O situácii sme sa rozprávali s politológom z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefom Lenčom.
Čítajte viac Najväčšie vládne spory: Matovič aj Sulík sa postavili na zadné, ranu utrpeli všetci. Boj medzi lídrami sa presúva do pléna
Premiérovi Eduardovi Hegerovi sa nepodarilo získať podporu a vláda padla. Hlasovanie sprevádzal chaos aj okolo podávania demisie. Ako hodnotíte (ne)podanie demisie Igora Matoviča?
Ono (ne)podanie demisie ministra financií bolo odrazom politického exhibicionizmu, ktorý je podstatou a možno i zmyslom jeho pôsobenia v slovenskej politike. Od vstupu do Národnej rady predvádza nedôstojné divadlo, ktorým chcel zaujať pri (ne)podaní demisie. Ostáva čakať, čo zasa predvedie nabudúce. Ako naloží s ďalšou dohodou, ktorú uzavrel Eduard Heger s Richardom Sulíkom.
Ak by ju podal, presvedčilo by to stranu SaS, aby vládu nepovalili?
Z vyjadrení je zrejmé, že podanie demisie bolo súčasťou dohody, ktorá mala zaručiť prežitie vlády Eduarda Hegera – prežitie aktuálneho hlasovania o dôvere. Svojím krokom, roztrhaním dohody, spôsobil, že vláda premiéra Hegera bola v parlamente odvolaná. Igor Matovič povalil vládu Eduarda Hegera. Rovnako ako sa podieľal na páde vlády Ivety Radičovej.
Prezidentka vyzvala politikov, aby našli riešenie smerujúce k predčasným voľbám. Zatiaľ však neexistuje dohoda, reálne sa zatiaľ nenazbieralo 90 hlasov a ani to nevyzerá, že by sa tak stalo. Mali by byť logickým vyústením pádu vlády predčasné voľby?
Ak vláda stratí dôveru v parlamente, je logické, že v nej neexistuje priestor na jej obnovenie – ak teda celý proces odvolávania nebol len zlou fraškou, ktorou chcela SaS „spríjemniť“ občanom advent. Ak sa pozrieme na zloženie NR SR, vidíme, že tam nie sú strany, ba ani jednotlivci, ktorí by boli ochotní a schopní poskladať inú, novú väčšinu. Áno, v tom prípade sú logickým vyústením takéhoto stavu predčasné voľby. Udržiavanie patu a predlžovanie agónie a situácie, v ktorej ľudia už pochybujú o efektivite demokracie, je nebezpečným hazardom, ktorý ohrozuje našu budúcnosť.
Romana Tabák si na oslavu schválenia štátneho rozpočtu vystrelila konfety.
SaS aj OĽaNO de facto povalili vládu bez plánu. SaS zahlasovala za, no predčasné voľby nechce, nechce sa ani vrátiť do vlády a rokovalo sa o akejsi novej sedemdesiatšestke. Nie je to trochu zmätočný postoj?
Je to veľmi zmätočné. Prednostne pre voličov SaS. Táto politika ad hoc riešení a kľučkovania medzi opozičnou a kvázi koaličnou politikou spôsobuje masívnu stratu dôvery v politickú stranu. V prípade SaS sa to prejavuje postupnou stratou podpory voličov. Ak sa pozrieme na aktuálny prieskum agentúry Focus, ktorý dáva SaS iba 5,6 %, vidíme, že za rok 2022 SaS stratila už polovicu svojich potenciálnych voličov (pokles z januára 2022 činí 5,5 %). Richard Sulík sa však tvári, že všetko je v poriadku, že takto to plánovali, len my sme to nepochopili.
Odvolaný premiér v rozhovore pre SME povedal, že Sulík mu ponúkol možnosť novej vlády na pôdoryse pôvodnej štvorkoalície bez Igora Matoviča. Vzápätí Sulík ponuku stiahol. Má zmysel hľadať medzi tými istými poslancami novú podporu pre vládu? Budú bez Matoviča fungovať bez problémov?
Myslím si, že táto možnosť, napriek tomu, že sa v súčasnosti o nej azda najčastejšie hovorí ako o riešení situácie, je po vyjadreniach Borisa Kollára irelevantná. Najmä v kontexte jej dovládnutia do konca riadneho volebného obdobia. Boris Kollár obnovenie vlády odmieta. Richard Sulík nie je schopný udržať konzistentné stanovisko a predmetnú ponuku už stiahol. A Igor Matovič je natoľko nevyspytateľný, že nemá zmysel, aby sme sa zaoberali zmyslom akéhokoľvek úsilia, ktoré by opätovne spojilo týchto hašterivých „kohútov“ do jednej koalície.
Myslíte si, že by sa Kollár spojil so Smerom alebo Hlasom? Najprv Smer vylúčil, potom zasa nie.
Ak je otázka smerovaná na to, čo sa udeje po voľbách, tak pravdepodobnosť onoho spojenia bude priamo úmerná tomu, čo Smer a Hlas a iní potenciálni „ženísi“ ponúknu drahej neveste.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Celá politická debata, vrátane osočovania zo strany OĽaNO, sa uberá smerom k tomu, že SaS povalila tretiu demokratickú vládu, pričom ako ste spomínali, aj pán Matovič hlasoval za pád Radičovej vlády. No už menej sa hovorí, že pri hlasovaní rozhodli tri hlasy a boli to tri hlasy odídencov z hnutia Sme rodina Borisa Kollára, ktorému toho u Matoviča veľa prechádza. Nepovalil vládu práve Kollár, ktorý odídencov veľmi nepresviedčal?
