Duševné zdravie detí upadá. Vyrastá generácia neurotikov

Alarmujúcim faktom je zaznamenaný nárast novodiagnosti­kovaných pacientov vo vekovej kategórii 15 až 19 rokov. „Medziročne stúpol aj nárast samovrážd v tejto vekovej kategórii o 70 percent,“ upozornil psychológ Marek Madro.

Verejne hovoriť o citlivej téme týkajúcej sa krehkej psychiky stredoškolákov sa ako prvé odvážilo gymnázium v Prievidzi. Krátko pred Vianocami svojim študentom „hodilo“ záchranné koleso v podobe dištančného vyučovania. Ide síce len o tri dni pred prázdninami, no podľa riaditeľky sú rozhodujúce. Dištančné vzdelávanie na Gymnáziu Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi odštartovali v utorok 20. decembra. Riaditeľka Eleonóra Porubcová potvrdila, že ide o reakciu na zhoršujúci sa psychický stav detí. Je za tým podľa nej pandémia aj aktuálny vývoj spoločnosti. Zdôraznila, že nejde o žiadnu novinku, ale celoslovenský problém. S duševným zdravím adolescentov majú podľa nej ťažkosti aj na iných školách.

Generácia neurotikov?

„My sme sa o tom rozhodli hovoriť otvorene. Čudujem sa, že niektorí z kompetentných, ktorí to majú v náplni práce, to nerobia. Je to taká závažná vec, že ak sa jej nebudeme venovať veľmi rýchlo a intenzívne, vyrastie nám generácia neurotikov,“ mieni riaditeľka. Vzápätí priblížila, ako sa to na študentoch prejavuje. „Sú bez nálady, vyhorení, neusmievajú sa, veľmi ťažko hľadajú motiváciu,“ vymenovala.

„Tento rok sme udelili sedem individuálnych študijných plánov z dôvodu hospitalizácie do psychiatrického zariadenia. Niekomu sa môže zdať, že je to malé číslo, ale ide o nárast o šesťsto percent,“ objasnila. Podčiarkla, že predtým sa to u nich vôbec nevyskytovalo. „Je tu kopa detí, ktoré o tom nehovoria, no keď sa cítia zle, rodičia ich ospravedlnia, čo môžu urobiť na päť dní, z nejakých iných dôvodov. To trápenie sa len prekrýva a oni majú dojem, že nikto sa o nich nezaujíma a nestará,“ povedala.

Šéfka školy vraví, že tri dni dištančného vyučovania pred vianočnými prázdninami sú len záchranným kolesom, určite to nestačí. „Každopádne je to signál. Ide nám o to, aby si deti všimli, že niekto vie, že sa nemajú dobre a chce im pomôcť. Je to komplikovaná situácia a mne je ľúto, že sa necítia dobre,“ poznamenala. Je presvedčená, že tento stav vyplýva z toho, ako žije celá spoločnosť – ľudia sa na seba neusmievajú, nerozprávajú, všade je napätie a tlak na výkon. Deti na školách, ako je gymnázium, kde sú intelektovo tí najšikovnejší, to majú ešte náročnejšie. „Vlastne intelekt, ktorý by celý život mal byť ich výhodou, je im v tejto chvíli príťažou. Plánujú si budúcnosť, chcú niečo dosiahnuť, kráčajú za tým. Majú však pocit, že je množstvo prekážok, ktoré im zabránia naplniť ich sny,“ spresnila.

O probléme komunikujú aj s rodičmi, ale len do miery, do akej si to želajú. „Nedávno sme napríklad v jednej druháckej triede úplnou náhodou zistili, že tam je päť študentov užívajúcich antidepresíva a jeden je v nemocnici,“ povedala Porubcová. Celkovo vraj majú viac ako dvadsať detí, ktoré sa liečia a pravidelne navštevujú psychiatra či psychológa. V súčasnosti podľa nej nie je možné nájsť triedu, a to nielen u nich, ale všade, kde nie sú problémy tohto druhu.

