O páde vlády rozhodne sedem poslancov. V hre sú štyri scenáre

Neprešli ani dva mesiace a menšinová vláda má opäť veľký problém. Poslednýkrát sa o scenároch pádu vlády hovorilo pri schvaľovaní novely zákona o štátnom rozpočte. Parlament vtedy čelil obštrukcii a opozícia vycítila príležitosť pritlačiť na predčasné voľby. Dnes však nejde o žiadnu obštrukciu a ani spor. Vláda totiž po iniciatíve liberálov čelí odvolávaniu. Hrá sa o každý jeden hlas.

08.12.2022 06:00
bg Foto: , ,
Kľúčový bude postoj siedmich poslancov
debata (59)

Napriek tomu, že prakticky celá opozícia bude hlasovať za, nie je úplne isté, že vláda padne, aj keď šanca je veľká. V hre sú aktuálne štyri scenáre, ako môže dopadnúť test menšinového kabinetu premiéra Eduarda Hegera.

VIDEO: Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podali poslanci SaS

Video

O jeho osude môžu rozhodnúť zákulisné dohody, politické hry, ale aj to, ako sa poslanci vyspia, či trafia do práce, alebo nebudú v čase hlasovania niekde inde. Premenných je veľa. Dnes vieme takmer s istotou povedať, že za pád vlády zahlasujú poslanci SaS, Smeru, Hlasu, nezradený poslanec Tomáš Valášek (PS) a kotlebovci. Za budú pravdepodobne aj poslanci Republiky. Ak pripočítame troch tarabovcov a ďalších troch (nezaradených) poslancov, ktorí pripúšťajú hlasovať za, vláde by nedôverovalo 77 poslancov zo 150-členného parlamentu. Sám premiér Heger priznáva, že je v parlamente dosť poslancov na to, aby vládu položili.

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR o vyslovení nedôvery vláde sa začne vo štvrtok 14:00. Hlasovanie o vyslovení nedôvery bude v utorok 13. decembra o 11:00.

Rozhodne sedem poslancov

O budúcnosti vlády rozhodne sedem poslancov – Miroslav Kollár (Spolu), Martin Čepček (exOĽaNO) a Slavěna Vorobelová (nezaradená), ktorí sa ešte nerozhodli a Martin Borguľa (Sme rodina). Sedmičku nerozhodných dopĺňa Tomáš Taraba a jeho dvaja poslanci – Štefan a Filip Kuffovci.

Čepček si plánuje vypočuť rozpravu a potom sa rozhodne. Bývalý poslanec OĽaNO uviedol, že s ním nikto nerokoval. „Postrehol som, že prebieha aj rokovanie s SaS, takže môj hlas možno ani nebudú potrebovať,“ povedal Čepček pre Pravdu. Podľa neho nie je vylúčené, že liberáli zmenia postoj, čo by však bolo pre nich riadnym fiaskom, keby nepodporili návrh, ktorý sami predložili.

Pre Vorobelovú je všetko otvorené a Borguľa sa už vyjadril v statuse. Vláda je síce podľa neho chaotická, ale to nie je dôvod na odvolanie. Jeho podmienkou je odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca.

Ako povedal Borguľa, „s pravdepodob­nosťou hraničiacou s istotou“ by teda mal hlasovať za odvolanie vlády, no nie je vylúčené, že po politických hrách hnutia Sme rodina svoj postoj zmení. Na hlasovanie o dôvere vláde však budú mať vplyv aj ďalšie hlasovania, ktoré by mali v ten deň prebehnúť – hlasovanie o štátnom rozpočte a pravdepodobne aj o zákonoch na skrátenie volebného obdobia.

Postoje siedmich kľúčových poslancov

Martin Čepček (nezaradený, exOĽaNO)

Martin Čepček Foto: archív M.Č.
Martin Čepček Martin Čepček
  • „V minulosti nebol problém, aby vyhodili vládneho poslanca z klubu. Dnes sa boja, aby dovládli do riadnych volieb. Ja si chcem počkať, ako prebehne rozprava v parlamente, potom sa rozhodnem. O hlasovaní so mnou zatiaľ nerokoval nik, hoci s poslancami, ktorí odišli do mimoparlamentných strán z koalície, už rokovanie prebehlo. Postrehol som, že prebieha rokovanie so stranou Sas, takže nakoniec môj hlas potrebovať možno nebudú.“

