Najväčšie vládne spory: Matovič aj Sulík sa postavili na zadné, ranu utrpeli všetci. Boj medzi lídrami sa presúva do pléna

Tretí rok vládnutia sa pre koalíciu určite nekončí tak, ako si predstavovala. Po hlasovaní v polovici decembra vyslovili poslanci vláde Eduarda Hegera nedôveru. V menšine vládol od septembra, keď sa liberáli rozhodli opustiť koalíciu. Dnes sa miesto reálnych riešení pre Slovensko zaoberajú tým, či sa podarí zložiť novú vládu, alebo budú vládnuť úradníci. Isté však je, že Slováci zrejme tento rok zažijú predčasné voľby, o ktoré sa opozícia snažila už od začiatku. To všetko bola len pomyselnú špička ľadovca.

27.12.2022 13:00
koaličná zmluva, podpis, Bratislavský hrad,... Foto: ,
Lídri štyroch strán v marci 2020 podpísali koaličnú zmluvu. Dnes nemajú dôveru parlamentu a ich osud je otázny.
debata (12)

Od februára 2020, keď slávil líder hnutia OĽaNO Igor Matovič obrovské víťazstvo nad Smerom, boli lídri štvorkoalície v permanentnom spore, za ktorý do veľkej miery mohol nielen Matovič, ale aj jeho niekdajší spojenec a súčasný sok Richard Sulík. Kde sa to všetko začalo?

Video
VIDEO Menšinová vláda Eduarda Hegera nezískala dôveru

Spory už od začiatku

Už krátko po voľbách počas zostavovania vlády sa začali črtať prvé spory a s blížiacou sa pandémiou sa len prehlbovali. Problém mal aj vtedajší líder Za ľudí Andrej Kiska. Chcel koalíciu bez Borisa Kollára, nakoniec pre zdravotné problémy odišiel a líderstvo prenechal Veronike Remišovej. Pri zostavovaní vlády sa sporili aj o posty, čo nie je nič nečakané. SaS si nárokovala ministerstvo financií, hnutie Sme rodina si nárokovalo post predsedu parlamentu. Kým Borisovi Kollárovi to vyšlo, Sulíkovi nie, nakoniec sa však dohodli.

Čo viedlo ku koncu štvorkoalície a pádu vlády?

Prečítajte si, čo všetko doviedlo štvorkoalíciu k jej zániku. Spory, škriepky a každodenné osočovanie nakoniec rozbili vzťah medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.

Fotogaléria
1. Líder hnutia Igor Matovič sa stal víťazom...
2. Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič a...
+123. Predseda strany SaS Richard Sulík, predseda...

Vznikla štvorkoalícia, na ktorej čele stál premiér Igor Matovič a ktorá mala v parlamente podporu 95 poslancov. Medzi Matovičom a Sulíkom to iskrilo prakticky od začiatku, aj keď pri skladaní vlády spolu ešte varili gnocchi. Pamätná fotka je zrejme ich posledným priateľským záberom. Škriepok bolo mnoho, nezhody mali aj pri voľbe generálneho prokurátora či zmene podmienok kolúznej väzby.

Každý si pamätá aj spor z decembra 2020, kedy Sulík zrušil nákup antigénových testov, keďže ani jedna z predložených ponúk nesplnila minimálne podmienky. Matovič Sulíka za nenakúpenie testov ostro kritizoval, dokonca tvrdil, že nákup bojkotoval. Zadanie na nákup mal Sulík dostať neskoro, za čo kritizoval vtedajšieho ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, že mu nedodal kritériá, ktoré majú testy spĺňať. Vrcholy však boli len dva.

V prvej kríze dostal Matovič červenú

Prvá vážna kríza vznikla v marci 2021, keď Matovič vítal na košickom letisku spolu s vtedajším ministrom zdravotníctva Markom Krajčím dva milióny kusov ruskej vakcíny Sputnik V. Proti Matovičovi sa vtedy ostro postavila koaličná strana Za ľudí. Spôsob, akým premiér privítal ruskú vakcínu, označila za absurdný. Najmenšia koaličná strana trvala na tom, aby sa neregistrovanými vakcínami neočkovalo. Po tejto kauze z hnutia odišiel Tomáš Valášek a Miroslav Kollár.

VIDEO Matovič vraj vakcínu tajil, aby im to nikto neprekazil

Video

SaS používala jemnejšiu rétoriku, no aj ich spôsob dopravy zarazil a na klube sa rozprávali o vyvodení zodpovednosti. Už vtedy liberáli uvažovali o odchode z vlády, v hre bolo aj otvorenie koaličnej zmluvy. Zodpovednými boli podľa sulíkovcov najmä Matovič a Krajčí. Ministri z SaS nakoniec podali demisie, ktoré boli len dočasné.

