Pravda sa pozrela na vývoj volebných preferencií od začiatku tohto roka. Práve na nich môžeme postupne sledovať, ako sa v čase vyvíjala podpora strán. Tento rok bol búrlivý a najviac sa podpísal na strane SaS, ĽS NS a na mimoparlamentných stranách KDH, Progresívne Slovensko a do istej miery aj na maďarskej strane Aliancia – Szövetség. Na niekom pozitívne a niekom negatívne. Rozdiely je vidno aj medzimesačne, no ide o jedno alebo dve percentá, rovnako rozdiel badať aj medzi jednotlivými agentúrami.
Väčšie zmeny sú spôsobené výraznými udalosťami
Napríklad strana Smer mala v januárovom prieskume Focusu 16,3 percenta, kým agentúra AKO jej namerala volebný potenciál len 13,8 percenta. Na prelome marca a apríla by SaS dalo vo voľbách podľa Focusu hlas 10,3 percenta voličov, naopak, agentúra AKO ukázala možný zisk až 14,3 percenta. Medzimesačné rozdiely sa podľa sociológa a šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika hýbu len v malých intervaloch. „Väčšie zmeny z mesiaca na mesiac sú väčšinou spôsobené naozaj výraznými spoločenskými udalosťami, akou bola napríklad vražda Jána Kuciaka, pričom následne medzimesačné preferencie vládnej strany Smer klesli približne o päť percentuálnych bodov,“ povedal pre Pravdu.
Čítajte viac Najväčšie vládne spory: Matovič aj Sulík sa postavili na zadné, ranu utrpeli všetci. Boj medzi lídrami sa presúva do pléna
„Zaujímavé je potom vidieť zmeny v preferenciách v dlhšom časovom období, kde sú už viditeľné v prípade niektorých strán výrazné pohyby,“ skonštatoval s tým, že volebné preferencie majú určitú zotrvačnosť. „Na spoločenské a politické udalosti nereagujú väčšinou veľmi prudko, ale v dlhšom časovom slede sa zmeny nakoniec prejavia,“ uviedol Slosiarik. Čo sa týka percentuálnych rozdielov medzi agentúrami, tie sú spôsobené najmä metodikou zberu údajov.
V médiách sa však publikuje tzv. bodový odhad, teda konkrétne percento zisku jednotlivých strán. Podľa šéfa Focusu by bolo správnejšie hovoriť o intervalovom odhade. „V takomto prípade má strana, ktorá má preferencie na úrovni povedzme osem percent, intervalový odhad šesť až desať percent a strana, ktorá má bodový odhad 12 percent, má intervalový odhad 10 až 14,“ vysvetlil.
SaS aj OĽaNO utrpeli straty
Pozornosť sa od júla sústredila najmä na hnutie OĽaNO a stranu SaS. Na prelome mája a júna sa riešil tzv. prorodinný alebo protiinflačný balíček ministra financií Igora Matoviča. Jeho pretlačenie napriek súhlasu ešte vtedy koaličnej SaS malo za následok vypovedanie koaličnej zmluvy liberálmi začiatkom júla. V prvej polovici roka sa preferencie sulíkovcov pohybovali okolo 11 percent, v júni mali niečo pod 10. Počas dvoch letných mesiacov agentúra Focus prieskumy nerealizovala. Podľa agentúry AKO, v ktorej prieskumoch mali liberáli pravidelne o dve až tri percentá vyššie preferencie, mala SaS v júli a v auguste okolo 14 percent.
Leto plné škriepok a (ne)rokovaní sa skončilo podaním Matovičových podmienok strane SaS, a to v deň skončenia ultimáta liberálov. Lídra SaS Richarda Sulíka to už nepresvedčilo a z postu ministra hospodárstva odišiel. Zvyšní traja ministri čakali ešte týždeň, no nepomohlo to. SaS sa s vládou rozlúčila a vznikol menšinový trojlístok. Kým na SaS sa to v septembri prejavilo výraznejším poklesom na niečo vyše osem percent, hnutie OĽaNO vyšlo z tohto boja o niečo lepšie. Prakticky od začiatku roka si udržalo podporu okolo sedem až osem percent, a to bez ohľadu na postoj hnutia či vyjadrenia lídra Matoviča.