Martin Borguľa (Sme rodina)

Martin Borguľa Foto: TASR, Jakub Kotian
Martin Borguľa Martin Borguľa
  • „Vláda síce funguje chaoticky, často neprofesionálne, slabo, ale to nie je dôvod, prečo budem hlasovať za pád Hegerovej vlády. Svoj dôvod som jasne uviedol vo svojom statuse na Facebooku.“

Slavěna Vorobelová (nezaradená)

Slavěna Vorobelová Foto: TASR, Martin Baumann
Slavěna Vorobelová Slavěna Vorobelová
  • „To, ako budem hlasovať, závisí od toho, či Pellegrini a Sulík odkryjú karty ešte pred hlasovaním. Zatiaľ rozohrali politickú hru, ktorá má nejasné pravidlá pre verejnosť, a nikto nevie, akých žolíkov majú. Podozrivo zamlčiavajú kľúčové detaily, preto je pre mňa otázna aj rola a postoj prezidentky v celej tejto hre. Zatiaľ je všetko otvorené, tak ako pre vás, tak aj pre mňa. Ako budem hlasovať, to sa dozviete v deň hlasovania.“

Miroslav Kollár (Spolu)

Miroslav Kollár Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Miroslav Kollár Miroslav Kollár
  • „Všetci vidíme, čia je to vláda. Ja som bol prvý, ktorý odišiel z Matovičovej vlády. Môj názor na pôsobenie Igora Matoviča je jasný. Som presvedčený, že za 90 percentami problémov, ktorým Slovensko čelí, stojí Igor Matovič, a takto sa budem pozerať aj na to obdobie, ktoré nám ostáva do februára 2024.“

Tomáš Taraba (nezaradený, Život – NS)

Tomáš Taraba Foto: Ivan Majerský, Pravda
Tomáš Taraba Tomáš Taraba
  • „Ak by došlo k hlasovaniu o Hegerovi, my, všetci traja (Taraba plus Štefan a Filip Kuffovci, pozn. red.), ten návrh podporíme, ale s tým, že budem od Borisa Kollára žiadať, aby nechal v parlamente svoj zákon o predčasných voľbách alebo budeme žiadať od SaS-ky, aby podporila zmenu ústavy.“

Ako ďalej?

V hre sú aktuálne štyri scenáre, z toho tri súvisia s odvolaním vlády. Pokiaľ by sa tak nestalo, Heger bude aj naďalej vládnuť v menšine. V prípade, že vláda padne, sú najpravdepodob­nejšou možnosťou predčasné voľby. Ostatné sú buď nelogické, alebo by strany preferenčne poškodili.

1. Vláda padne, vznikne nová 76-tka

Pokiaľ by bola vláde v utorok vyslovená nedôvera, prezidentka Zuzana Čaputová je povinná ju odvolať. V rámci tejto možnosti prichádza do úvahy vznik novej 76-tky (parlamentnej väčšiny), ale aj dovládnutie Hegera až do termínu riadnych volieb. Ten, kto po poverení prezidentkou bude zostavovať novú vládu, musí do 30 dní predložiť nové programové vyhlásenie a musí si získať dôveru poslancov v parlamente. V tomto prípade sa predpokladá, že nová vláda má podporu 76 poslancov.

VIDEO Smer bude hlasovať za pád vlády. Podľa Gyimesiho sa chce Sulík silou mocou pomstiť Matovičovi

Je otázne, koho by Čaputová poverila, no ak by Heger svoju vládu neobhájil, spájať by sa museli strany v opozícii. Prezidentka si môže podľa Ústavy SR vybrať iného politika či odborníka, ktorého by poverila zostavením vlády. „Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky,“ píše ústava. Líder OĽaNO v tomto prípade zo všetkého viní šéfa liberálov Richarda Sulíka. Naopak, predseda parlamentu Boris Kollár bude podľa neho po páde vlády slobodný a môže si viac-menej robiť, čo chce. Nie je to prvý prípad, kedy Kollárovi Matovič ustúpil.

„Keď sa Sulíkovi s mafiou z opozície podarí povaliť vládu, automaticky rozbije koalíciu, Boris Kollár a Sme rodina sú úplne slobodní. Keď sa rozhodnú urobiť väčšinu z tej 76-tky, ktorá podržala Fica, a budú nám tu vládnuť, to nech si zoberie na svedomie pán Sulík s kolegami,“ uviedol Matovič.

