OĽaNO a SaS povalili vládu bez plánu. Lídri rokujú o ďalších krokoch, vylúčené nie je nič

Kľučový je štátny rozpočet

Liberáli síce prispeli k povaleniu vlády, no vrátiť sa do nej nechcú a odmietajú aj predčasné voľby. Líder OĽaNO Igor Matovič ponúkol demisiu, no po tajomnom telefonáte sa rozhodol, že ju pracovníkovi Prezidentského paláca vytrhne z ruky. Údajne sa odmietol „pokloniť mafii“. V spleti prehadzovania si zodpovednosti je však kľúčový štátny rozpočet, o ktorom majú poslanci ešte rokovať. Hnutie OĽaNO, ktoré je proti predčasným voľbách, pripustilo, že ak poslanci zákon roka, ale aj pomoc ľuďom v energetickej kríze podporia, otvorené sú všetky možnosti. „Keď prejde rozpočet, je možné všetko,“ povedal predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš v relácii Na telo.

Strana SaS však aj naďalej odmieta štátny rozpočet podporiť a zhodnotila ho „ako nafúknutý, populistický a predvolebný, poukazovala najmä na extrémne vysoký deficit“. Rozpočtové provizórium podľa nich neznamená koniec sveta. Smer podporí rozpočet len v prípade, ak prejdú zmeny, ktoré požadujú a bude dohoda na predčasných voľbách. Líder strany Robert Fico sa viackrát vyjadril, že chce voľby v máji alebo v júni. Šéf Smeru je však skeptický a ideálny scenár sa podľa neho nepodarí dosiahnuť do 23. decembra. Hlas podporí štátny rozpočet len v prípade, že sa bude najprv hlasovať o zmene zákona o skrátení volebného obdobia a bude určený dátum predčasných volieb.

Pád vlády však rozdelil aj vládne hnutie OĽaNO. Z klubu následne odišlo aj niekoľko nespokojných poslancov združených v Občiansko-demokratickej platforme (ODP) na čele s dočasne povereným ministrom životného prostredia Jánom Budajom. Ten je ako jediný členom straníckych štruktúr OĽaNO. O svojom prípadnom odchode z hnutia diskutuje s Hegerom, ale aj s lídrom Matovičom. Pri rozpočte je však postoj ODP pomerne jasný, keďže ich dve pripomienky smerujú k tomu, aby boli splnené. Výsledkom by bola podpora štátneho rozpočtu.

Prvou podmienkou je financovanie samospráv – to je z ich pohľadu po prijatých úpravách vyriešené a čakajú ešte na potvrdenie Európskej komisie, či nebude v súvislosti s výdavkovými limitmi ohrozené čerpanie financií z fondu obnovy. Problém nastal inde. Poslanec Kristián Čekovský (nezarad. OĽaNO) totiž odmieta, aby sa návrh upravoval na základe požiadaviek Smeru alebo Hlasu, čo by mohlo byť pre schvaľovanie rozpočtu problém. S rozpočtom mali problém aj traja poslanci Za ľudí.

Čítajte viac Nespokojní poslanci opustili OĽaNO. Rozvratu sme nezabránili: Heger pochopil, že stojíme nad priepasťou

Na predčasné voľby chýba 90 hlasov

Po páde vlády sa automaticky začalo hovoriť o predčasných voľbách, aj keď cesta k nim je relatívne zložitá. Aktuálne však v parlamente neexistuje 90 hlasov na to, aby si poslanci schválili zmenu ústavného zákona o skrátení volebného obdobia. Napriek tomu, že OĽaNO aj SaS sú proti, za istých podmienok by mohli teoreticky názor zmeniť. V prípade OĽaNO je to už spomínané schválenie rozpočtu. S liberálmi aj OĽaNO má rokovať predseda parlamentu Kollár. Ten už rokoval s Ficom a stretnutia plánuje aj s ostatnými lídrami opozičných strán. Priznal, že za stretnutiami je snaha o nájdenie 90 poslancov. Aktuálne však vôľa na skorší termín predčasných volieb v parlamente nie je. Šéf Smeru naznačil, že koalícia sa dohodne na rekonštrukcii vlády. Dodal, že „Heger, Kollár a Remišová si opäť potrasú rukami so Sulíkom“. „Radšej si budem triasť rukou s Hegerom a Sulíkom, ako ísť na opačnú stranu,“ reagoval Kollár a zopakoval, že si nevie predstaviť vládu s Ficom.

Fico preto vidí ako jediné východisko januárové referendum. „Či to niekto chce, alebo nie, referendum, ktoré sme iniciovali, je jediným východiskom z tejto krízy. Máme vládu v demisii, je veľký omyl, ak si niekto myslí, že si môže robiť do volieb, čo chce. Jasne to ukladá ústava,“ zdôraznil Fico s tým, že odvolaná vláda nemôže prijímať zásadné rozhodnutia v hospodárskej a sociálnej sfére a zahraničnej politike.

