Pracujete viac ako 40 hodín týždenne? Aj takto môže začínať moderné otroctvo

Práca "na ruku” so sľubom väčšieho zárobku, lebo nemusia odvádzať dane, odvody, zjednodušia si život, je len trik na ľudí, aby ich podvodnícki zamestnávatelia nalákali, pretože z takýchto prípadov spravidla zarábajú najviac oni. Vykorisťovanie ľudí je mimoriadne atraktívne pre tých, ktorí ho organizujú, hovorí v rozhovore Zuzana Vatráľová, vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) na Slovensku.

09.01.2023 11:00
debata (2)

VIDEO: Vatráľová: Aj pracovné vykorisťovanie je otrokárstvom

Video

Čo je "moderné otroctvo”?

Je to širší, skôr hovorový pojem, ktorý používame najmä na označenie obchodovania s ľuďmi. Zahŕňa však aj pracovné vykorisťovanie a nútenú prácu, ktoré nemusia byť zároveň obchodovaním s ľuďmi.

Týka sa len pracujúcich cudzincov, alebo aj občanov Slovenska?

Bohužiaľ sa to týka oboch skupín. Občania Slovenska sa najčastejšie stávajú obeťami v zahraničí tak, že zareagujú na ponuku práce v inej krajine. Stretávame sa však aj s obchodovaním s ľuďmi na území Slovenskej republiky. Podľa štatistík identifikovaných obetí je Slovensko dlhodobo stále najmä krajinou pôvodu. S rastúcou frekvenciou sa však stretávame aj s obchodovaním smerom na územie Slovenska alebo prípadne cez toto teritórium. Ohrození sú teda Slováci, ale aj iní obyvatelia Slovenska pochádzajúci zo zahraničia.

Aké má pracovné vykorisťovanie podoby?

Samotné pracovné vykorisťovanie nie je právne zadefinované, preto sa s touto témou ťažko pracuje. Slovenská legislatíva nerozlišuje, kedy ide „len“ o porušenie Zákonníka práce a kedy o vykorisťovanie pre finančný prospech páchateľa. S konkrétnymi prípadmi vykorisťovania sa preto stretávame najmä v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi, keďže ide o jeden z jeho najčastejších účelov. Má rôzne podoby nedodržiavania pracovných podmienok.

Aké podmienky to sú?

Od osemhodinového pracovného času a 40-hodinového týždňového času, keď sú ľudia nútení pracovať 12 až 16 hodín denne na pravidelnej báze, bez toho, aby si mali kedy adekvátne odpočinúť, až po prípady, keď je im upieraná náležitá mzda, alebo im nie je poskytovaná mzda, ktorá im bola sľúbená, sú nalákaní do práce, ktorá mala byť iná, no zistia to neskoro, a potom sú už nútení v nej zostať, aby splatili pomyselný dlh, alebo keď pracovné podmienky nie sú prijateľné, pretože ohrozujú zdravie zamestnancov.

Ľudia, ktorí do takýchto pascí padajú, často vopred nevedia, že ide o niečo nezákonné. Ako sa dá teda bojovať proti vykorisťovaniu?

To je komplikované, pretože ide nielen o skrytú kriminalitu a nedostatočnú právnu úpravu. Preto je v takýchto situáciách kľúčová prevencia. Aby si ľudia, ktorí by sa mohli stať obeťou, boli vedomí, aké majú práva, aké majú zákonné nároky a čo môžu od zamestnávateľa požadovať. A tiež aby vedeli, že nikdy nemajú súhlasiť s prácou načierno, pretože takýto model ich robí zraniteľnejšími a je pre nich omnoho ťažšie sa obrániť. Rovnako je však dôležité, aby všetky predmetné inštitúcie a organizácie spolupracovali, tým myslím od polície až po subjekty pomáhajúce priamo obetiam. Keď sa vedia zorganizovať zločinci, čo im ide mimoriadne dobre, tak sa musí vedieť organizovať aj štátne a neštátne organizácie. Je potrebné mať dobre nastavené právne mechanizmy vrátane postihovania páchateľov a tiež systém pomoci obetiam. Preto tak zdôrazňujeme potrebu všeobecnej informovanosti, aby boli prípadné obete čím skôr identifikované, dostali sa z ohrozenia a mali k dispozícii podporu pri spracovávaní traumy, ktorou si prešli.

