Bývalý policajný prezident Milan Lučanský bol zadržaný 3. decembra 2020 potom, čo sa kvôli výsluchu vrátil z dovolenky v Chorvátsku. Už deň predtým mu v rámci akcie s krycím menom Judáš vzniesli obvinenie z prijímania úplatkov, ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti. Následne ho 6. decembra poslal Špecializovaný trestný súd do väzby.
Neskoršie pochybnosti o okolnostiach Lučanského smrti odštartovali už na začiatku decembra 2020. Už vtedy na verejnosť prenikli informácie, že sa v prešovskej väznici údajne pokúsil o samovraždu a v ružomberskej vojenskej nemocnici musel absolvovať náročný operačný zákrok. Zodpovední ale tento incident uzatvorili s tým, že si len udrel tvár pri cvičení.
Kaliňák na výročie Lučanského smrti: Dozvieme sa skutočnosti, ktoré potvrdia, že verzia o samovražde nie je pravdiváMinisterka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS) však následne 29. decembra na mimoriadnom brífingu oznámila, že Lučanský si napokon siahol na život, pričom o deň neskôr zomrel v prešovskej nemocnici. Okolnosti smrti ešte preskúmavala aj špeciálna komisia ministerstva spravodlivosti. Po všetkom, čo jej bolo umožnené skontrolovať, komisia nenašla žiadne dôkazy svedčiace o niekoho priamej spoluzodpovednosti za úmrtie bývalého policajného prezidenta.
Prečo až dodatočne?
Prokuratúra preskúmavala správnosť záverov vyšetrovania policajnej inšpekcie, ktorá trestné stíhanie ako nedôvodné zastavila ešte v júni. Lučanského rodina ale proti rozhodnutiu vyšetrovateľa podala sťažnosť.
Trestné stíhanie sa viedlo na základe trestného oznámenia rodiny pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví, ktorého sa mal dopustiť nestotožnený páchateľ.
„Vyšetrovateľ konanie zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, nakoľko vykonaným vyšetrovaním nebolo zistené a preukázané, že by došlo k fyzickému napadnutiu dňa 9. decembra 2020, resp. 10. decembra 2020 alebo inokedy počas výkonu jeho väzby. Je nepochybné, že sa nestal skutok, za ktorý sa vedie trestné stíhanie,“ skonštatoval prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove Marek Švagerko vo svojom rozhodnutí, ktorým zastavil vyšetrovanie úmrtia Lučanského.
Čítajte viac Kaliňák: Kedy som ja spochybňoval Lučanského samovraždu?
Dôvody svojho rozhodnutia prokurátor Švagerko podrobne popísal na 50 stranách. V rámci vyšetrovania bolo vykonané veľké množstvo úkonov. Bolo zrealizovaných 87 výsluchov, tri konfrontácie svedkov a vypočuli viacero znalcov.
Uskutočnila sa aj rekonštrukcia udalostí, zhromaždili sa znalecké posudky, listinné materiály a podklady. Ako priblížila ešte v lete prokuratúra, len samotné rozhodnutie policajného vyšetrovateľa tohto prípadu pritom pozostávalo z 283 strán a spisový materiál z desiatich zväzkov a 2 885 strán.
Všetky zhromaždené dôkazy, výsluchy svedkov, či samotná Lučanského korešpondencia s rodinou podľa prokuratúry vyvracajú akékoľvek podozrenia z ublíženia na zdraví a iného násilia voči bývalého policajnému prezidentovi.
Rodina Lučanského namietala viaceré skutočnosti, ktoré podľa nich v prípade nesedia. Vo svojej sťažnosti proti rozhodnutiu policajného vyšetrovatelia tvrdia, že spôsob Lučanského poranenia oka nebol preukázaný, že k nemu mohlo dôjsť aj cudzím zavinením, tiež že príslušníci väzenskej stráže i lekári zanedbali svoje povinnosti a v neposlednom rade spochybňovali aj obesenie i samovraždu ako spôsob a dôvod smrti.
V tejto súvislosti rodina Lučanských poukazovala aj na absenciu škrtiacej ryhy. Tá sa totiž na tele pri pitve dňa 31. decembra 2020 nenašla a bola zistená až po dodatočnej obhliadke tela obvineného pri jeho vydaní pohrebnej službe dňa 2. januára 2021.
„Je potrebné uviesť, že znalci s odkazom na odbornú literatúru uviedli, že v prípade, ak sa na obesenie použite mäkké škrtidlo (ako to bolo aj v prípade použitej ústavnej teplákovej bundy) so širokou kontaktnou plochou a obesenie trvá krátky čas, nemusí dôjsť k vyznačeniu škrtiacej ryhy okamžite, ale až po určitom čase, kedy dôjde k zvýrazneniu krvného výronu v mieste tlaku škrtidla, pričom znalci v tejto súvislosti uviedli, že takto to bolo aj v prípade obvineného,“ zdôraznil prokurátor a dodáva, že škrtiaca ryha bola zadokumentovaná aj fotograficky.