Prezidentka Čaputová však v príhovore po odvolaní Hegera jasne povedala, že považuje za potrebné, aby sa predčasné voľby konali v prvom polroku budúceho roka. V prípade, ak k rozhodnutiu o predčasných voľbách v uvedenom termíne nepríde, hlava štátu pristúpi k ďalším krokom v zmysle ústavy. Dočasne poverenému premiérovi i ďalším lídrom dala na prijatie krokov smerujúcich k predčasných voľbám čas do konca januára.

„Je zrejmé, že takáto vláda nemôže zabezpečovať všetky potrebné kompetencie a je teda jednoznačne vládou dočasnou. Z reakcií politických lídrov po včerajšom rozhodnutí Národnej rady je taktiež zrejmé, že tu nie je politická vôľa na zostavení novej vlády s podporou a legitimitou parlamentu,“ povedala Čaputová ešte v piatok.

Úradnícka vláda a Hegerova „nová vízia“

Ak sa parlament do konca januára nedohodne, Čaputová by mohla vymenovať aj úradnícku vládu. Tou však nie sú nadšení koaliční ani opoziční politici. Minister práce Milan Krajniak však uviedol, že Sme rodina považuje postoj prezidentky za veľmi seriózny a rešpektuje, že ide o jej právomoc, aj keď úradnícku vládu nechcú. „Predseda parlamentu Boris Kollár ho akceptoval a jasne povedal, že urobí všetko pre to, aby došlo k dohode na zmene ústavy, na predčasných voľbách a popri tom aj k dohode na štátnom rozpočte,“ povedal cez víkend pre denník Pravda.

Zdá sa však, že aktuálne má situáciu v rukách odvolaný premiér Heger. Ten sa má stretnúť s politickými partnermi a lídrami vrátane Kollára a Sulíka, aby rokoval o ďalšom postupe. Cez víkend hovoril o jasnej vízii. „Vzdať sa nie je riešenie. Idem ďalej,“ začal svoj status. Jedna kapitola jeho vlády sa uzavrela, no to nie je koniec. „V blízkom čase vám predstavím víziu, ako vrátiť Slovensku a občanom nádej, že toto je krajina pre dobrý život,“ dodal. Čo to presne znamená, to zatiaľ nie je jasné. Keďže liberáli sa do vlády odmietajú vrátiť, ale odmietajú aj predčasné voľby, hovorí sa o možnej tichej podpore fungovania novej vlády, na ktorej čele by bol opäť Eduard Heger.

Špekuluje sa tak o možnosti, že by Heger predsa len odvolal Matoviča, čím by vyhovel liberálom. Síce je to zrejme ich jediná nemenná a jasná požiadavka, je však veľmi otázne, či ho k odchodu Heger nakoniec prinúti. Ak by sa tak stalo, bolo by to vzhľadom na Matovičovo piatkové divadlo s vytrhávaním demisie a aj po radách jeho kolegov z OĽaNO, aby ju nepodával, prinajmenšom úsmevné.

Ešte pred hlasovaním o nedôvere sa skloňovali aj ich požiadavky na odchod ministra vnútra Romana Mikulca, čo bola podmienka aj exposlanca Sme rodina Martina Borguľu, a ministra spravodlivosti Viliama Karasa. Podpredseda SaS Branislav Gröhling potvrdil, že liberáli sa snažia o rekonštrukciu vlády, SaS sa podľa neho nebráni ani vzniku úradníckeho kabinetu menovaného prezidentkou. Ak by však ani jedna z týchto možností nenašla dostatočnú podporu v parlamente, SaS by zvažovala aj hlasovanie za zmenu ústavy a predčasné voľby. „Ja osobne by som hlasoval za,“ poznamenal. O ďalšom vývoji sa lídri koalície vrátane odvolaného premiéra rozprávali na poslaneckom grémiu, zasadnúť mali aj kluby SaS a OĽaNO.

Kollár po grémiu oznámil, že schôdza sa na 99 percent skončí v utorok večer a prerušená bude zrejme do 10. januára. „Lebo ju nechceme ukončiť,“ povedal. Dovtedy sa bude upravovať aj rozpočet aj rokovania, ako ďalej. „Ak by sa stiahol terajší rozpočet a pripravil do zajtra (utorok, pozn. red.) alebo do stredy nový, tak pani Zemanová nás požiadala, aby sme v stredu schvaľovali nový rozpočet, preto to jedno percento chýba. To však nevidím veľmi ako reálne,“ dodal. Ďalšie grémium bude v utorok o pol piatej večer.