však môžu prispôsobiť vyučovanie novým podmienkam aj teraz. Niektoré z nich s tým začali počas pandémie koronavírusu, keď muselo byť vyučovanie dištančné a žiaci často nestíhali. Ministerstvo školstva predstavilo kurikulárnu, teda obsahovú, reformu ešte pod vedením Branislava Gröhlinga a súčasný minister Ján Horecký v nej plánuje pokračovať.

VIDEO: Minister Horecký o reforme školstva: Nečakáme revolúciu z noci do rána.

Video

Podľa prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ z augusta 2022 si viac ako 80 percent Slovákov myslí, že súčasný systém vzdelávania potrebuje zmenu a viac ako polovica si myslí, že naše vzdelávanie nedostatočne rozvíja kritické myslenie.

Podľa harmonogramu sa pilotné testovanie novej podoby Štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP) spustí na 30 základných školách, pričom nová podoba ŠVP má vstúpiť do univerzálnej platnosti pre všetky základné školy v septembri 2026. Kým kedysi sme učiteľom ďakovali za to, čo nás naučili, tentoraz sa má ústrednou postavou stať žiak. „Pointou reformy je umožniť žiakovi, aby na vybranom obsahu vzdelávania prešiel celým poznávacím procesom,“ povedal minister školstva.

Vízia vzdelávania pre 21. storočie

Základom vízie sú tri aspekty modernej školy ako prostredia, kde prebieha výchova a vzdelávanie – digitálna, zelená a inkluzívna škola. Pod inkluzívnou školou sa pritom nemyslí len začleňovanie žiakov so špeciálnymi potrebami, ale aj vytváranie prostredia, ktoré podnecuje rozvoj žiaka po viacerých stránkach. Reforma je súčasťou plánu obnovy a v súčasnosti sa nachádza vo fáze verejnej konzultácie Projektu nového kurikula pre všetky tri cykly, podľa ktorých by mali byť po novom školy rozdelené.

V jednotlivých cykloch sa stanovujú očakávané učebné výstupy žiakov v jednotlivých vzdelávacích oblastiach a ich súčastiach a stanovuje sa aj obsah vzdelávania. Gramotnosť sa chápe v širšom zmysle slova a zahŕňa všetky druhy gramotností viažuce sa na jednotlivé vzdelávacie obsahy (čitateľská a literárna, matematická, pohybová gramotnosť atď.).

VIDEO: V rámci novej reformy sa budú učitelia vzdelávať v regionálnych centrách.

Video

„Meradlom kvality vzdelávania nebude šírka odovzdaných vedomostí, ale skôr schopnosť premýšľať, myslieť a konať na základe vedomostí a dát. To si vyžaduje inú organizáciu vzdelávania,“ povedal Martin Kríž, riaditeľ odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní ministerstva školstva. V prípade redukcie šírky učiva podľa neho nemôžeme hovoriť o znižovaní kvality vzdelávania. „Na kvalitu vzdelávania sa nebudeme pozerať už len cez množstvo odovzdaných vedomostí a zapamätaných faktov, ale pred učiteľov a žiakov kladieme vyššie ciele – učiť sa samostatne myslieť a zodpovedne konať na základe získaných vedomostí a dát,“ uviedol.

Klasické hodiny či témy môžu byť minulosťou

V súvislosti s úpravou obsahu sa hovorí aj o redukcii učiva a tém, ktoré sa budú vyučovať. Podľa ministra školstva už nebudú záväzné všetky témy tak ako v minulosti. Pre školy to bude znamenať väčšiu variabilitu. Ktoré časti učiva sa vypustia a ktoré ostanú, zatiaľ nie je známe. „Redukcia učiva nemá byť cieľom, ale prostriedkom. Nie je cieľom odovzdať deťom menej, cieľom je skvalitniť vzdelávanie, a na to potrebujú učiteľky aj deti v škole priestor,“ zhodnotil Horecký.

A priestor dostane aj sexuálna výchova. „Každé dieťa má mať miesto na zemi a rovnakú dôstojnosť bez ohľadu na jeho špecifiká aj v oblasti sexuálnej intimity,“ povedal Horecký. Predpokladá, že vzťahová a sexuálna výchova bude medzi prierezovými kompetenciami. „Sexualitu nemôžeme vytrhnúť z kontextu a mať ju ako učebný predmet. Nie je predmetom ohraničeným, je to niečo intímne a vnútorné, v podstate prierezové,“ dodal.

