Krajina starne a vymiera. Slovensko čelí veľkému problému, reformu nemocníc potrebujeme

Optimalizácia siete nemocníc je podľa štátu reakciou na živelné, dočasné i trvalé zániky nemocníc či oddelení po celom Slovensku.

09.01.2023 09:00
počasie, teplo, sanitka, ambulancia, urgentný... Foto: ,
O 30 rokov bude podľa prognóz Európskej komisie na Slovensku o takmer 600-tisíc viac ľudí vo veku 65 rokov a viac a o 700-tisíc menej ľudí v produktívnom veku medzi 15 a 64 rokov.
debata (49)

Tam, kde chýbajú lekári či sestry, sa už teda po novom nebude poskytovať komplexná zdravotná starostlivosť. Existujúce zariadenia sa premenia na lôžka poskytujúce dlhodobú starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva odmieta naratív, že sa budú jednotlivé oddelenia rušiť. Pravdou však je, že hoci sa nezrušia, dnes často prázdne oddelenia sa zmenia na doliečovacie lôžka. Tých je dnes málo a populácia starne.

Po novom budú rozdelené do kategórií a označené ako V., IV., III., II. a I. úroveň, pričom V. úroveň predstavuje najvyššiu a I. najnižšiu. Mária Lévyová, prezidentka Asociácie pre ochranu práv pacientov, zdôraznila, že Slovensko takúto zmenu potrebuje.

SR Bratislava nemocnica Ružinov heliport uvedenie BAX Čítajte viac Nové rozdelenie nemocníc. Aké zariadenie bude vo vašom meste? (+tabuľka)

„Slovenská populácia starne a máme viac ako milión ľudí vo veku nad 64 rokov. Tomu je potrebné prispôsobiť aj formy poskytovania zdravotnej starostlivosti, pretože nám pribúda ľudí s chronickými ochoreniami, žiaľ, aj v mladších vekových skupinách,“ spresnila Lévyová.

Pre príklad, od Banskej Bystrice na východ sú len dve nemocnice vyššieho typu, a to v Košiciach a v Prešove. Nemocnice vyššej úrovne nie sú ani na juhu Slovenska. V nich sa budú poskytovať zložitejšie či raritnejšie výkony. Tri štvrtiny starostlivosti majú podľa ministerstva zabezpečovať nemocnice nižšej úrovne – teda prvej a druhej. „Nechceme, aby nemocnice zakrývali nedostatok personálu tým, že na oddeleniach maľujú,“ uzavrel Lengvarský.

zväčšiť
graf, staršie osoby v regiónoch, zdravotníctvo

Nemocnice už nedokážu ďalej čeliť nízkym mzdám, starnutiu populácie a chýbajúcim špecialistom, a preto musia byť podľa štátu zoptimalizované. Kým v minulosti štátom riadenou optimalizáciou prešli napríklad družstvá, teraz to po nemocniciach bude čakať aj školy.

„Najviac problematické z tohto pohľadu, samozrejme, sú sektory zdravotníctva a sociálnych služieb, ale aj školstvo. Vo všetkých týchto sektoroch sú problémy s neprimerane nízkymi mzdami a prílišnou feminizáciou, ako aj vysokým priemerným vekom,“ upozornil sociálno-ekonomický analytik Ján Košč, člen odborového zväzu OZ Kovo.

Tvrdí, že na Slovensku sa rozširujú hladové doliny, ktoré podľa jeho slov vymierajú, a marginalizované osady sa rozširujú z hľadiska počtu ich obyvateľov.

„Toto je dôsledok neexistencie vízií a zmysluplných plánov na ich dosiahnutie. Samozrejme, reči o ekonomickom tigrovi a o tom, ako sa rast HDP rozleje medzi obyvateľov, za víziu nepovažujem a ukázalo sa, že táto vízia naplno zlyhala,“ podotkol Košč.

Poukázal aj na to, že na Slovensku je veľkým problémom aj nízky vek dožitia v zdraví, ktorý je na Slovensku spôsobený zlými pracovnými podmienkami, nadmernou prácou v noci a na zmeny. „Chorobami postihnutí seniori budú náš sociálny systém zaťažovať ešte viac ako v západnej Európe,“ zdôraznil.

Za postupným vymieraním Slovenska vidí aj nízku pôrodnosť. „Pred 70 rokmi bolo bežné, že slovenské domácnosti, hlavne v dedinách, mali po 11 detí. Dnes je takáto domácnosť raritou aj v marginalizovaných osadách. Prorodinná politika štátu môže pomôcť pôrodnosť mierne zvýšiť, no neverím veľmi tomu, že by sme sa po nejakých zásadných zmenách v tejto oblasti vrátili na trajektóriu rastu počtu obyvateľov. Naopak, mali by sme robiť opatrenia, ktoré nás pripravia na pokles počtu obyvateľov,“ upozornil.

Starnutiu sa vyhnúť nedá

O 30 rokov bude podľa prognóz Európskej komisie na Slovensku o takmer 600-tisíc viac ľudí vo veku 65 rokov a viac a o 700-tisíc menej ľudí v produktívnom veku medzi 15 a 64 rokov. Prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že ak si štát neuprace verejné financie, do 30 rokov krajina skrachuje.

Aj podľa makroekonomického analytika Všeobecnej úverovej banky Michala Lehutu sú po nemocniciach na rade školy. „Školstvo a obecné samosprávy by tiež mohli profitovať zo spájania sa, špecializácie či rušenia niektorých škôl a zariadení,“ ozrejmil Lehuta.

V prvom rade by sa podľa Lehutu na starnutie mali pripravovať verejné financie ako celok vyrovnanou či prebytkovou ročnou bilanciou a teda znižovaním verejného dlhu ako percenta HDP. Starnutiu populácie sa podľa dátového analytika a ekonóma Martina Šustera nedá vyhnúť, a tak ako sa mu musia prispôsobiť nemocnice, musia sa aj verejné financie. „Z väčšej časti aj pozitívnou správou – ak totiž chceme žiť dlhšie, čo asi chceme, tak náš priemerný vek sa bude zvyšovať. Starnutie však zvyšuje náklady – najmä na dôchodkový systém a zdravotníctvo. Podľa odhadov budú dôsledky starnutia tvoriť skoro polovicu budúceho dlhu verejných financií Slovenskej republiky. Začnú sa výrazne zvyšovať od budúceho desaťročia,“ zdôraznil.

Základom stabilizácie verejných financií je podľa neho naviazanie dôchodkového veku na očakávanú dĺžku života. „Tento tzv. dôchodkový automat sme mali do roku 2019 a obnoví sa v roku 2030. Treba zdôrazniť, že dôchodkový vek sa bude zvyšovať, len ak budeme žiť dlhšie. Žiť dlhšie predsa chceme. Pokiaľ sa to naplní, budeme aj dlhšie zdraví, takže budeme aj schopní dlhšie pracovať,“ uviedol. V súčasnosti je priemerná dĺžka dôchodku asi tretina priemernej pracovnej doby a podľa Šustera sa táto doba, v prípade, že ľudia budú žiť dlhšie, neskráti.

Okrem stabilizácie verejných financií a dôchodkového systému by malo Slovensko upraviť aj trh práce a vzdelanie. Šuster skonštatoval, že kariéry budú dlhšie, a preto by ľudia mali klásť väčší dôraz na celoživotné vzdelávanie, na schopnosť učiť sa nové veci počas celej kariéry, a na schopnosti zmeniť pracovné zameranie aj v neskorších štádiách kariéry. „Inak povedané, už bude veľmi výnimočné, že by niekto povedzme vyštudoval priemyslovku a potom dokázal 40 rokov robiť v tom istom odbore, či nebodaj v tej istej fabrike. A ak aj áno, tak sa počas kariéry jej charakter úplne zmení – od murára až po všeobecného lekára, dnes pracujú s úplne inými technológiami než pred 40 rokmi,“ spresnil.

