Referendum už o dva týždne. Má vôbec šancu na úspech a koľko bude daňových poplatníkov stáť?

VIDEO: Prezidentka Zuzana Čaputová o vyhlásení referenda (3. 11. 2022)

Predseda Smeru odmietal kritiku, že referendum je len predvolebnou straníckou agendou Smeru. „Je to legitímne referendum a nie ideologická téma, ktorá by sa týkala strany Smer-SD,“ povedal Fico. Zopakoval, že jediným východiskom z krízy, v ktorej sa v súčasnosti nachádza Slovensko, sú predčasné parlamentné voľby.

Aj hlava štátu Zuzana Čaputová vidí riešenie parlamentnej krízy v prijatí ústavného zákona o skrátení volebného obdobia parlamentu, ktorý umožní vyhlásenie predčasných volieb. Varovala, že ak nebude novela ústavy prijatá do konca januára, podnikne ďalšie kroky, ktoré môžu znamenať koniec Hegerovej vlády.

Čítajte viac Čaputová v NR SR: Ak politická kríza prerastie, bude lepšie ísť nanovo voliť

Ani na prijatí tejto novely ústavy však v parlamente stále zhoda nie je. Jednoznačne ho podporujú strany Smer, Hlas, ĽS NS, i poslanci Republiky, skupina poslancov okolo Tomáša Tarabu ako aj väčšina klubu Sme rodina. Naopak, takmer všetci z hnutia OĽaNO a SaS sú proti. Keďže na novelu ústavy je potrebné získať 90 hlasov, bez necelých 70 poslancov OĽaNO a SaS to možné nebude.

Predseda Smeru trvá na tom, že jediným riešením tak ostáva referendum. V prípade, že by bolo úspešné, na rozpustenie parlamentu by už nebolo treba 90 poslancov, ako v prípade ústavného zákona, ale stačilo by ich 76.

Ak by následne nadpolovičná časť parlamentu odhlasovala koniec, predseda parlamentu by musel vyhlásiť predčasné voľby. „Kto sa čo i len trochu orientuje v politike, vie, že dosiahnuť 76 hlasov je podstatne jednoduchšie ako 90,“ poznamenal Fico.

Viac ako 10 miliónov eur

Fico však ponúka kompromis v podobe navýšenia počtu hlasov potrebných na rozpustenie parlamentu. Aj keď v referende navrhuje, aby na to stačilo 76 poslancov, v prípade prijatia ústavného zákona v parlamentu by podporil aj návrh, ktorý vyžaduje až 90 poslancov ochotných rozpustiť parlament.

„Ako kompromis si vieme predstaviť, že tam nebude 76-ka, ale 90-ka,“ odkázal s tým, že ak bude referendum neúspešné, zmenu ústavy smerujúcu k predčasným voľbám v parlamente podporí všetkých 27 poslancov Smeru.

„Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“ Tak znie referendová otázka, na ktorú budú môcť odpovedať občania už o dva týždne.

Okrem Smeru Hlasu, ĽS NS a Republiky a niekoľkým malých mimoparlamentných strán ale stredo-pravé strany referendum odmietajú ako „Ficovu drahú kampaň“. Referendum ale zatiaľ skôr ignoruje aj Čaputová. Strana Smer ju preto obviňuje, že plebiscit chcela od začiatku zmariť. Fico tvrdí, že s týmto cieľom vybrala aj dátum jeho konania.

Čítajte viac Remišová považuje referendum za kampaň Smeru a Hlasu, Blanár to odmieta

Politológ toto referendum napriek tomu považuje za dôležité. Úspešné však podľa neho môže byť len za určitých okolností.

„V tomto čase je to referendum veľmi dôležité. Určite najdôležitejšie z hľadiska smerovania slovenského politického systému od referenda o vstupe do EÚ. Keďže je to od začiatku najmä agenda Smeru, nemyslím si ale, že by v priebehu tohto mesiaca získalo ešte širšiu politickú podporu. Málo kto sa bude chcieť pridať na stranu referenda, teda k Smeru, Republiky či SNS. To ale neznamená, že referendu za určitých okolností nemôže byť úspešné. Ak budú mať občania pocit krízy a stavu zaseknutia, tak môže byť úspešné,“ zhodnotil Lenč.

„Ak bude referendum len tesne neúspešné, stále to môže pomôcť opozícii pri mobilizácii voličov. Ak ale bude klasická účasť na úrovni okolo 20 percent, tak to len ťažko bude môcť byť vnímané ako úspech,“ dodal Lenč.

Záujem zatiaľ nízky

Prvé dáta ukazujú, že veľký záujem o referendum aj tak nebude. O voľbu poštou zo zahraničia v januárovom referende požiadalo podľa údajov ministerstva vnútra v zákonnom termíne do 2. decembra len 777 voličov.

Napríklad v parlamentných voľbách v roku 2020 sa o hlasovacie lístky prihlásilo viac ako 55-tisíc občanov. Aby referendum niečo zmenilo, muselo by sa ho zúčastniť zhruba 2,2 milióna ľudí a viac ako polovica z nich by musela hlasovať za.

Takáto právomoc občanov však nie je zadarmo. Na referendum je vyčlenených viac ako 10,4 milióna eur. Z toho viac ako 8,7 milióna pôjde ministerstvu vnútra a vyše 1,6 milióna pre Štatistický úrad. Vyplýva to harmonogramu organizačno-technického zabezpečenia referenda, ktorý v na začiatku novembra schválila vláda.

O vyhlásenie referenda požiadalo prezidentku Zuzanu Čaputovú podľa prepočtov platnosti podpisov presne 381 960 občanov. Petičné hárky s 406 039 podpismi odovzdali do prezidentského paláca predstavitelia strany Smer na konci augusta, pričom so zberom potrebných 350 tisíc podpisov začali ešte v polovici júna.

Smer pôvodne zbieral podpisy na referendum s dvoma otázkami. Prezidentka ale 13. septembra oznámila, že prvú otázku nechá posúdiť Ústavný súd. Aj ona svoje pochybnosti o prvej referendovej otázke odôvodňovala vlaňajším rozhodnutím Ústavného súdu.

Ten 7. júla 2021 rozhodol, že referendom ani iným spôsobom nie je v súčasnosti možné ukončiť funkčné obdobie orgánu verejnej moci, teda aj parlamentu alebo vlády. Napokon je Čaputovej obavy potvrdili a Ústavný súd 27. októbra 2022 rozhodol, že prvú otázku v referende nepripustí.

Čítajte viac Referendová otázka k okamžitej demisii vlády je protiústavná, rozhodol súd

Vyhláseniu referenda predchádzal neúspešný pokus opozície z jari 2021. Po vyzbieraní takmer 600-tisíc podpisov za jeho vyhlásenie ale hlava štátu nebola stotožnená s formuláciou. Občanov sa opozícia chcela v referende pýtať, či súhlasia s tým, aby sa skrátilo ôsme volebné obdobie Národnej rady tak, aby sa parlamentné voľby vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda. Prezidentka sa ale obrátila na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie tejto otázky.