Najviac úmrtí, 23, bolo podľa horských záchranárov vo Vysokých Tatrách, no nadpriemerne vysoký počet zosnulých bol aj v Malej Fatre.
Turisti sa viackrát vyberali do exponovaných terénov mimo značkovaných chodníkov s nedostatočným vybavením alebo skúsenosťami. Taký bol aj prípad prvej nehody zo 7. januára, keď zahynula trojica poľských vysokohorských turistov. Tí sa pohybovali v horolezeckom teréne pod Kotlovým štítom. „Mali síce zimný výstroj, no ten nebol v dobrom stave. Problémom bolo aj to, že sa pohybovali mimo klasickej zostupovej trasy a nemali odbornosť na pohyb v týchto miestach. Spojenie týchto faktorov malo fatálne následky,“ uviedli horskí záchranári.
Pády po pošmyknutí na snehu a ľade boli smrteľné vo viacerých prípadoch aj mimo Vysokých Tatier, napríklad pod Malým Rozsutcom alebo pod Jakubinou v Západných Tatrách. V lete tragické pády mimo značkovaných chodníkov pokračovali. „Opäť išlo o skalnaté, niekedy až horolezecké terény,“ konkretizovala HZS. Dodala, že tragicky sa skončili pády z Baníkova v Západných Tatrách, zo Satana, Prostredného hrebeňa, Kvetnicovej veže a Ždiarskej vidly.
Okrem terénu je faktorom úrazov na horách aj počasie, v letnom období hlavne búrky spojené s bleskami. Tie si podľa horských záchranárov vyžiadali v uplynulom roku obete v Malej Fatre a pod Kriváňom vo Vysokých Tatrách. Päť obetí si vlani vyžiadali lavíny. Úrazy na horách sa nestávajú iba turistom, zahynuli napríklad aj lesní robotníci vo Veľkej Fatre, pastieri v Malej Fatre a jeden pracovník lyžiarskeho strediska na Zverovke. „Nezvyčajnou bola aj letecká nehoda dvoch vetroňov vo Veľkej Fatre,“ priblížili horskí záchranári.