„Súčasne poukazujeme na potrebu širšieho uplatňovania prvkov restoratívnej justície (uprednostňovania alternatívnych trestov), individualizácie a humanizácie trestov, ako aj resocializácie páchateľov,“ podotkli s presvedčením, že pripravovaná legislatíva môže byť dobrou šancou na posun slovenského trestného práva viac smerom k osvedčeným princípom európskej právnej tradície.
Slovenská trestná politika je podľa nich v súčasnosti deformovaná neprimerane vysokými trestnými sadzbami, ktoré sa pri niektorých skutkových podstatách vymykajú európskym zvyklostiam. „Súčasne poukazujeme na priestor na lepšie využívania potenciálu alternatívnych trestov a lepšej práce v oblasti probácie a mediácie,“ zdôraznili.
Hovoria aj o potrebe pokračovania v ďalšej humanizácii podmienok výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby. „Aj v tejto oblasti vítame všetky snahy smerujúce k približovaniu sa k štandardom vo vyspelých európskych demokraciách. Na záver vyjadrujeme želanie, aby sa zásadné zmeny v trestnej politike prijímali na základe čo najširšieho odborného konsenzu a pri súčasnom rešpektovaní pravidiel riadneho legislatívneho procesu,“ dodali.
Pod výzvu sa podpísali predstavitelia právnických fakúlt Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy a Katedry trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Dočasne poverený minister spravodlivosti Viliam Karas na decembrovej tlačovej konferencii avizoval, že v rámci navrhovanej novely Trestného zákona sa podarilo odstrániť väčšinu zásadných rozporov od pripomienkujúcich subjektov. Finálny obsah navrhovanej legislatívy by mohol byť známy v januári 2023.
Návrh novely Trestného zákona predložila za rezort spravodlivosti ešte v septembri opätovne do medzirezortného pripomienkového konania exministerka Mária Kolíková (SaS). K legislatíve vzniesli subjekty 597 pripomienok, z toho 197 zásadných a jednu hromadnú.