Viacerí rodičia tvrdia, že kým im štát jednou rukou dáva zvýšený daňový bonus, druhou rukou si ho berie späť na poplatkoch.
Vo väčšine miest tak porastú rôzne poplatky, napríklad za školské jedálne, kluby či komunálny odpad. Napríklad banskobystrická samospráva priznáva, že z dôvodu negatívneho vývoja aktuálnej ekonomickej situácie miest a obcí spôsobenej hlavne rekordnou infláciou, zvyšovaním cien energií a zvyšovaním daňového bonusu pre rok 2023 či ďalšími legislatívnymi zmenami, je podobne ako drvivá väčšina samospráv na celom Slovensku nútená zmeniť svoju daňovú politiku.
„Neprehľadnosť prijímania legislatívnych opatrení zo strany vlády a medzirezortná nekomunikácia dostala samosprávy do situácie, keď musia prijímať nepopulárne opatrenia, ale aj robiť škrty a šetriť," podotkol primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko. Priznal, že v rozpočte hľadali všetky možné škrty a rezervy, ale ak nechcú znížiť kvalitu poskytovaných komunálnych služieb občanom, museli pristúpiť aj k zvýšeniu daní a poplatkov.
„Podľa údajov Štatistického úradu slovenské domácnosti platia v súčasnosti za zber odpadu v priemere o tretinu viac ako v roku 2018. Keďže náklady samospráv v súvislosti s rastom cien za skládkovanie výraznejšie vzrástli, môžeme konštatovať, že obce a mestá na občanov doteraz prenášali iba časť svojich nákladov. Zvyšná časť bola hradená z iných finančných zdrojov samosprávy,“ povedala Eva Sadovská, analytička WOOD & Company. Ak sa teda mestá a obce rozhodnú využiť možnosť zvyšovania sadzieb za odpad, môžu ľuďom narásť poplatky dvoj- až trojnásobne.
Viac aj za jazykové a umelecké školy
V dôsledku zvyšovania daňového bonusu budú samosprávy v budúcom roku chudobnejšie takmer o 800 miliónov eur. Budú tak nútené k obmedzovaniu základných verejných služieb, čo sa zákonite premietne aj do nižšej kvality života našich občanov.
Prosby starostov a primátorov koalícia čiastočne vypočula. Preto poslanci schválili tiež pozmeňujúci návrh zákona, ktorý by kompenzoval samosprávam stratu príjmov. Výpadok príjmov kvôli zvýšeniu daňového bonusu na dieťa vláda samosprávam vykompenzuje sumou vyše 300 miliónov eur v budúcom roku. Príjem obcí v roku 2023 zvýši o 228 miliónov eur a príjem vyšších územných celkov o 97 miliónov eur. V roku 2024 to bude pre obce 236 miliónov eur a pre vyššie územné celky o 101 miliónov eur viac, avizuje rezort financií.
Starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren upozorňuje, že 140 eur vláda neplatí z vlastného, ale z peňazí samospráv. „Daňový bonus, ktorý pomôže rodinám, je kompletne financovaný z peňazí, za ktoré platíme prevádzku škôlok, autobusy v MHD, kosenie, upratovanie, opravy detských ihrísk, domovy dôchodcov, dotácie na šport a všetko ostatné. Rodiny získajú, mestá a obce nebudú mať za čo otvoriť škôlky,“ tvrdí. Podľa neho tak starostovia či primátori na celom Slovensku budú musieť zvýšiť poplatky v škôlkach, v družinách a ceny za obedy.
Prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček na margo kompenzácií v minulosti povedal, že im táto pomoc pomôže prežiť, ale neznamená, že samospráva nebude zvyšovať dane a poplatky pre svojich obyvateľov.
Škôlky, odpad i psy
Košickí mestskí poslanci pôvodne nemali na rokovaní mestského zastupiteľstva v programe zvyšovanie daní. Aj tam však bolo naplánovaných viacero bodov týkajúcich sa rôznych poplatkov. Hoci v úvode návrh primátora Jaroslava Polačeka (nezávislý) týkajúci sa zvýšenia úhrad za sociálne služby v pobytových zariadeniach pre seniorov a zariadeniach sociálnych služieb neprešiel, poslanci odhlasovali nárast poplatkov v oblasti školstva.
Prijatím nového všeobecne záväzného nariadenia o určení výšky príspevkov v mestských školách a školských zariadeniach rodičia zaplatia viac za služby v materských školách, školských jedálňach, školskom klube detí, základných umeleckých i jazykových školách a centrách voľného času. Za päťročné dieťa v škôlke zaplatí rodič o sto percent viac. Poplatok sa zvýši z 20 na 40 eur. Z 11 na 15 eur mesačne sa zvýši príspevok na činnosť mestského školského klubu detí.