Znamená to, že aby sa ochránili, všetci zamestnanci musia mať dobre naštudovaný Zákonník práce alebo čo ešte môžu robiť? Čo môžu robiť, keď prídu na pohovor do zamestnania, ktoré skutočne potrebujú, nepozdáva sa im však zmluva alebo majú iné podozrenie?

Prvý, najdôležitejší bod je podpisovať zmluvu výhradne v jazyku, ktorému rozumejú a vždy ísť pracovať legálne, nepodľahnúť sľubom, že obchádzaním zákona si "na ruku” viac zarobia, lebo nemusia odvádzať dane, odvody, zjednodušia si život. Nikdy to tak nie je. Je to trik na ľudí, aby ich podvodnícki zamestnávatelia nalákali, pretože z takýchto prípadov spravidla zarábajú najviac oni. Nemôžeme byť všetci odborníkmi na pracovné právo, no sú viaceré podporné linky, ktoré pomáhajú akékoľvek podozrenia overiť, poradiť sa úplne bezplatne. Vykorisťovanie ľudí je mimoriadne atraktívne pre tých, ktorí ho organizujú, majú na tom mimoriadne silný ekonomický záujem.

Čo teda odporúčate?

Byť zdravo skeptický. Overiť si, či agentúra alebo zamestnávatelia, ktorí prácu ponúkajú, sú legitímni, či majú na svoje podnikanie oprávnenie. Treba si tiež dôsledne preveriť pracovnú ponuku, či už je na Slovensku, alebo v zahraničí.

Čo ak ale pracovník zistí, že práca nie je to, čo bolo sľúbené, až po tom, čo má podpísanú zmluvu, a bojí sa, že sám porušil zákon alebo dostane pokutu?

Aj na toto existujú mechanizmy. Spomínané linky pomoci, či už poskytované štátom, alebo našou organizáciou, umožňujú ľuďom zavolať aj v prípade, že sa chcú poradiť presne v tom, čo opisujete, získať odborný názor na zmluvu alebo radu, čo robiť ďalej. Ak totiž došlo k nelegálnemu konaniu zo strany zamestnávateľa, ten človek má právo ísť na políciu. Napríklad sa často stáva, že zamestnávateľ v zmluve automaticky zahrnie a dá pracovníkovi zaškrtnúť, že mu bude okrem práce poskytovať aj ubytovanie, no z platu mu potom strháva aj 60 percent. Takáto ponuka nie je v poriadku a zamestnanec nie je povinný ju využiť. Ak sa človek ocitne v podobnej núdzi, jednoznačne odporúčame kontaktovať políciu, aj v prípade, že ten samotný zamestnanec vykonáva nelegálnu prácu. To bývajú najčastejšie scenáre – keď sa začne firma vyhrážať alebo zastrašovať zamestnanca, že predsa pracuje nelegálne a keď to nahlási, ako prvý skončí za mrežami. To nie je pravda. Ak je človek obeťou trestného činu, všade v Európskej únii, ale aj mnohých iných krajinách sa naňho z pohľadu práva prihliada ako na obeť. A to dokonca aj v prípade, že bol v rámci tejto situácie nútený spáchať sám niečo nezákonné. Hlavné je nebáť sa osloviť políciu alebo kontaktovať inšpektoráty práce, aby podozrenia preverili.

Tému Dôstojné pracovné podmienky ako nástroj boja proti modernému otroctvu ste riešili aj na nedávnej konferencii. Avizovali ste, že jej cieľom je podporiť vytvorenie nástrojov na boj proti pracovnému vykorisťovaniu v Slovenskej republike. O čom ste diskutovali?

