Podľa psychológa Mareka Madra z internetovej poradne pre mladých IPčko potrebujú, aby forma pomoci bola pre nich anonymná a vytvárala im pocit bezpečia. „Naozaj treba túto tému postaviť na takú istú úroveň, ako keď za vami príde dieťa a povie vám, že ho bolí zub,“ zdôraznil.
V rozhovore sa dozviete:
- Je užívanie liekov odpoveďou na duševné problémy?
- Dajú sa poruchy duševného zdravia odsledovať? Ako a kedy zakročiť?
- Ako vplýva na deti tzv. toxická pozitivita – teda jav, keď rodič zľahčuje obdobie, ktorým si dieťa prechádza, s tým, že aj za ich čias to bolo náročné?
- Ako pomôcť deťom a mladým čeliť ohrozujúcim témam, ktorých prúd sa vďaka internetu nikdy nekončí?
- Stačí deti vychovávať alebo im treba načúvať?
Je častým javom, že aj mladí žiaci užívajú antidepresíva? Čo ich k tomu vedie?
Naše skúsenosti z liniek pomoci a z krízových služieb Káčko poukazujú na fakt, že počas týchto dvoch náročných rokov, v ktorých čelíme pandémii, vojne na Ukrajine, environmentálnym a energetickým krízam, tragédiám, v ktorých prišli o život nevinní mladí ľudia, a silnej polarizácii spoločnosti sa výrazne zhoršil stav duševného zdravia, a to najmä u mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v citlivom a zraniteľnom veku. Práve tieto náročné a tragické udalosti sú výsledkom eskalácie dlhodobo neriešených ťažkostí a problémov, ktoré sa počas dvoch rokov nabaľovali a zintenzívnili. Od tragédie na Zámockej ulici sme zaznamenali 83-percentný nárast žiadostí o pomoc zo strany mladých ľudí.
Čo vyvoláva tieto pocity?
Od začiatku roka sme zaznamenali 115-percentný nárast v témach pocitov osamelosti, 53-percentný nárast v témach myšlienok na samovraždu, 190-percentný nárast s témou duševných ťažkostí, 176– percentný nárast v otázkach stresu a tlaku na výkon a 107-percentný nárast v téme depresie a depresívnych symptómov a 19-percentný nárast v téme pokus o samovraždu. Často hovoria o strachu, frustrácii, úzkostiach a strate motivácie do života a činností, ktoré ich zaujímali alebo súviseli so vzdelávaním.
Je užívanie liekov odpoveďou na duševné problémy?
Antidepresíva sú často účinným spôsobom liečby depresie a úzkosti u detí a mladých ľudí, ale ich užívanie sa musí dôsledne sledovať psychiatrami. Každá liečba duševných ťažkostí antidepresívami by mala byť prepojená aj s aktívnou psychoterapiou a spoluprácou s psychológmi. Naozaj prežívame náročné chvíle ako ľudia – jednotlivci, ale aj skupiny či celá spoločnosť. Zvýšený počet žiadostí o pomoc však okrem toho, že ľuďom nie je dobre, hovorí aj o veľmi pozitívnom fenoméne, a to, že je stále viac ľudí, ktorí sa rozhodnú vyhľadať pomoc a nezostávajú so svojimi pocitmi osamote.
Čítajte viac Duševné zdravie detí upadá. Vyrastá generácia neurotikovJe téma detskej psychiky na školách tabu? Ako sa dá tento problém riešiť?
Žiaľ, ešte stále je téma duševného zdravia na mnohých školách tabu. Je to veľmi individuálne, pretože máme školy, kde sa o témach otvorene hovorí, potom sú také, kde sú aspoň informácie o možnostiach pomoci, na niektorých školách táto téma neexistuje. Od pandémie vidíme malé kroky smerujúce k otvorenosti a destigmatizácii, ale stále máme na čom pracovať. Určite by veľmi pomohlo, keby sme mali na školách školských psychológov, aby to nebola profesia výnimočná, ale štandardná. Stav je zúfalý, aktuálne máme v školách necelých 700 psychológov, pričom na stredných školách ich je iba stovka. Práve tam by sme veľmi potrebovali posilniť. Školský psychológ je veľmi dôležitý, je to prvý odborník na duševné zdravie, s ktorým dieťa a mladý človek prichádza do kontaktu a takáto skúsenosť ho môže aj v dospelosti podporiť k tomu, aby pomoc vyhľadal u ďalších odborníkov. Z rozhovorov s mladými ľuďmi vieme, že by odborníka v škole privítali a potrebovali, ale zároveň sa boja toho, že by všetko „muselo ísť“ cez zákonných zástupcov. Veľmi potrebujú, aby táto forma pomoci bola pre nich anonymná a vytvárala im pocit bezpečia. To, čo môže urobiť každý, kto je v školách, je, že dá mladým ľuďom signál, že táto téma má v škole miesto, že sa o nej chcete baviť, ale nie formou prednášky, ale formou diskusie, kde vytvoríte bezpečné miesto na zdieľanie a budete viac počúvať, ako hovoriť.