Netreba však zabúdať na volebné výsledky. „Preferencie OĽaNO a SaS výrazne klesli už v predchádzajúcom období. Nezabúdajme, že OĽaNO vyhralo voľby s viac ako 25 percentami a dnes je na úrovni sedem až osem percent,“ skonštatoval Slosiarik. SaS začínala s volebným výsledkom na úrovni niečo vyše šiestich percent, podpora strane tak stúpala. „V prípade SaS sú v podstate súčasné preferencie na úrovni sedem až osem percent nad úrovňou ich volebného zisku, ale tu sa zasa treba pozrieť na vývoj preferencií od volieb,“ uviedol. V decembri 2020 mala totiž SaS v našom prieskume takmer 16 percent.
„Z tohto hľadiska SaS tiež výrazne stratila zo svojej podpory. Ťažko predvídať vývoj preferencií, keďže tak OĽaNO, ako aj SaS sa pravdepodobne dostali na svoje voličské jadrá ,a tie sú z hľadiska možnej zmeny preferencií rezistentnejšie. Ale, samozrejme, sklamanie z pádu vlády môže aj v týchto radoch spôsobiť ďalšiu dezilúziu a viesť ešte k ďalšiemu poklesu preferencií,“ dodal.
To sa strane SaS aj stalo. Po troch mesiacoch v opozícii, podaní návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a páde vlády sa v decembrovom prieskume Focusu liberáli dostali na úroveň 5,6 percenta. Čo sa týka Sme rodina, tá si oproti volebnému výsledku pohoršila priemerne o necelé dve percentá a drží si podporu približne siedmich percent. Za ľudí sa po voľbách prepadlo a drží sa pod hranicou zvoliteľnosti.
Hlas berie voličov opozícii aj koalícii
V súčasnom volebnom období sa rozpadla aj kedysi najsilnejšia strana Smer. Jedenásť poslancov na čele s Petrom Pellegrinim zo Smeru a z poslaneckého klubu odišlo a založili si mimoparlamentnú stranu Hlas. Prakticky od jej vzniku sú v prieskumoch na prvom mieste a aktuálne sa ich volebný potenciál pohybuje medzi 18 až 21 percentami. Čo sa o Smere povedať nedá. Po udalostiach z roku 2018 a obrovských protestoch, po ktorých Roberta Fica na poste premiéra vystriedal práve Pellegrini a stal sa aj jednotkou na kandidátke, preferencie Smeru klesli.
Hlas by mohol v nasledujúcich voľbách získať aj viac ako 20 percent, keďže potenciál na to má. „Zároveň nie je dnes už tento potenciál viazaný len na konkurentov na opozičnej časti politického spektra, teda Smer či Republiku. Hlas vie čerpať aj od strán, ktoré pôvodne tvorili vládnu koalíciu, primárne Sme Rodina a SaS, keďže od bývalých voličov OĽaNO už výraznú podporu načerpal,“ skonštatoval Slosiarik.
S pádom vlády sa podľa sociológa zvyšuje aj pravdepodobnosť, že môže získať hlasy od sklamaných voličov pôvodných koaličných strán. „Čo je veľký rozdiel napríklad od Smeru, ktorý takéto šance nemá, respektíve má ich relatívne nízke,“ zhodnotil. Napriek všetkému Smer získal vo voľbách viac ako 18 percent a v prieskumoch je stabilne na druhom mieste s podporou okolo 15 percent. „Smer predsa pod desať percent neklesol kvôli vražde.