„V žiadnom prípade sa to netýka iba nášho gymnázia. My sme sa však rozhodli o tom premýšľať,“ podčiarkla. Neznamená to teda, že by boli horší ako ostatní. „Práve naopak, chceme pomôcť. Treba o tom však otvorene hovoriť,“ upozornila. Zopakovala, že ide o celospoločenský problém, ktorý je podľa nej oveľa väčší ako momentálne padajúca vláda. „Tam sa ľudia vymenia a štát pôjde ďalej. Ale čo bude o dvadsať rokov? Veď ide o generáciu, ktorá je našou budúcnosťou. Hádam nechceme čakať, kedy budeme polievkovými lyžicami jesť antidepresíva na obidvoch stranách katedry. Lebo učitelia sú tiež vyčerpaní,“ povedala riaditeľka. Mnohí to podľa nej porovnávajú s obdobím pred tridsiatimi rokmi, pričom hlásajú, že „dobrý remeň by to spravil“. Nad tým však len krúti hlavou. „Zabudnime, čo bolo predtým. Po pandémii je svet iný. Aj rodičia, žiaci, učitelia. Jednoducho sme iní ľudia,“ uzavrela Porubcová.

Toxická pozitivita

Tamojšia učiteľka a zároveň školská psychologička Ľudmila Zaujecová priblížila, ako sa na deťoch prejavujú úzkostné stavy. „Už pred vstupom do školy prežívajú obavy – ako sa deň vyvinie, či nedostanú neočakávanú písomku a ako zvládnu komunikáciu so spolužiakmi. Majú strach z budúcnosti, či zvládnu nároky, budú úspešní a dostatočne ocenení,“ objasnila. Tieto myšlienky na nich doliehajú a veľmi ťažko sa s nimi vyrovnávajú.

„Je tam množstvo ďalších faktorov vyplývajúcich na ich emocionálne prežívanie,“ podotkla. Spomenula pritom aj toxickú pozitivitu, ktorou sa prejavujú niektorí rodičia. Nie je podľa nej dobré, keď svojim deťom hovoria, že pred desiatkami rokov všetko zvládali ľahšie. „Vykladať im, že za ich čias nemali ani mobilné telefóny, no bolo im oveľa lepšie, určite nie je pomocná ruka,“ tvrdí. Dospelý by si vraj mal predstaviť, ako by vnímal on, keby musel v rovnakom veku zažívať to isté, čo súčasní tínedžeri. „V prvom rade by sa mali snažiť pochopiť ich a prijať takých, akí sú,“ vraví.

Zaujecová upozornila, že nie všade majú školských psychológov a teraz sa ukazuje, aká je ich prítomnosť potrebná. „Kolegovia z iných škôl, kde ich majú, mi hovorili, že počas dňa často nestíhajú ísť ani na obed. Deti ich neustále vyhľadávajú s potrebou rozprávať sa s nimi. Samozrejme, školský psychológ toto všetko neobsiahne. Je preto dôležité, aby vznikali podporné tímy, ktoré sa už na Slovensku začínajú vytvárať,“ doplnila.

Stojí to na peniazoch

Krehkú psychiku študentov potvrdil aj riaditeľ Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne Pavol Kováč. „Určite nám pribúdajú žiaci s takýmito problémami, a preto žiadajú o individuálny učebný plán. Jeden som podpísal, podporený psychiatrickým vyšetrením, aj dnes,“ podotkol Kováč.

Presný počet, koľkí o to požiadali v rámci aktuálneho školského roka, povedať nevedel. „Ale je ich zhruba pätnásť,“ odhadol. Vlastnú školskú psychologičku nemajú. „Potrebovali by sme ju, no peniaze mimo normatívneho financovania na ňu nedostaneme. To, čo máme, nestačí, aby sme okrem už existujúcich zamestnancov dokázali zaplatiť aj takúto posilu. Snaha získať ju teda je, ale stojí to na financiách,“ vysvetlil. Zo žiadostí o individuálny učebný plán, kde sú posudky od psychológov, vie, že hlavnú rolu v tom zohrávajú úzkostné stavy, strach z ľudí, kolektívu, začlenenia sa a podobne.