Najmä o tom, ako odlíšime obchodovanie s ľuďmi od vykorisťovania. Pri obchodovaní totiž musia byť naplnené tri definované podmienky: zámer, transport a vykorisťovanie. To však nemusí byť len pracovné, môže ísť aj o sexuálne vykorisťovanie, šikanovanie či iné špecifické činnosti. Pracovné vykorisťovanie nemá zákonnú definíciu, a to spôsobuje v realite problém pri postihovaní, preto sme diskusiu otvorili a spolu so zástupcami odborov, štátneho a mimovládneho sektoru až po výskum a akadémiu sa chceme inšpirovať dobrými postupmi zo zahraničia a prísť s riešením aj pre náš priestor.

Ako sme na tom teda na Slovensku v porovnaní so zahraničím?

Analyzovali sme databázu s informáciami zo 193 krajín, ktorú má OSN spracovanú práve v téme obchodovania s ľuďmi a pracovného vykorisťovania. A z týchto dát vidno, že len málo krajín má zákonom ošetrenú tému pracovného vykorisťovania. Slovenské orgány pri odhaľovaní nelegálnej práce zatiaľ chránia najmä slovenský trh práce a menej sa sústreďujú na samotných pracovníkov, ktorí sú často nútení pracovať v nezákonných podmienkach, prípadne porušovať Zákonník práce.

Zmenila sa nejako situácia od ruskej invázie na Ukrajinu? Vláda odvtedy prijímala rôzne kroky, ktoré mali zlepšiť podmienky pre ľudí utekajúcich pred vojnou, ktorí prišli na Slovensko krátkodobo, ale aj dlhodobejšie.

Ľudia, ktorí majú dočasné útočisko na Slovensku, teda takzvaní odídenci z Ukrajiny, nepotrebujú pracovné povolenie. Za bežných okolností by ho totiž potrebovali a získavanie pracovného povolenia býva dlhý a komplikovaný proces. Preto je veľmi dôležité, že v momente, keď to dočasné útočisko dostanú, môžu začať pracovať. Pokiaľ však ide o ich ochranu pred obchodovaním s ľuďmi alebo vykorisťovaním, tam som nezaregistrovala žiadny posun, okrem zintenzívnenia prevencie obchodovania s ľuďmi.

Kto je spomedzi týchto ľudí najviac ohrozený?

Hlavne Ukrajinky, ktoré prichádzajú často osamelé alebo s deťmi, sú traumatizované vojnou, sú vo veľmi núdzovej situácii. Vidíme to aj v našom migračnom informačnom centre, kde máme momentálne len z Ukrajiny tisíce klientov, že aj na Slovensku sa stávajú obeťami rôznych pochybných pracovných ponúk. Zamestnávatelia im ponúkajú pracovnú zmluvu, ktorá má napríklad odlišnú verziu v slovenčine a v ukrajinčine. Ukrajinský preklad je pre nich, ale platná a záväzná je na Slovensku iba slovenská verzia. Alebo im ponúkajú nereálny plat, povedzme dvetisíc eur mesačne, no potom nastúpia a vyplatia im len 600 eur. Tým, že na Slovensko v krátkom čase prišli tisíce nových, ohrozených ľudí, masívne sa zvýšilo aj riziko ich vykorisťovania.

Ako to vo vašej organizácii sledujete? Zbierate nejaké dáta, ako sa dozvedáte o napríklad tých dvojjazyčných zmluvách, keď si ich tí ľudia nevedia sami overiť?

My v našom informačnom centre poskytujeme poradenstvo. Teda môžu prísť, ukázať zmluvu na overenie a my im poradíme alebo ich nasmerujeme na políciu. A pomáhame v ubezpečovaní tých ľudí, ktorí za nami prídu, že ak upozornia na nelegálnu pracovnú činnosť, neprídu o pobyt. Mnoho cudzincov sa totiž všeobecne často obáva, že ich postavenie na trhu práce či zamestnanie samotné je úzko späté s povolením na pobyt a ak prídu o jedno, stratia aj druhé. Nedávno sme sa zas dozvedeli o organizovaných autobusoch, ktoré sľubujú previezť Ukrajinky priamo z hranice až na západné Slovensko a zabezpečiť im prácu aj ubytovanie. Často ide o podvod, preto komunikujeme s miestnymi úradmi práce a so zamestnávateľmi, aby sme to overili.