Richard Sulík, Igor Matovič Čítajte viac OĽaNO a SaS povalili vládu bez plánu. Lídri rokujú o ďalších krokoch, vylúčené nie je nič

Kríza sa skončila po dlhých hodinách rokovania. Po demisiách viacerých ministrov sa nakoniec zmenilo vedenie len na troch postoch. Igor Matovič sa na poste premiéra vymenil s vtedajším financmajstrom Eduardom Hegerom a rezort zdravotníctva od 1. apríla viedol bývalý riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku Vladimír Lengvarský. Kríza bola aspoň na nejaký čas zažehnaná a v SaS boli spokojní.

Rozkol menom prorodinný balík

Výmena na kľúčových postoch síce nastala, no vzťah medzi Matovičom a Sulíkom bol už natrvalo narušený. Vláda Eduarda Hegera tak bola už od začiatku výrazne ovplyvnená vnútrokoaličnými konfliktmi. Druhú veľkú krízu však odštartovali nezhody ohľadom tzv. prorodinného balíka opatrení z dielne ministra financií Matoviča. Koalícia sa dohadovala dlhé týždne. Liberáli tento balík podporiť nechceli napríklad aj pre daňový bonus na dieťa či krúžkovné, líder OĽaNO obviňoval Sulíka, že si berie rodiny „za rukojemníkov“.

VIDEO Keď Sulík po vypovedaní zmluvy podal demisiu, žiadal o to aj Matoviča, ktorý mu ju ponúkol za splnenia nesplniteľných podmienok

Video

Strana Za ľudí chcela vykryť náklady na protiinflačný balík zdanením mimoriadnych ziskov firiem. Poslanci ho nakoniec s miernymi úpravami a aj napriek nesúhlasu SaS schválili a prezidentka Zuzana Čaputová ho vzápätí vetovala. Na prelomenie veta potreboval Matovič 76 hlasov. Nakoniec sa koalícii podarilo prelomiť veto s pomocou extrémistov a troch tarabovcov a balík schválili v pôvodnom znení. Za prijatie legislatívy, ktorá rozhádala poslancov, sa nakoniec postavilo 77 poslancov.

Za bolo 46 poslancov OĽaNO, Vladimír Zajačik nehlasoval a Juraj Krúpa sa zdržal. Za hlasoval aj celý poslanecký klub Sme rodina, z SaS zlomenie veta nepodporil nikto, štyria poslanci Za ľudí sa zdržali. Z vtedy nezaradených poslancov pomohli veto prelomiť Martin Čepček, Ján Krošlák, Romana Tabák, Ján Mičovský, kotlebovci a traja nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu.

Richard Sulík počas prejavu v parlamente, v... Foto: Ivan Majerský, Pravda
Eduard Heger / Richard Sulík / Veronika Remišová / Igor Matovič / Richard Sulík počas prejavu v parlamente, v pozadí zľava minister financií Igor Matovič, vicepremiérka Veronika Remišová a premiér Eduard Heger, 8. december 2022

Po prelomení veta zasiahla hlava štátu a protiinflačný balíček poslala na Ústavný súd. Vyčítala mu skrátené legislatívne konanie či porušenie ústavných pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Išlo o časti v rámci zákona o financovaní voľného času dieťaťa – tzv. krúžkovné –, ktoré sa nakoniec aj tak odložilo minimálne do roku 2025.

Problémom bolo aj zníženie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na polovicu v čase, keď namiesto rodiča prijíma tieto dávky osobitný príjemca, čo je podľa Čaputovej v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa. Ústavný súd nakoniec v polovici decembra rozhodol, že časti, ktoré parlament opätovne schválil po prezidentkinom vete, sú protiústavné. Pomoc rodinám už teraz toto rozhodnutie neovplyvní.

Druhú krízu vláda neprežila

Škoda však už bola napáchaná. Prelomenie veta bolo pomyselným klincom do rakvy. Začiatkom júla liberáli vypovedali koaličnú zmluvu a dali koalícii čas do konca augusta. Žiadali buď odvolať Igora Matoviča z postu ministra financií, alebo sa so štvorkoalíciou rozlúčia a vláde bude vládnuť v menšine. V lete mali prebiehať rokovania, no SaS sa sťažovala, že takmer žiadne neboli. Až v deň uplynutia ultimáta prišiel Matovič na rokovanie vlády s desiatimi takmer nesplniteľnými požiadavkami pre liberálov. Ak by ich Sulík prijal a odišiel z rezortu hospodárstva, demisiu vtedy ponúkal aj Matovič. Medzitým z OĽaNO odišiel ďalší poslanec, Juraj Krúpa prešiel do SaS.

VIDEO Juraj Krúpa vstúpil do klubu SaS

Video

Šéf liberálov podal demisiu k 31. augusta a o požiadavkách bol ochotný vyjednávať až potom, čo by odstúpil aj Matovič. Aj preto Sulíkovi traja ministri čakali s demisiami do 5. septembra, aby dali financmajstrovi čas na splnenie ich požiadaviek. Nič z toho sa však nestalo, lebo OĽaNO už svojho lídra druhýkrát obetovať nechcelo. Všetci štyri ministri tak podali demisie a SaS definitívne odišla do opozície.