Ak by sa bol Kollár ochotný spojiť so Sulíkom v novej vláde, spolu by mali 40 hlasov, potrebovali by získať minimálne dva ďalšie kluby alebo strany a za predpokladu, že ani jeden z nich nebude ochotní spojiť sa s extrémistami z ĽSNS alebo Republiky, museli by vytvoriť vládu s Hlasom a Smerom. U Kollárových voličov by to možno prešlo, no sulíkovci by zrejme stratili veľa. Práve pri možnosti novej vlády je otázne, čo tým vlastne strana SaS chce dosiahnuť, keďže bez nich, ale ani bez Smeru by nová vláda nevznikla.

zväčšiť Na snímke premiér Eduard Heger, v pozadí... Foto: TASR, Martin Baumann
Eduard Heger, Boris Kollár, Peter Pčolinský Na snímke premiér Eduard Heger, v pozadí predseda NRSR Boris Kollár (vľavo) a podpredseda parlamentu Peter Pčollinský.

Teoreticky nie je vylúčené ani to, že po vyslovení nedôvery a odvolaní Hegerovej vlády prezidentka poverí zostavením novej vlády opäť Hegera. V tom prípade by sa celý proces opakoval znova. Aj z tohto dôvodu je nelogické, že by Čaputová poverila zostavením vlády odvolaného premiéra.

Možnosťou je aj to, že by Heger viedol vládu ďalej, kým sa nevymenuje nová. „Ak nie je možné hneď vymenovať novú vládu, tak ju musí po odvolaní poveriť výkonom funkcií do vymenovania novej vlády,“ uviedol pre Pravdu vedúci Katedry ústavného práva Právnickej fakulty UK v Bratislave Marián Giba. „Na tieto procesy nie sú ustanovené lehoty, ale z povahy veci by mali prebehnúť bez zbytočného odkladu, to znamená nanajvýš v horizonte dní,“ vysvetľuje ústavný právnik.

Odvolaná vláda na čele s Hegerom by však mohla vládnuť teoreticky aj niekoľko mesiacov, a to až do konania riadnych parlamentných volieb. „Odvolaná vláda s obmedzenými právomocami môže teoreticky vládnuť aj v rádoch mesiacov, ale to nie je ani riadny ani plnohodnotný výkon vládnych funkcií,“ uviedol právnik. Takáto vláda býva chybne označovaná ako vláda v demisii. V prípade straty dôvery nedochádza k podávaniu ani prijímaniu demisie. V takomto prípade je rozdiel aj v právomociach vlády. Vláda v demisii má plné právomoci, odvolaná vláda ich má značne oklieštené a niektoré z nich môže vykonávať len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky.

2. Vláda padne, prezidentka vymenuje úradnícku vládu

Jednou z možností, ktorú uviedla SaS, je vymenovanie úradníckej vlády, ktorú by zostavila prezidentka Čaputová. Ústava však pojem „úradnícka vláda“ nepozná. „Ak dôjde k odvolaniu vlády po vyslovení nedôvery, logickým a očakávaným krokom je hľadanie novej vlády a človeka, ktorý bude schopný ju zostaviť. Ústava nepozná pojem „úradnícka vláda“, pozná len pojem „vláda“ a každá jedna vláda funguje v tom istom ústavnom rámci,“ uviedol Giba.

zväčšiť Prezidentka Zuzana Čaputová Foto: TASR, Jaroslav Novák
Zuzana Čaputová Prezidentka Zuzana Čaputová

Bez ohľadu na to, či vládu zostavia politici alebo odborníci mimo politiky, proces je rovnaký. „Preto je žiaduce, aby pred vymenovaním akejkoľvek novej vlády existovala v parlamente väčšina, ktorá vláde umožní získanie dôvery. Lebo ak novovymenovaná vláda nezíska dôveru, musí byť odvolaná a proces začína odznova,“ vysvetľuje ústavný právnik.

