Zároveň podotkol, že vysoká šanca predčasných volieb núti strany vrátane mimoparlamentných, aby uvažovali o tom, ako do volieb vstúpia. Už teraz sa hovorí o možnom spájaní stredopravých síl. Mimo parlamentu je niekoľko strán, ktoré majú nad päť percent alebo okolo a sú zo stredopravého politického spektra. „Je tam KDH, Aliancia a Progresívne Slovensko, aj keď to je skôr stredová, centristická strana. Tieto tri subjekty majú spolu okolo 20 – 22 percent, čo je dosť veľká sila,“ povedal Mesežnikov a dodal, že na Slovensku sa dá vytvoriť väčšina v parlamente zo strán, ktoré majú spolu okolo 40 až 45 percent.
Ako pokračoval, mimo parlamentu sú aj ďalšie stredopravé a demokratické strany, ktoré majú nižšie ako päťpercentné preferencie, a to Spolu – občianska demokracia, Dobrá voľba a Umiernení, Šanca, ODS. V parlamente, ale s nízkymi preferenciami, je strana Za ľudí. O potenciálnom novom projekte sa vyjadroval aj bývalý premiér Mikuláš Dzurinda. „Pre mňa doteraz nie je jasné, čo to má byť. Počúvame o tom už nejakú dobu a ani po vystúpení Mikuláša Dzurindu na sneme strany Spolu – občianska demokracia to nie je jasné. Má byť lídrom alebo nejakým „duchovným otcom“ a podporovateľom?“ podotkol Mesežnikov.

Na margo povereného premiéra Eduarda Hegera povedal, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa chcel angažovať v nejakom novom zoskupení. Svoju víziu pre Slovensko, ktorú avizoval na facebooku, zrejme predstaví vo svojej doterajšej funkcii. „V blízkom čase vám predstavím víziu, ako vrátiť Slovensku a občanom nádej, že toto je krajina pre dobrý život,“ napísal Heger 18. decembra.
Do širšej spolupráce stredopravých strán by sa podľa Mesežnikova mohli teoreticky zapojiť aj odídenci z poslaneckého klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) združení v občiansko-demokratickej platforme. Myslí si, že poslanci z platformy majú ambície pokračovať v politike, no zatiaľ nie je jasné, s kým. „Ak uvažujú o svojej politickej budúcnosti, musia podnikať kroky smerom k nejakému spojenectvu,“ povedal Mesežnikov.