Máte údaje alebo štatistiky o tom, koľko je takých prípadov?

Presné štatistiky zatiaľ nemáme, reagujeme na informácie z terénu a sledujeme trendy.

Na čo sa ľudia najčastejšie pýtajú?

V rámci pracovného poradenstva sa ľudia najčastejšie pýtajú na náležitosti pracovnej zmluvy, na čo majú nárok, či je na Slovensku zákonom stanovená minimálna mzda, aký plat majú očakávať po odrátaní odvodov, overujú si zamestnávateľov a pracovné ponuky. Zaujíma ich tiež zdravotné poistenie, keďže bez práce majú nárok len na nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť.

Kde sa obete najčastejšie stretávajú s ponukou, ako ich tí podvodníci lákajú?

Spravidla je to už v krajine pôvodu. Pokiaľ ide o Slovákov, sú to agentúry alebo sprostredkovatelia, ktorí priamo v slovenčine lákajú Slovákov, aby vycestovali do zahraničia, prostredníctvom internetovej reklamy alebo inzerátov. A ešte stále sa stáva aj to, že človek nadviaže vzťah, napríklad muž so ženou, a po dvoch až troch mesiacoch ju začne lákať, že počul o dobrej práci niekde vo Švajčiarsku alebo vo Švédsku. V prípade Ukrajiniek je to priamo na Ukrajine. Už aj tam prebiehajú silné kampane, aby vedeli, kam zavolať, čo si overiť, ako sa pasci vyhnúť. Stretávame sa aj s tým, že ich oslovujú priamo na hranici, to sa našťastie postupne podarilo minimalizovať. Prichádzajúci z Ukrajiny priamo na hranici dostanú praktické informácie od nás a iných organizácií a až potom sa k nim dostanú ľudia s ponukami práce, s inzerátmi a podobne.

Idú tie skupiny podvodníkov, ktorí ponúkajú prácu, s dobou? Je náročné ich odhaliť?

Z toho, čo máme zmapované najmä o obchodovaní s ľuďmi, vidíme, že ich siete sú mimoriadne zorganizované a prepracované. Koordinujú sa často až medzinárodne, vedia dokonale manipulovať s ľuďmi. Takýto organizovaný zločin sa veľmi oplatí, je veľmi ťažké s tým bojovať, pretože si ani neviete predstaviť, aké jednoduché je človeka nalákať. Keď prídete do agentúry, ktorá vyzerá úplne úžasne, málokomu napadne, že to tam postavili pred dvoma hodinami a ide o klam. A súhlasia so všetkým, pretože potrebujú prácu a pani na pohovore bola milá a jej kolega im dal vytlačené letáky, boli dobre oblečení a pôsobili seriózne.

Svoje robí často asi aj časová tieseň. Keď agentúra tlačí na skoré odcestovanie, nie je čas overovať…

Áno. Keď vám na pohovore v piatok oznámia, že majú pre vás lukratívnu ponuku, no musíte odcestovať v stredu, cez víkend sa potrebujete baliť, nie zháňať niekoho na úradoch, aby vám overil ponuku. To sa nám často dialo aj v prípade dievčat, ktoré verbovali pochybné agentúry na modeling. Sľúbili im pracovné zmluvy, v súlade so zákonom oznámili, že to potrvá dva až tri mesiace, takže všetko vyzeralo legitímne. Ale potom po dvoch týždňoch slečne telefonovali s "urgentnou” mimoriadne lukratívnou ponukou, ktorá sa už nemusí nikdy opakovať, preto treba odcestovať okamžite a zmluvy doriešia potom… A už bol problém. S týmto sa stretávame v modelingu dodnes. Hrajú na citlivé struny.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #novodobé otroctvo