Áno, ak by sme chceli hľadať konkrétnych vinníkov za porážku pri hlasovaní, tak sú nimi jednoznačne Boris Kollár, ktorý prišiel o troch poslancov, a Igor Matovič, ktorý svojím rozhodnutím potopil dohodu s SaS.
Premiér Heger spolu so Sulíkom oznámili, že nakoniec dohodu na štátnom rozpočte našli a Igora Matoviča odvolajú. V podstate sa mohli dohodnúť už predtým a vláda nemusela padnúť. Aký to malo zmysel?
Žiadny. Samozrejme, že koalícia si toto mohla vybaviť „doma“ a bez nutnosti traumatizovať spoločnosť nakoniec pripraviť a schváliť rozpočet, dokonca ústavnou väčšinou. Lenže to by v koalícii nesmeli byť Richard Sulík a Igor Matovič. Richard Sulík síce v rozhovore pre Denník N tvrdil, že mal plán, že to všetko malo a má zmysel, lenže to nemohol dopredu povedať. Z nálad v spoločnosti, ktoré vyvolali konflikty v koalícii a jej rozpad, tragikomické odvolávanie vlády a schvaľovanie rozpočtu, vidíme, že majitelia koaličných strán nemajú zmysel pre politiku a zodpovednosť voči občanom, štátu a demokracii.
Kto má podľa vás väčší potenciál vo voľbách – SaS alebo OĽaNO?
Z aktuálnych preferencií politických strán je to OĽaNO. Hnutie Igora Matoviča má vcelku stabilizovaný elektorát – nateraz okolo siedmich percent – čo mu dáva šance dostať sa do NR SR, no správanie jeho majiteľa ho definitívne pripravilo o akýkoľvek koaličný potenciál. Sulík a jeho najvernejší v súčasnosti robia všetko pre to, aby sa strana ocitla mimo parlamentu a Richard Sulík mohol ísť odpočívať na ranč do Austrálie.
Čítajte viac Črtá sa veľké spájanie? Generál Macko rokoval s Ďuriš Nicholsonovou aj s Dzurindom
Na politickej scéne sa črtá ďalšie spájanie demokratických síl. Sú tu rôzne rozhovory o Dzurindovom projekte alias SDKÚ 2.0, o novom projekte Lucie Ďuriš Nicholsonovej, pridávajú sa aj strany SPOLU, ODS Pavla Macka, po novom aj odídenci z OĽaNO… Ako vidíte túto scénu? Môže byť niektorý z týchto projektov „spasiteľom“ Slovenska?
Spájanie tzv. demokratických politických strán stredopravého spektra sa s pravidelnosťou črtá už od roku 1997, resp. od vzniku SDKÚ v roku 1999, lenže vždy sa okolo neho hovoria tie isté frázy a poväčšine to dopadne rovnako. Nespoja sa všetci. Vždy sa nájde renegát s vlastnou predstavou a egom. Nakoniec sa nezhodnú a v prípade, že vo voľbách aj uspejú, rozpadnú sa s nimi aj nádeje ich voličov na lepšiu budúcnosť. Aktuálne „spájanie“ je stále skôr túžbou jednotlivcov s veľkými ambíciami a minimálnym politickým výtlakom. Dzurindov projekt neviditeľný ako Columbova žena, sieťovanie Lucie Ďuriš Nicholsonovej čaká na výsledky najväčšieho prieskumu najväčšej agentúry a odídenci z OĽaNO sa snažia získať ešte aspoň trochu pozornosti predtým, ako na nich verejnosť s radosťou zabudne. Rozhodne by som sa nespoliehal na „spasiteľa“ či sitnianskych rytierov, ktorí by mali zachrániť Slovensko. Hra na „spasiteľa“ je veľmi nebezpečná pre demokraciu. Vidíme to na príklade toho, ako nás chceli svojou politikou „spasiť“ Mečiar, Fico či Matovič.
Ako vidíte budúcnosť politickej scény? Nič stabilné sa tu zatiaľ ako alternatíva rozbitej a najmä nesúrodej pravice nečrtá, extrém silnie, Hlas a Smer tiež nabrali na sile.
Ak sa nenájde vôľa na to, aby sa zmenil zákon o politických stranách, zákon o voľbách do NR SR a celkovo volebný systém a ak sa neposilní výučba občianskej náuky v školách, tak sa systém nestabilizuje. Budúcnosť slovenskej politiky bude čoraz depresívnejšia, politické strany projektmi na jedno použitie svojich zakladateľov, majiteľov, znudených oligarchov. A obyčajní ľudia sa budú čoraz viac utiekať ku falošným „spasiteľom“. Všimnite si, že od volieb 1998 sa so železnou pravidelnosťou objavujú politické strany a ich lídri, do ktorých si časť verejnosti a nezanedbateľná časť novinárov projektuje ideu o „spasiteľovi“ či „spasiteľoch“, ktorí už naozaj – konečne – povedú Slovensko ku krajším zajtrajškom. Táto nenaplnená viera, očakávania, ktoré narazia na krutosť reality, pochopiteľne spôsobujú apatiu u voličov a pomáhajú rásť populistom a stranám krajnej pravice.