Ako dopĺňa prokurátor, o udusení obesením svedčí aj celková pitevný nález, v ktorom sa konštatuje opuch oboch pľúc, zlomenina chrupavky, masívne prekrvácanie hrtanu, či ťažký opuch mozgu.
„Aj tento pitevný nález spolu s ďalšími dôkazmi vo vzájomnej súvislosti, najmä výpoveďami príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, previerkou ich výpovedí na mieste, vyšetrovacím pokusom a rekonštrukciou, jednoznačne poukazuje na záver – udusenie obesením,“ priblížil prokurátor.
Obvinenie z „judášstva“
Bývalý policajný prezident Milan Lučanský bol zadržaný 3. decembra 2020, potom čo sa kvôli výsluchu vrátil z dovolenky v Chorvátsku. Už deň predtým mu v rámci akcie s krycím menom Judáš vzniesli obvinenie z korupcie. Spolu s ním polícia 2. decembra začala stíhať aj bývalého šéfa Úradu zvláštnych policajných činností Jozefa Reháka, bývalého viceprezidenta Finančnej správy Daniela Čecha, bratislavského policajta Ladislava Vičana, exnámestníka SIS Borisa Beňu, bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Petra Gašparoviča a niekdajšieho šéfa operatívcov finančnej jednotky NAKA Mariána Kučerku.
Vyšetrovateľ ich obvinil z prijímania úplatkov, ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti, vydierania a Reháka tiež z podporovania zločineckej skupiny sýkorovci. Už v sobotu 5. decembra rozhodla sudkyňa o vzatí prvých dvoch obvinených do väzby a v nedeľu 6. decembra k nim pridala aj ostatných piatich.
Podľa obvinenie sa Lučanský stal súčasťou dôkladne vystavanej štruktúry policajtov, prokurátorov, sudcov a príslušníkov ďalších štátnych orgánov, pre ktorých boli peniaze na prvom mieste. Títo si mali vo funkciách po dlhší čas budovať okruh „svojich“ ľudí, zázemie, postavenie a kontakty, čím pri živote udržiavali jeden veľký korupčný strom.
Súdne uznesenie o väzbe približuje aj spôsob, akým sa mal Lučanský do korupčných vzťahov namočiť. Potom čo bol 1. júna 2018 vymenovaný do funkcie policajného prezidenta sa údajne Lučanský v svojej prezidentskej kancelárii posťažoval bývalému zástupcovia riaditeľa Úradu zvláštnych policajných činností Norbertovi Paksimu na „podnikanie“ v súčasnosti už zosnulého expríslušníka SIS Františtka Böhma.
„Uviedol, že všetci v jeho okolí robia ,kšefty' a od jeho osoby potom chcú, aby ťahal každého zo sračiek a on z toho nič nemá,“ uvádza uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo 6. decembra 2020, ktorým sudkyňa Pamela Záleská rozhodla o vzatí siedmych obvinených z akcie Judáš do väzby.
Böhm po Paksiho referovaní následne podľa obvinenie rozhodol, že má byť Lučanskému platený mesačný paušál. Od augusta 2018 do konca roku 2019 mal Paksi pravidelne dostávať 45-tisíc eur, z ktorých si Paksi sám 14-tisíc sám nechával a tisíc eur odovzdal svojmu nadriadenému Rehákovi. Zvyšných 30-tisíc eur malo ostať Lučanskému ako odplata za poskytovanie informácií z policajného prostredia. Dokopy malo byť podľa obvinenia Lučanskému takto vyplatených minimálne 510-tisíc eur.
Milan Lučanský
Lučanský sa narodil 10. februára 1969 v Poprade. V polícii slúžil viac ako 30 rokov. Od roku 1990 do roku 2004 pôsobil na rôznych pozíciách policajného zboru v Martine a Žiline. Odtiaľ prešiel na Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) – Stred, predchodcu Národnej kriminálnej agentúry, a tento od roku 2008 aj riadil. V októbri 2010 po nástupe Daniela Lipšica z KDH za ministra vnútra bol nútený z polície odísť.
V roku 2012 po návrate Roberta Kaliňáka (Smer) do kresla ministra sa Lučanský do polície vrátil. Od augusta 2012 sa takmer na štyri roky stal prvým viceprezidentom policajného zboru. V roku 2015 bol vymenovaný hlavou štátu do hodnosti generála. V júni 2016 sa stal šéfom policajnej inšpekcie a 1. júna 2018 policajným prezidentom. Vo funkcii pre rozpory s ministrom vnútra Romanom Mikulcom (OĽaNO) a ním pripravovanú politizáciu polície skončil v auguste 2020, pričom s funkciou Lučanský opustil aj Policajný zbor.