Lenč: Nie je lepší čas na vekslovanie a korupciu

Čo znamená odloženie hlasovania o dôvere vláde na štvrtok?

V prvom rade to, že sa navzdory pochmúrnemu ránu, keď sa zdalo, že vláda to už má spočítané, predsa len sa Borisovi Kollárovi asi podarilo „vyvekslovať“ predĺženie životnosti vlády nateraz do štvrtka a možno i na dlhšie. V druhom rade to znamená predĺženie chaosu, ktorý len znásobuje spoločensky negatívne dosahy kríz, ktorými prechádza Slovensko.

Čítajte viac Hlasovanie odložili na štvrtok. Krošlák aj Vorobelová sú za pád vlády, koalícia naťahuje čas

Aký najbližší politický vývoj možno očakávať v súvislosti s osudom vlády?

V hre sú tri možnosti. Kontrolované ukončenie existencie na základe dohody o termíne predčasných volieb s frakciou okolo Tomáša Tarabu. Vyslovenie nedôvery vláde, bez vopred známeho vyústenia tejto situácie. No počítať môžeme aj s nejakou inou formou politickej dohody, ktorú by mohla koalícia vyjednať a tým zvrátiť hlasovanie o nedôvere vláde. Z hľadiska toho, čo sa odohralo dnes, sú všetky možnosti v hre.

Viete si predstaviť odchod ministra financií Igora Matoviča výmenou za podporu vlády od strany SaS?

Po dnešku si môžeme predstaviť azda čokoľvek. Ale SaS nebola tou stranou, ktorá by hlasovala za odloženie hlasovania o vyslovení nedôvery vláde a tvrdohlavosť ministra financií a Richarda Sulíka a vzájomné animozity sú také výrazné, že tento scenár je len málo pravdepodobný.

Keby odišli Matovič s ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO) z vlády, mohlo by to znamenať, že by poslanci SaS či Martin Borguľa a Ján Krošlák (pôvodne obaja z klubu Sme rodina, dnes sú nezaradení) podporili vládu?

Pri SaS a Krošlákovi je to ťažko predvídateľné, keďže hlasovanie o odložení hlasovania nepodporili a nejaví sa, že by s nimi niekto rokoval. Odchod ministra Mikulca, nech by bol akokoľvek bizarný – výmena ministra za poslanca a to krátko po tom, ako ho vláda bránila pri odvolávaní – sa zdá byť najpravdepodob­nejší. A možno sa vláde podarí niečo vyjednať aj s frakciou Tomáša Tarabu. Otázne je, ako sa to premietne do postojov iných poslancov, ktorí nateraz podporujú vládu Eduarda Hegera.

Predseda Smeru Robert Fico naďalej tvrdí, že SaS sa chce do vlády vrátiť. Považujete to vôbec za reálne?

Nepovažujem to za reálne. Lenže opakujem, iba v utorok sme boli svedkami jedného dovtedy nereálneho scenára, ktorý sa nakoniec naplnil. Lenže ten nezávisel od toho, ako sa voči sebe vyhraňujú Matovič so Sulíkom. Ono utorňajšie prekvapenie bolo skôr výsledkom ústupkov či politického vyjednávania Borisa Kollára a prípadne Eduarda Hegera.

Ako si vysvetľujete súhlas s odkladom hlasovania zo strany nezaradených poslancov Tarabu, Štefana a Filipa Kuffovcov ako aj Martina Čepčeka a Borguľu?

Vysvetľujem si to tak, že dostali prísľub niečoho, čo ich motivovalo, aby sa rozhodli, že sa oplatí o tom do štvrtka rokovať.

Zohrala alebo ešte môže v najbližších dvoch dňoch zohrať nejakú úlohu aj politická korupcia? V čom?

Nie je lepší čas na to, aby sa presviedčali nepresvedčení i tí presvedčení, že majú zotrvať či zmeniť svoje doterajšie stanoviská. A tento čas je časom aj pre rôzne praktiky presviedčania. Obchod, vekslovanie, korupciu.

Ak by sa Hegerov kabinet zachránil, nebude aj tak zložité nájsť dohodu 90 poslancov na ústavnom zákone o skrátení volebného obdobia parlamentu, ktorý je nutný na konanie predčasných volieb?

Samozrejme, ak s tým nebude súhlasiť ústavná väčšina, tak sú predčasné voľby nateraz utópiou. K ústavnej väčšine k tým 77 poslancom, ktorí posunuli hlasovanie na štvrtok, chýba ešte minimálne 13 hlasov. Tí, ktorí sa na základe utorňajšieho hlasovania cítia byť oklamaní, svoje hlasy len tak ľahko a lacno neposkytnú.

Vypočujte si stručný sumár priebehu utorkového odvolávania vlády a najzaujímavejšie výroky jeho aktérov: