Profesor Krčméry zasvätil život slabým a chorým

V profesorovi Vladimírovi Krčmérym odišiel do večnosti nielen vzdelaný a láskavý človek, zakladateľ humanitárnych projektov a univerzít, uznávaný epidemiológ a infektológ, ale aj človek, ktorý bral svoju vieru vážne a pri ktorom sa každý cítil byť na chvíľu výnimočný. „Sila spoločnosti sa nemeria počtom bánk či ozbrojených transportérov, ale schopnosťou spoločnosti postarať sa o slabých,“ zdôrazňoval Krčméry. Zomrel v utorok 20. decembra 2022 na obojstranný zápal pľúc. Mal 62 rokov.

Sám o sebe tvrdil, že lekárom nechcel byť odmalička, hoci to mal v rodine. Pôvodne ho lákalo študovať geografiu. V tom čase tam však prijímali len zhruba desať ľudí. Nakoniec o jeho medicínskom osude rozhodla rada jeho otca, ktorý vravel, že doktori prežijú všade – hoci aj vo väzení, kde strávil tri roky. „Otcova emigrácia, otcovo aj strýkovo väznenie ako nepriateľov socialistického režimu mi však kazili kádrový profil pri prijímačkách na medicínu. Keďže som sa angažoval v Socialistickom zväze mládeže a vo Zväze československo-sovietskeho priateľstva (ZČSSP), prijali ma. Nikto netušil, že pod rúškom aktívneho členstva v ZČSSP sme do Ruska pašovali Biblie,“ usmieval sa Krčméry.

Dávame do pozornosti Rozhovor s profesorom Krčmérym z januára 2021: Strata autority vedie k chaosu

Na druhý svet sa chystal s radosťou

Vo svojom živote vyhľadával miesta, ktoré boli zasiahnuté epidémiami, živelnými katastrofami či vojnovými konfliktami. Pracoval v poľnej nemocnici pri vojnových frontoch, pomáhal zvládať aj ebolovú pandémiu na západe Afriky či ochorenie SARS v Hongkongu. Zachraňoval aj životy po zemetrasení na Haiti a ošetroval aj chorých a zranených v Sýrii či Iraku.

Hovorilo sa o ňom, že neznášal kravaty a jeho občas ošumelý vzhľad mu veľakrát pomohol. Napríklad, keď v Kenskom Nairobi okradli zlodeji slovenskú skupinu lekárov, len jeho ako jediného ušetrili.

Počas pomoci ľuďom v rozvojových krajinách na vlastnej koži zažil obrovskú chudobu, dôsledky hladomoru a boje, pre ktoré zahynulo takmer pol milióna detí. Najsilnejšie spomienky mal na Sudán. „Keď sme prišli do Sudánu, chceli sme kúpiť tamojším deťom sladkosti. Predavačka nám však poradila, že ak im chceme pomôcť, nech im dáme radšej chlieb. Jedli tak hltavo, že im nosom išiel von. To mnou zatriaslo,“ spomínal profesor.

Predavačka im vysvetlila, že tamojšie deti poriadne jedlo nemali zhruba rok. Pásli kozy, no mali zakázané ich zabiť a ich mäsom sa živiť nemohli. „Keď som sa vrátil zo Sudánu, žena mi hovorila, že v noci plačem. Nevedel som o tom. Aj dnes sa mi v pamäti vynárajú ženy, ktoré k nám nosili mŕtve deti, aby sme ich vzkriesili. Vtedy som si uvedomil, že najväčším sebaklamom v medicíne je mesiášstvo. Isteže, na chvíľu vás tento pocit omámi. No keď rozdáte všetky lieky, ste opäť malý ako trpaslík,“ povzdychol si.

Po návrate z misie v Sudáne spomínal, ako si kľakol pred záchodovú misu a „ďakoval, že ju pánboh stvoril“. Obyčajné každodenné zariadenie na misii príliš dlho nevidel. Jeho práca pre druhých mu však spôsobila vážne zdravotné problémy a v posledných rokoch života už nemohol viac cestovať.

Keď bol v roku 2020 na svojej poslednej misii v Kambodži, dostal po piatykrát maláriu. „Keď som dostal cerebrálnu maláriu, tak potom som už mimo Európy necestoval. Pol mozgu mi odumrelo," povedal Krčméry. „Ja idem len na polovičný výkon mozgu, štvrtinový výkon pamäti a polovičný výkon zraku. Tá malária zanechala stopy, no ja sa nesťažujem. Dokonca si myslím, že už som mal byť na druhom svete," uviedol pred rokom Krčméry s tým, že aj do dôchodku aj na druhý svet sa chystá s radosťou.

Od novembra ošetroval utečencov v dočasnom stanovom tábore v Kútoch. „Za najväčší doterajší úspech vo svojom živote považujem každého migranta a bezdomovca, ktorému sme vrátili zdravie a dôstojnosť,” uviedol ešte v roku 2021 Krčméry.

Kto nepomáha, je zlodej

Bol členom viacerých humanitárnych misií v rozvojových krajinách. V roku 1985 absolvoval Lekársku fakultu na Univerzite Komenského. V roku 1985 začal svoju kariéru na Klinike infekčných chorôb vo Fakultnej nemocnici v Bratislave. Na Trnavskej univerzite začal prednášať ako vysokoškolský pedagóg v roku 1995. Nakoniec v roku 2002 založil neziskovú organizáciu a súkromnú Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Profesorom sa stal v roku 2007.

Jeho skúsenosti a profesionalita pomohli mnohým ľuďom. Jedným z nich bol aj Ján Slota mladší, u ktorého po návrate z Afriky zistili maláriu. Situácia bola vážna, Slota mladší ležal v umelom spánku v nemocnici. Odborníci sa na Krčméryho obrátili s prosbou o pomoc. Infektológ tak priniesol na Slovensko zahraničné lieky na maláriu, ktoré Slotovi mladšiemu zachránili život.

Počas pandémie sa stal členom permanentného Ústredného krízového štábu. Po schodoch na vládnom hotely Bôrik vychádzal o paličke. Na tvári mal nasadené zelené rúško, ktoré vpíjalo kropaje potu. Hoci hovorieval, že je unavený, vždy zvládol spŕšku novinárskych otázok.

Pre svoje pôsobenie v kampani za očkovanie proti covidu čelil Krčméry vyhrážkam a načas sa dokonca musel uchýliť do zahraničia, no keď začali v tretej vlne opäť stúpať počty infikovaných, rozhodol sa vrátiť. Denníku Pravda sa zveril, že denne dostával desiatky nenávistných správ. Vyhrážanie sa fyzickou likvidáciou vyvrcholilo vlani v lete, keď odporcovia vakcinácie demonštrovali pred jeho domom. „Môj veľký vzor strýko Silvester Krčméry hovoril, že ten, kto nepomáha, je zlodej, ale ten kto pomáha priveľa, je vrah, pretože v ľuďoch zabíja ich iniciatívu a schopnosti. Nechcel som sa ocitnúť v tej horšej skupine, preto som podporoval jazykové školy, ale keď boli deti v zahraničí, tak som ich nechal, nech si poradia samy – a vždy si poradili,“ vysvetlil svoj postoj.

Čítajte viac Vo veku 62 rokov zomrel profesor Krčméry

Okrem toho, že bol vyhľadávaný odborník v oblasti infekčných chorôb, sa zviditeľnil aj pochybným udeľovaním titulov prominentným politikom na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce v Bratislave, ktorú sám založil. Bol kritizovaný za udelene titulu inžinierovi Figeľovi, vtedajšiemu eurokomisárovi, v odbore sociálna práca, ktorému bol oponentom. Táto situácia bola mediálne široko diskutovaná a kritizovaná. Problémy narobilo aj to, že na VŠZaSP získali tituly aj ďalšie vtedy aktívne političky ako Viera Tomanová či Jana Caľková.

Kritiku mnohých si Krčméry vyslúžil aj v roku 2014, keď otvorene podporoval Roberta Fica v jeho prezidentskej kampani. Krčméry v klipe uviedol, že Ficovi ďakuje za stovky zachránených ľudských životov.