Úradníckej vlády sa najviac obáva hnutie Sme rodina, ktoré hovorí o akomsi pokuse o „progresívny puč“. „Teda ako vymeniť vládu bez volieb, ale nie s tým, že by nasledovali predčasné voľby,“ povedal minister práce Milan Krajniak v rozhovore pre denník Sme s tým, že práve liberáli majú v pláne takúto vládu zostaviť. „To by som považoval za progresívny podvod na voličoch a niečo také určite nedporím,“ povedal. Prezidentka sa voči jeho aj podobným vyjadreniam ohradila s tým, že po úradníckej vláde neprahne.

Peter Pčolinský Čítajte viac Sme rodina navrhuje predčasné voľby na september. Matovič: Nič som si nevšimol

O pláne na úradnícku vládu konšpiroval aj šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. „Ja osobne vidím scenár, ktorý si pripravila SaS s Hlasom a teraz sa ukazuje, že aj s PS, a to, že prezidentka vymenuje úradnícku vládu, kde predpokladám, že asi budú takí ministri, ktorí si budú pripravovať kampaň do ďalších volieb. Je pravda, že tu hrozí vláda liberálnych strán Hlas, PS a SaS,“ uviedol.

3. Vláda padne, budú predčasné voľby

Predčasné voľby sú najviac skloňovanou možnosťou, no odvolanie vlády automaticky neznamená predčasné voľby. „Vzhľadom na rozhodnutia Ústavného súdu dnes vieme, že sú možné len po rozpustení Národnej rady. To môže nastať vo veľmi obmedzených prípadoch zablokovania parlamentu, ktoré musí trvať najmenej tri mesiace. Ak by sa mali konať predčasné voľby na základe rozhodnutia parlamentu, najskôr by bola nutná zmena ústavy, ktorou by si parlament zaviedol právomoc rozhodnúť o konaní predčasných volieb, keďže momentálne ju nemá,“ uviedol Giba.

zväčšiť Igor Matovič a poslanci OĽaNO Foto: TASR, Martin Baumann
Igor Matovič, parlament, OĽaNO Igor Matovič a poslanci OĽaNO

V koalícii sa však už teraz rozprávajú o možnom termíne predčasných volieb. Kollárova dvojka a podpredseda parlamentu Peter Pčolinský mal na koaličnej rade predložiť návrh na predčasné voľby, ktoré by sa konali v septembri. Podľa Krajniaka sa v Sme rodine pripravujú na všetky možné scenáre. Viaceré opozičné strany vrátane Hlasu či Tomáša Tarabu už predtým uviedli, že ak sa v parlamente zhodnú na predčasných voľbách, nebudú vláde brániť v prijímaní kľúčových zákonov.

4. Vláda nepadne

Posledným scenárom, ktorý má aktuálne rovnaké šance, ako odvolanie vlády, je ten, že Eduard Heger ostane premiérom a menšinová vláda bude pokračovať. V tomto prípade nie je vylúčené, že snahy o vyvolanie predčasných volieb budú pokračovať. Najmä, keď sú v parlamente dva návrhy zákona na skrátenie volebného obdobia a v januári sa bude konať aj referendum, ktorého úspech však nepredpokladá okrem Roberta Fica asi nikto. Posledný prieskum naznačil účasť necelých 40 percent.

Odvolaná vláda vykonáva právomoci v obmedzenom rozsahu

  • Oproti „normálu“ sa podľa Gibu právomoci vlády rozdelia do troch skupín
  1. 1. také, ktoré aj po odvolaní vláda vykonáva sama tak, ako doteraz;
  2. 2. také, ktoré už nemôže vykonávať vôbec;
  3. 3. také, na ktorých vykonanie potrebuje predchádzajúci súhlas prezidenta – sem spadá napríklad vymenovanie/od­volanie troch členov Súdnej rady a všetky právomoci, ktoré vláde nevyplývajú z ústavy, ale z bežných zákonov – čo je do počtu pomerne veľká skupina (napr. zo zákona o rokovacom poriadku NR SR vyplýva, že vláda môže požiadať parlament, aby určitý návrh zákona prerokoval v skrátenom konaní – v tomto režime by mohla parlament o to požiadať len so súhlasom prezidentky; potom sú tam menovania rôznych štátnych funkcionárov a ďalšie veci, ktorých výpočet by bol dlhý).

© Autorské práva vyhradené

59 debata chyba
Viac na túto tému: #hlasovanie #mimoriadna schôdza #pád vlády #Eduard Heger #Tomáš Taraba