Líder SaS Richard Sulík, v pozadí vpravo Igor... Foto: TASR, Jaroslav Novák
Richard Sulík / Igor Matovič / Líder SaS Richard Sulík, v pozadí vpravo Igor Matovič

Sulík najprv hovoril, že budú konštruktívnou opozíciou a nebudú chcieť predčasné voľby a nebudú hlasovať ani za odvolanie člena vlády. To sa však po troch mesiacoch zmenilo. „Koalícia dávno prestala bojovať proti mafii a korupcii. Toto vidí každý. Ak by sme teraz neurobili nič, v riadnych voľbách, o 15 mesiacov, sa práve Robert Fico vráti tak, že možno tie voľby vyhrá, lebo jeho najväčším podporovateľom je Igor Matovič,“ povedal Sulík pri predkladaní návrhu na odvolanie vlády, pod ktorý sa okrem poslancov SaS podpísalo deväť poslancov Hlasu a dvaja nezaradení. Od 1. decembra sa tak rozohrali politické hry a rokovania, ktoré sa nakoniec skončili pádom vlády.

Kollárovi to znova prešlo… čo bude ďalej?

V hre bola opäť demisia Igora Matoviča a SaS už-už chcela vládu podržať, keď si to v poslednej chvíli v Prezidentskom paláci líder OĽaNO po tajomnom telefonáte rozmyslel. Demisiu vytrhol z rúk Metoda Špačeka, vedúceho Kancelárie prezidentky. Na „keby bolo keby“ sa však v politike nehrá, a tak menšinová vláda dôveru parlamentu nezískala. SaS a OĽaNO sa navzájom obviňovali a fakt, že za pád vlády môžu tri hlasy odídencov zo Sme rodina (Martin Borguľa, Patrick Linhart a Ján Krošlák), ktorých Boris Kollár nijak zvlášť nepresviedčal, sa prehliadol.

Video
Kollár v Ide o pravdu: Poviem vám, čo spôsobilo pád vlády

Lídrovi Sme rodina tak u Matoviča prešla ďalšia „maličkosť“. Líder OĽaNO sústredil svoj hnev na Sulíka. Po páde vlády sa však dokázali SaS a OĽaNO dohodnúť na štátnom rozpočte a Matovič nakoniec aj tak z postu ministra financií odišiel ako súčasť dohody o rozpočte. Svoju demisiu ponúkol sám a na druhý deň ho prezidentka zbavila poverenia. Na zhrňujúcej tlačovke Matovič avizoval, že sa vráti do parlamentu a dodal, že Sulíka si v pléne všímať nebude. „Pre vlastné zdravie,“ uviedol.

Sulík pôvodne Hegerovi ponúkol sedemdesiatšestku na pôdoryse pôvodnej štvorkoalície v zložení SaS, Za ľudí, OĽaNO a Sme rodina, no o „dva alebo tri dni“ ponuku stiahol. Kollár novú vládu podporí len v prípade, že sa dohodnú na predčasných voľbách, ktoré aj prezidentka Čaputová preferuje v prvej polovici budúceho roka. Možnosťou je aj vymenovanie úradníckej vlády v prípade, že lídri sa nedohodnú do konca januára, pričom už 24. má pokračovať schôdza, na ktorej sa má riešiť aj zmena zákona o skrátení volebného obdobia.

Minister financií Igor Matovič a predseda... Foto: Ivan Majerský, Pravda
matovič, kollár Minister financií Igor Matovič a predseda parlamentu Boris Kollár.

Úradnícku vládu však odmietajú viacerí lídri a ak by ju aj prezidentka vymenovala, nemusela by získať podporu. Rovnako by nemusela získať podporu ani nová vláda. Ak by ju nezískali, Slovensko by sa točilo v kruhu odvolaných vlád, až kým si nakoniec poslanci neodhlasujú predčasné voľby. Keďže ich preferujú takmer všetci vrátane prezidentky Čaputovej, je pravdepodobné, že dohoda na termíne bude. OĽaNO ani SaS nechcú predčasné voľby podporiť, aj keď predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš pripustil, že pokiaľ sa nájde dohoda na rozpočte, možné je všetko.

Budúcnosť fungovania koaličných lídrov, ktorí si podporu menšiny neudržali, je tak stále vo hviezdach. A napriek tomu, že rozpočet podporila ústavná väčšina, chaos pokračuje. Rokovania aktuálne stagnujú, no k volebným urnám zrejme pristúpime skôr, než v roku 2024.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #parlament #Richard Sulík #pád vlády #Igor Matovič #Boris Kollár #Eduard Heger #krízy #Hegerova 76