Ako môžu deti komunikovať, že ich niečo trápi? Ako by sa mali v takom prípade zachovať rodičia či učitelia?
Pre mladých ľudí by som mal jeden dôležitý odkaz, nebojte sa svojim blízkym alebo ľuďom, ktorým dôverujete, odhaliť to, čo aktuálne cítite, porozprávajte sa o tom, čo prežívajú jednotliví členovia rodiny a buďte si navzájom oporou. Niekedy to nemusia byť priamo vyslovené slová, môžete to napísať, nahrať do hlasovej správy. Existuje mnoho komunikačných možností, ktorými môžeme dať najavo svoje pocity a potreby, chce to istú dávku odhodlania a odvahy, ale na druhej strane si musíme uvedomiť aj fakt, že naši blízki to jednoducho nemajú odkiaľ vedieť a zaujať k tomu postoj, preto môžeme byť sklamaní, ak sa nenaplnia nejaké naše očakávania na ich reakcie. Preto je veľmi dôležitá úprimnosť a otvorenosť v emóciách, vďaka čomu môžeme dostať od okolia práve to, čo potrebujeme. Povedzte blízkym, čo môžu zastaviť, začať alebo v čom pokračovať, aby vám pomohli, môžete im povedať aj o tom, aby sa na niektoré témy nepýtali, pretože sa vám o nich ťažko hovorí. Nemusia to byť však iba ľudia, ktorí už sú vo vašom živote. Môžete sa spojiť aj anonymne, bezplatne a nonstop s našimi odborníkmi na linkách pomoci IPčko.sk a Krízová linka pomoci. Nie ste na to sami.
Dajú sa poruchy duševného zdravia odsledovať? Ako a kedy zakročiť?
Ak si na našom blízkom všimneme akúkoľvek zmenu v správaní, vo zvyklostiach, v prejavoch či reakciách detí a mladých ľudí, nebuďme nevšímaví a pomôžme im v tom sa otvoriť. Možno naozaj prežívajú niečo ťažké a hľadajú slová či spôsoby, ktorými nám o tom chcú povedať. Vykročme im oproti a povedzme im úprimne, že sme si všimli, že sa v ich živote niečo deje, že nám na nich záleží, že tomu chceme porozumieť a byť im ľudsky blízko, naozaj od nás potrebujú gesto všímavosti a prirodzenej ľudskosti, len tak im pomôžeme dať dole „masku“, za ktorou skrývajú svoje bolesti. My odborníci na duševné zdravie tvrdíme, že ak človek prežíva niečo ťažké, stratil záujem o veci, ktoré mu predtým robili radosť, nič sa nemení k lepšiemu a trvá to viac ako dva týždne, je čas vyhľadať odbornú pomoc. Aj v tomto prípade je dôležité, aby cítil podporu a normalizáciu v tom, že o dušu sa treba starať rovnako ako o fyzické telo. Buďte si blízko a pokojne ponúknite možnosť odborníka vyhľadať spoločne.
Aké nové výzvy vidia detskí psychiatri a ako sa k ním majú postaviť rodičia?
Nechcem hovoriť za nich, ale naozaj novou výzvou je pomôcť toľkému počtu mladých ľudí s duševnými ťažkosťami, ktoré sú sekundárnymi dôsledkami pandémie a ďalších ťažkých situácií, ktoré prežívame. Výzvou je nastaviť náš systém psychologickej a psychiatrickej starostlivosti do módu „vysokofunkčný“ a začať riešiť aj efektívnu prevenciu. Výzvou pre rodičov je vytvárať otvorené a prijímajúce rodinné prostredie, v ktorom nie je žiadna téma tabu a otvorene hovoriť o témach duševného zdravia. Naozaj túto tému postaviť na takú istú úroveň, ako keď za vami príde dieťa a povie vám, že ho bolí zub. Vtedy automaticky hľadáme možnosti aj odborníkov, pretože chceme, aby bolesť odišla a začalo sa mať vaše dieťa opäť dobre. Urobte to isté aj pre jeho dušu. A ako spoločnosť máme výzvu k tomu, aby sme boli vnímavejší a citlivejší v prístupe aj vo vyjadreniach.
Čítajte viac Napadnutie v Miloslavove: Pomoc potrebuje obeť, ale aj útočníciAko vplýva na deti tzv. toxická pozitivita – teda jav, keď rodič zľahčuje obdobie, ktorým si dieťa prechádza, s tým, že aj za ich čias to bolo náročné?
Generácia mladých ľudí dostáva často nálepky, ktoré naozaj nie sú v poriadku – „Duševné ťažkosti majú preto, lebo je to trend. Nevedia, čo od dobroty. Potrebujú zaujať, tak majú depresie. Nežijú skutočný život, lebo sú iba na internete.“ Každá generácia je iná a sú pre ňu aj typické úlohy a výzvy, ktorým musela čeliť. Nemôžeme očakávať, že táto generácia mladých ľudí bude mať obdobie dospievania také ako generácia predtým. Ani my sme nemali tínedžerstvo rovnaké ako naši starí rodičia a je to úplne normálne.