Školy však aktuálne nemusia čakať až na finálnu verziu reformy. Niektoré z nich môžu už teraz čiastočne prejsť na nový systém. V istom zmysle proces urýchlil aj covid, počas ktorého mnohí žiaci nestíhali. Školy tak mohli prejsť do iného režimu učiva. Takýmto spôsobom sa rozhodlo postupovať 27 škôl.

Dnes to už umožňuje aj vyhláška o základných školách, ktorá nadobudla účinnosť v júli tohto roka. Školám umožňujeme využívať inú dĺžku vyučovacích hodín ako 45 minút, niektoré dni môžu vyučovať aj bez rozvrhu formou tematických dní, projektov alebo exkurzií. „Neberú sa ako bonus navyše, ale priamo pomocou exkurzie alebo celodenného bloku sa dá odučiť časť vzdelávacieho obsahu,“ uviedol Kríž. Je jasné, že hĺbkové zmeny nemôžeme čakať na všetkých školách a nie všade je na to aj ochota. „Ale potrebujeme učiteľov povzbudzovať, aby boli schopní tieto metódy implementovať,“ skonštatoval Kríž.

Nečakáme revolúciu, zmena bude trvať roky

Práve učiteľ je jednou z kľúčových postáv vo vzdelávacom procese a bude sa musieť prispôsobiť novému systému. Na ich zaškolenie slúžia regionálne centrá podpory učiteľov (RCPU), ktoré sú aktuálne v 16 regiónoch po celom Slovensku a podľa harmonogramu budú vznikať ďalšie. Pedagogickí lídri tak budú prakticky v každom regióne a práve oni by mali svojich kolegov učiť a pomáhať im implementovať zmeny. „Chceme nájsť učiteľov, ktorí môžu byť lídrami zmeny a dať im priestor, aby sa mohli učiť sami a na tejto ceste sprevádzať aj kolegov,“ uviedol Kríž. Aj minister školstva Horecký vníma zmenu prístupu učiteľov k systému výučby ako beh na dlhé trate. „Nečakáme revolúciu z noci do rána,“ uviedol.

Mnohí učitelia si tzv. mentoring chvália. „Metódy vyučovania, ktoré som doteraz používala, som sama cítila na sebe, že už mi nestačia a že potrebujem sa posunúť, aby som mohla posúvať žiakov,“ povedala Adriana Bočková, mentorovaná učiteľka. „Osobne som veľmi rada, že sme sa zapojili do tohto projektu, pretože doba je iná a menia sa nielen deti. Musíme sa tomu prispôsobiť aj my,“ skonštatovala Dana Brezňanová, riaditeľka ZŠ A. Dubčeka v Martine.

Regionálne centrá sú jednou formou podpory, ktorá učiteľov pripravuje na zmenu. Druhou skupinou sú pilotné školy, v ktorých sa začne testovať nastavenie jednotlivých procesov v rámci reformy už v septembri 2023. Kým v regionálnych centrách sa môžu vzdelávať jednotlivci, vedenie aj pedagogický tím pilotných škôl sa rozhodli, že absolvujú zmenu ako celok. „Nie vždy to musí ladiť,“ uviedol Kríž.

Okrem mentorovania učiteľov sa rezort zameral aj na tých budúcich. Zástupcovia rezortu školstva sa stretli s dekanmi 24 fakúlt, ktoré budúcich učiteľov pripravujú, aby ich informovali o pripravovaných zmenách. Ministerstvo v tejto súvislosti pripravilo návrh novely vyhlášky, v rámci ktorého sa kompletne upravil opis vedomostí a zručností absolventov podľa jednotlivých stupňov štúdia pre budúcich učiteľov.

„Nie je to tak, že to pripravíme teraz na kľúč a o štyri roky tak všetci môžu začať učiť. Na to ako krajina nemáme kapacity. Je to obrovské množstvo mravčej práce,“ dodal Kríž. Cieľom testovania v pilotných školách by malo byť vytvorenie akýchsi príručiek s hlavnými zásadami, ktoré sa budú neskôr spolu so zozbieranými podnetmi poskytovať učiteľom. K 30 pilotným školám sa budú postupne pridávať ďalšie. V septembri 2025 by sa mal ŠVP testovať na 600 školách a o rok neskôr rezort predpokladá, že by mali podľa nového vzdelávacieho programu vyučovať učitelia na všetkých školách.

© Autorské práva vyhradené

26 debata chyba
Viac na túto tému: #reforma školstva