Existuje presný návod, ako sa brániť pred útočníkom, ktorý nás prenasleduje?
V sebaobrane neexistuje presný návod, čo urobiť, pretože každá situácia je špecifická – napríklad prostredie, naše schopnosti, motív útočníka, teda čo od nás chce. Existujú však viaceré stratégie a základné princípy, ktoré vedia zvýšiť našu bezpečnosť. Tými sú pozornosť, využitie hlasu, odchod či útek zo situácie.
VIDEO: Erika sa stala obeťou páchateľa. Podľahla niekoľkým bodným ranám.
Čo robiť? Aká je najlepšia reakcia obete?
Pokiaľ sme spozorovali alebo máme pocit, že nás niekto prenasleduje, máme dve možnosti. Prvou je náhle zmeniť smer, kam ideme. Napríklad nastúpiť do autobusu, na ktorý ani nechceme ísť, alebo vojsť do najbližšieho obchodu či prejsť na druhú stranu ulice. Pokiaľ sme sa tým agresora nezbavili, prípadne takú možnosť z akéhokoľvek dôvodu nemáme, môže byť voľbou ho konfrontovať. Najskôr sa zastaviť, otočiť sa (aby sme ho videli) a ustúpiť z cesty. Pre udržanie bezpečnej vzdialenosti na ulici je vhodné dostať medzi seba a útočníka bariéru, napríklad auto. Treba si uvedomiť, že agresor má výhodu, pokiaľ kráča za nami. Pokiaľ sme zoči-voči, minimálne vieme lepšie zhodnotiť situáciu – kto to je, ide len rovnakým smerom alebo naozaj za nami, ako vyzerá, má zbraň?
Ak to nepomôže, treba kričať? Volať o pomoc, alebo vyzývať, aby prestal?
Útek, krik či volanie o pomoc sú stratégie, ktoré majú veľký význam a aplikujú sa podľa situácie. S agresorom podľa Jakuba Rumanovského, lektora sebaobrany zameraného na fyzickú obranu komunikujeme jasne, stručne, dávame povely, ako napr.: Dosť!; Stojte!; Prestaňte!; Stačí!, atď.. Zvýšením hlasu a krikom vieme zabezpečiť pozornosť okoloidúcich, prípadne iných svedkov. Najlepšou voľbou je kričať, čo sa deje, napr.: Napadol ma! Má nôž! Zavolajte políciu! Ak vám to v strese napadne, môžete sa útočníka snažiť aj opísať: Má kapucňu, bundu (farba), farba vlasov, pohlavie, a ďalšie. Nie každý agresor nám chce hneď fyzicky ublížiť – môže ísť aj o niečo iné, napríklad lúpež. Najhoršou stratégiou je však ignorovať svoju intuíciu a/alebo aj odôvodnenú hrozbu a nahovárať si, že sa nám to len zdá. Predstieranie našej „neviditeľnosti“ nemá v realite žiadny odstrašujúci efekt.
Foto: FB
Do akej miery sa dá obťažovaniu alebo útoku predísť komunikáciou?
Pravdepodobnosť úspešnej verbálnej sebaobrany závisí od dvoch vecí. Prvou je naša schopnosť pokojne a nenásilne komunikovať a deeskalovať napätie a druhou je zámer či odhodlanie agresora. Vo väčšine bežných konfliktov, napríklad v rodine či práci, to pri ovládaní základných vzorcov asertívnej a nenásilnej komunikácie (sebaobrany) bude stačiť. Vždy však treba počítať s tým, že agresor môže byť odhodlaný vám fyzicky ublížiť, a preto je potrebné pripraviť sa aj na možný boj, resp. fyzickú obranu. S tou vám pomôžu napríklad kurzy sebaobrany.
Čítajte viac VIDEO: Unikal dva dni. Polícia chytila podozrivého z vraždy ženy v Michalovciach
Keď už sa nedá vyhnúť fyzickej konfrontácii, čo robiť?
Voľba vhodnej techniky alebo taktiky závisí od konkrétneho útoku a okolností. Dôležité je ovládať aspoň základné údery, kopy, pohyb či stabilný postoj. To všetko, spolu s ďalšími riešeniami v rámci sebaobrany si však vyžaduje dlhodobejší tréning.
Aké sú najcitlivejšie miesta útočníka, na ktoré sa odporúča ženám útočiť?
Určite medzi ne patria oči, nos či rozkrok. Zraniteľných miest na ľudskom tele je však omnoho viac, ako napr. brada, uši, zátylok, krk, prsty, kolená, holenné kosti a iné.
Niekedy hrajú pri lúpežnom prepadnutí nožom či pištoľou úlohu aj drogy a páchateľ môže byť nevyspytateľný či iracionálny. Sú aj situácie, keď je lepšie nebrániť sa a útočníkovi radšej vyhovieť či spolupracovať?
V prvom rade je vhodné si vždy zhodnotiť riziká. Ak na mňa mieri agresor s pištoľou, pričom chce peniaze, je namieste sa zamyslieť, či mi stojí za to riskovať svoj život, pokiaľ mám v peňaženke 50 eur. Spolupráca môže byť dobrou voľbou, ako predísť ujme na zdraví, prípadne ňou vieme získať čas na to, aby sme sa dostali do výhodnejšej pozície, či si premysleli, čo ďalej.