V čom je dnešná doba iná?
Je potrebné si uvedomiť, že stigmatizácia a bagatelizovanie duševných ťažkostí (nielen) mladých ľudí nie je v poriadku a veľmi im ubližuje. Pandémia, vojna, krízy a tragédie, ktorým sme vystavení posledné dva roky, majú negatívny dopad na duševné zdravie nás všetkých, špeciálne na duševné zdravie mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v najcitlivejšom období svojho života, pociťujú tlak na výkon vo všetkých oblastiach života a cítia sa osamelo aj napriek tomu, že sú obklopení ľuďmi. Nemajú dostatok zvládacích mechanizmov, urgentne potrebujú pomoc, tolerantný, rešpektujúci, podporný a funkčný prístup zo strany odborníkov aj ich okolia.
V čom teda spočíva toxická pozitivita?
Toxická pozitivita je presvedčenie, že za každých okolností a bez ohľadu na to, akú náročnú situáciu prežívame by sme mali zostať pozitívni. Je rozdiel byť optimistický a mať pozitívny pohľad na svet a žiť v toxickej pozitivite. Toxická pozitivita nás posúva do extrému v emóciách, pretože odmieta ťažké a náročné emócie a preferuje iba tie pozitívne. Život však nie je vždy pozitívny. Ak dáme priestor svojim emóciám, dovolíme si ich cítiť a riešiť ich, čo má užitočný vplyv na stav duševného zdravia a pohody. Skrývanie pocitov, pocity hanby za to, že cítime to, čo cítime, odmietanie emócie a bagatelizovanie pocitov vedie k väčšiemu stresu, pocitom nespokojnosti v živote a zhoršeniu stavu duševného zdravia.
Ako sa s tým dá vyrovnať?
Užitočnou cestou je prijatie faktu, že je OK nebyť OK, ovládanie emócií a práca s nimi, počúvanie a podpora ľudí v našom okolí, pomenovanie emócií a aj vyhľadanie odborníka vo chvíli, keď sa necítime v poriadku a napadne nám prvá myšlienka, že by ste sa o tom chceli s niekým porozprávať.
Ako pomôcť deťom a mladým čeliť ohrozujúcim témam, ktorých prúd sa vďaka internetu nikdy nekončí?
Úlohou dospelých v živote detí, približne do ich desiatich rokov je vytvárať im bezpečie a cez spoločný vzťah deti zoznamovať so svetom. Vždy veku primerane a tak, aby deti vedeli, že sa na vás môžu obrátiť s akoukoľvek otázkou. V období do desať rokov ste pre vaše deti základným kameňom, istotou a bezpečím, čokoľvek im poviete, budú tomu veriť. Veľmi dôležité je aj to, ako vy pristupujete k témam, ako o nich hovoríte s inými, ako sami fungujete. Deti sa zaujímajú o internet, rôzne aplikácie, hry a podobne. V tomto veku môžete nechať deti skúmať internet s vašou oporou a ideálne vo vašej blízkosti resp. spoločne. Dôležité je v tomto období využívať rodičovské zámky, aby ste predchádzali rizikám, resp. aby sa deti nedostali k obsahu, ktorý pre ne môže byť príliš nevhodný, stresujúci alebo až traumatizujúci.
Čítajte viac Klinický psychológ: Politici majú na šírení nenávistných názorov veľký podielStačí deti vychovávať alebo im treba načúvať?
Obdobie tínedžerstva je tým najturbulentnejším, ktoré vaše deti budú zažívať. Čo vám veľmi pomôže, je stať sa fanúšikom či fanúšičkou svojich detí. Výchovné rady v tomto období veľmi nezaberajú a stáva sa dokonca, že majú dokonca opačný efekt. Vaše deti v tomto veku vzhliadajú k spolužiakom, ku kamarátom, k rovesníkom, obľúbeným influencerom a známym osobnostiam. Ak prevezmete rolu toho, kto vaše deti vždy počúva so záujmom, kladie mu otázky, ktoré nemajú na pozadí hodnotenie či poučovanie, pravdepodobne vášho tínedžera či tínedžerku vyhráte. V tomto veku rodičovské zámky a limity už nebudú fungovať. Ak ale skutočne vie, že rozhovory s vami sú bez hodnotenia, posudzovania a porovnávania, bude za vami chodiť a bude sa chcieť rozprávať. Je dobré, aby ste citlivé témy otvárali aj vy. Ak máte strach, alebo sa bojíte, že niektoré témy ani vy sami neviete vysvetliť dostatočne, skúste si nájsť knihy, seriály, filmy či dokumenty, ktoré si môžete pozrieť spolu. Ak rozhovory na priamo nefungujú, pokojne si posielajte maily, alebo píšte odkazy na lístočky, ktoré si necháte na dohodnutom mieste. Nie je ochrana odstrihnúť deti od internetu, dôležité je, aby vedeli, že sa staráte o ich bezpečie a chcete byť ich bezpečím.