Pokles Smeru po voľbách bol primárne spôsobený tým, že od neho odišiel Peter Pellegrini a založil Hlas. Dnes sa Smer svojimi preferenciami postupne približuje volebnému výsledku z roku 2020,“ uviedol sociológ. Otázne podľa neho je, ako je to možné, keď tu vznikol konkurenčný subjekt v podobe Hlasu.
„Odpoveď je podľa mňa tá, že časť voličov, ktorí neboli voliť v roku 2020, ale v predchádzajúcom období podporovali Smer, sa dnes k Smeru opäť vrátila. Smer dnes nie je zodpovedný za riadenie krajiny a voliči majú v tomto zmysle krátku pamäť, takže akékoľvek kauzy sú prekryté negatívnym vnímaním súčasnej vlády,“ dodal Slosiarik na adresu Smeru a Hlasu.
Do predčasných volieb sa toho môže stať veľa
Poslednou výraznou zmenou je podpora extrémistických strán ĽS NS a mimoparlamentnej Republiky. Aj tu došlo k rozkolu a od Mariana Kotlebu odišlo niekoľko poslancov. Poslanecký klub ĽS NS sa rozpadol, Kotlebovi zanikol poslanecký mandát, keďže bol v kauze šekov uznaný za vinného, a odídenci vytvorili konkurenčnú stranu. Kým ĽS NS sa odvtedy dlhodobo pohybuje pod hranicou zvoliteľnosti, mimoparlamentnej Republike preferencie postupe rástli a súčasne ju podporuje okolo sedem percent potenciálnych voličov.
„Republike sa výrazne podarilo osloviť pôvodných voličov Mariana Kotlebu, ktorého preferencie po vzniku hnutia Republika postupne klesali a dnes sa dostali výrazne pod hranicu zvoliteľnosti. Práve jeho pôvodní voliči tvoria základ preferencií hnutia Republika,“ uviedol sociológ. Dáta však ukazujú, že do svojho elektorátu nabrali aj tých obyvateľov, ktorí neboli v roku 2020 voliť.
„To sú na jednej strane prvovoliči, ale aj tí, ktorí voliť mohli, ale neboli. Týchto pravdepodobne mobilizujú predovšetkým na téme nespokojnosti so súčasnou vládou. A potom tu máme tiež malú časť voličov OĽaNO z roku 2020, ktorí pravdepodobne tiež z dôvodu nespokojnosti s tým, ako súčasná vláda vládne a aké politiky robí, respektíve nerobí, prešli do opozičného tábora,“ dodal. Nad päťpercentnú hranicu sa po dlhom čase vyšvihlo aj Kresťanskodemokratické hnutie a dvakrát sa po spojení maďarských strán podarilo päť percent v prieskume dosiahnuť aj strane Aliancia – Szövetség.
Na predčasných voľbách ešte síce dohoda nie je, no strany po nich volajú čoraz viac, a to aj keby sa podarilo sformovať novú sedemdesiatšestku. Komu by predčasné voľby prospeli a komu, naopak, nie, je dnes ťažké povedať, keďže voľby nebudú o týždeň, ale najskôr v máji alebo v júni 2023. „To znamená, že do termínu volieb máme minimálne ešte pol roka a za tento čas sa veci ešte budú vyvíjať. Ak by som to mal ale zhrnúť, tak to, komu by prospeli a komu neprospeli, vidíme aj na správaní politikov,“ uviedol.
„Na jednej strane tu máme opozíciu, ktorá by chcela voľby čo najskôr, pretože je pravdepodobné, že by sa viezla na vlne nespokojnosti a sklamania a mohla by získať ešte lepšiu pozíciu, než má dnes v prieskumoch. No a na druhej strane tu máme OĽaNO či SaS, ktoré chcú voľby čo najviac oddialiť, pretože by mohli byť v ohrození, že sa im nepodarí prekonať päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti,“ dodal. No a na záver je tu ešte neznáma premenná v podobe možných nových politických subjektov, ktoré by ešte mohli vstúpiť do predvolebného zápasu a čiastočne podľa Slosiarika zmeniť súčasné rozdelenie preferencií.