Príspevok na žiaka v základnej umeleckej škole sa v niektorých prípadoch zvýši až do 54 percent. V jazykových školách sa zvyšuje zápisné o tri eurá, zo sedem na 10 eur. Mesto zvýšilo podľa veku študenta aj príspevky v jazykových kurzoch.
Stravovanie v školských zariadeniach zdražie zhruba o dve tretiny. Dôvodom v tomto prípade je hlavne zvyšovanie cien energií a potravín. Podobné problémy riešilo na ostatnom zastupiteľstve aj mesto Liptovský Mikuláš. Podľa primátora Jána Blcháča (Hlas, Smer) im opatrenia vlády zoberú z kasy takmer 800 miliónov eur, čo ročne robí 65 eur na jedného obyvateľa.
Mesto Liptovský Mikuláš od nového roka zdvíha poplatok za materskú školu z doterajších 20 na 25 eur. Kto chce mať dieťa v krúžku v Centre voľného času, zaplatí o 50 centov viac ako doteraz. O sedem eur zdražie poplatok za školský klub detí. Aj deti z Mikuláša budú platiť viac za stravu v školských jedálňach. Napríklad škôlkari platili za 20 dní stravy doteraz mesačne necelých 39 eur. Po novom to bude 52. Za stravu si priplatia žiaci na každom stupni vzdelávania. Za deti na druhom stupni to bude viac o 14 eur mesačne.
V Mikuláši je už jasné, že si domácnosti za odpad priplatia o osem eur viac ako doteraz. Zvýšila sa aj daň za psov žijúcich v rodinných domoch na 15 eur ročne.
Hore ide hlavne stravné
O zvýšení poplatkov v školách rozhodovali aj poslanci bratislavskej MČ Petržalka. Zvýšenie bude podľa jednotlivých stupňov vzdelávania v priemere o jedno euro na deň. Ak doteraz rodičia platili mesačne za stravu približne 25 eur, po novom to bude zhruba 45 eur.
Seredské mestské zastupiteľstvo schválilo zvýšenie mesačného poplatku za dieťa v škôlke z 20 na 30 eur, za pobyt v školskom klube z 15 na 20 eur. Zvýšili sa tam aj ceny obedov. Kým doteraz dieťa na druhom stupni platilo 1,30 denne, od nového roku to bude 1,90. Celodenná strava v materskej škole stúpne z 1,54 na 2,30 eura.
Rodiny kvôli benefitom nepocítia zlepšenie situácie
Sociologička Zuzana Kusá zo Slovenskej akadémie vied skonštatovala, že keď sa pripravovali rôzne zlepšenia v oblasti podpory rodiny, nerátalo sa s infláciou. „Táto z tej na pohľad štedrej pomoci robí vlastne len vyrovnávanie negatív, ktoré spôsobuje všeobecné zdražovanie. Momentálna situácia vo svete určite neprispeje k tomu, že sa budú rodiny cítiť komfortnejšie. Nenadobudnú pocit, že štát a samospráva sa lepšie starajú a lepšie pomáhajú svojim obyvateľom,“ zdôraznila.
Podľa odborníčky by mali ľudia chápať, prečo sa samospráva odhodláva k takýmto krokom. „Už dlho sa diskutuje o spore medzi samosprávami a verejným rozpočtom. Ľudia vedia, že nemôžu prstom ukázať na samosprávy a vidieť v nich vinníka tejto situácie. Časť ľudí si dokonca uvedomuje, že vinníkom nie je ani štát. Sú to procesy, ktoré sú rozbehnuté v dôsledku rôznych medzinárodných rozhodnutí. Akákoľvek vláda je v tomto prípade prislabý hráč, aby mohla rýchlo zmeniť tento trend,“ vysvetľuje Kusá s tým, že momentálne nevie nijako odhadnúť, či toto celkové zdražovanie úplne pohltí benefity zvýšených prídavkov a rodičovský bonus, alebo rodiny prepadnú ešte viac.
Logická úvaha podľa nej je, že ľudia, ktorí majú odrastené deti a nepoberajú starobný dôchodok, sú väčšinou v najlepšom príjmovom pásme, ak nejde o nezamestnaných, a túto situáciu zvládnu. „Rodiny s deťmi, ktoré sú najohrozenejšie rizikom chudoby, by to práve kvôli schváleným benefitom mali zvládať lepšie. Ohrozené sú hlavne domácnosti seniorov a osamelých seniorov, ale tým poskytujú viaceré samosprávy úľavy z poplatkov a daní,“ dodala.