Vymieranie nie je koniec

Podľa výsledkov sčítania obyvateľov Slovensko zaznamenalo viditeľný trend starnutia populácie. Šuster však zdôraznil, že prognózy vymierania Slovenska považuje za nesmierne zveličovanie. „Pred pandémiou covidu nás bolo viac než kedykoľvek v histórii. Nie iba v histórii Slovenska, ale kedykoľvek v histórii ľudstva žilo na území Slovenska menej ľudí než na začiatku roku 2020,“ podotkol.

Demografické prognózy na sto rokov dopredu podľa neho hovoria, že ľudí na Slovensku síce bude menej, ale nebude to nijako dramatické. „Ubudne asi pol milióna obyvateľov. Ak by populácia pod 5 miliónov mala byť pre túto krajinu nešťastím, tak čo povieme o napr. prvej republike, keď nás boli len tri milióny,“ doplnil.

Šuster však nie je zástancom toho, že by mal štát aktívne zasahovať do reprodukčných rozhodnutí rodín. „Štát by sa nemal starať do toho, či moja manželka a ja chceme mať viac či menej detí. Čo by však štát mal robiť, je uľahčiť život mladým rodinám. Začína sa to zlepšením zdravotnej starostlivosti – zníženie počtu sekcií pri pôrode a lepšia skúsenosť so starostlivosťou výrazne zvyšujú pravdepodobnosť, že sa žena rozhodne mať ďalšie dieťa,“ skonštatoval.

Dodal, že dôstojnú a empatickú starostlivosť o ženy pri pôrode by mal štát poskytovať primárne pre tieto ženy, nie pre nejaké sociálne inžinierstvo veľkosti populácie. „Podobne dostupnosť kvalitných jaslí a škôlok významne zvyšuje pravdepodobnosť, že sa rodiny rozhodnú mať viac detí – mali by sme ju však poskytovať primárne preto, že nám záleží na malých deťoch a ich rodinách. Tiež pomáha vyššia flexibilita pracovných kontraktov – viac skrátených úväzkov, flexibilná pracovná doba či home office,“ uzavrel.

Vymieranie v Európe

Vedecký časopis The Lancet zverejnil v októbri 2020 článok o tom, ako sa bude vyvíjať počet obyvateľov jednotlivých krajín na svete. Kým v roku 2017 žilo na Slovensku 5,42 milióna obyvateľov, v roku 2100 by sme podľa štúdie mali mať len 2,56 milióna obyvateľov.

Analýza predpokladá, že počet obyvateľov Poľska klesne z 38,39 milióna na 15,42 milióna. O niečo menší skok predpokladajú vedci pri Česku. Tam analýza predpokladá pokles z 10,59 na 6,73 milióna obyvateľov.

„Do roku 2060 je proces populačného starnutia nezvratný, zastaví sa, až keď vekové zloženie obyvateľstva prestanú ovplyvňovať silné populačné ročníky narodené pred rokom 1985,“ priblížil výskumník Boris Vaňo pôsobiaci vo Výskumnom demografickom centre pri Infostate. Dodal, že do roku 2060 sa priemerný vek obyvateľstva na Slovensku zvýši najmenej na 48 rokov. „Na konci 70. rokov 20. storočia patrilo Slovensko medzi najmladšie krajiny v Európe,“ skonštatoval.

„Starnutie obyvateľstva má vážne spoločenské dosahy, hlavne pokiaľ je veľmi intenzívne. Mení sa spoločenská klíma, spoločnosť stráca dynamiku. Najzasiahnutejšie sú oblasti ako trh práce, sociálne poistenie a zdravotníctvo. Prispôsobiť zmeneným podmienkam treba však aj ďalšie oblasti, napríklad bývanie, vzdelávanie, infraštruktúru a služby,“ dodal Vaňo.

(The Lancet)

© Autorské práva vyhradené

49 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #nemocnice #optimalizácia siete nemocníc