O viac ako polovicu menej platí za niektorých poistencov, napríklad za matky na materskej, deti, študentov, invalidov či dôchodcov, pravidelne štát. A vďaka tomuto systému by mal každý, kto má povinné zdravotné odvody riadne zaplatené, dostať základnú zdravotnú starostlivosť bez ďalších poplatkov.
Myšlienka solidárneho zdravotníckeho systému sa však teraz začína otriasať v základoch. Nabúrava ju nedostatok financií v sektore a rastúce prevádzkové náklady, ktoré lekárov z ambulancií stavajú pred existenčné otázky. V hlavnom meste sa tak nedávno objavil prvý prípad nového poplatku za návštevu lekárky. Kým však pred 20 rokmi ľudia povinne platili „Zajacovu“ 20-korunu (v prepočte 0,66 eura, pozn. red.), teraz ide až o 20 eur.
Špecialistka vo svojej súkromnej kardiologickej ambulancii požiadala pacientov o uhradenie sumy, ktorá má kompenzovať jej zvýšené prevádzkové náklady. „Z toho dôvodu zavádza od 3. januára poplatok, ktorý je pri trvaní vyšetrenia do 20 minút 10 eur, a nad 20 minút 20 eur,“ napísala na dvere ambulancie lekárka Katarína Kováčová.
Kardiologička pre RTVS vysvetlila, že nový poplatok musela zaviesť, pretože sa ambulancii zo dňa na deň zvýšili náklady na nájomné o sto percent a ceny stúpli aj pri zdravotníckom materiáli. „Lekári môžu požadovať úhradu za výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, napríklad za potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla či na zbrojný pas,“ vysvetlila hovorkyňa Všeobecnej zdravotne poisťovne Ivana Štefúnová. Zdôraznila, že samotné vyšetrenie a ani objednanie sa naň nie je možné podmieňovať platbou. „Zdravotnícky sektor smeruje k tomu, že na jeho efektívnom fungovaní sa budú musieť finančne podieľať aj pacienti či už priamymi platbami, alebo formou pripoistenia, ktoré je v zahraničí bežným štandardom,“ spresnila. To znamená, že ten, kto si priplatí, by mal dostať nadštandardnú službu.
Je pacient povinný zaplatiť takýto poplatok?
Nie a lekár nesmie podmieniť vyšetrenie úhradou takéhoto poplatku. Ministerstvo zdravotníctva na svojich webových stránkach vysvetľuje, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžu vyberať poplatky za zdravotné výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Bez poplatkov je napríklad vypísanie lekárskeho predpisu alebo poukazu, odporúčania k lekárovi špecialistovi, vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu, potvrdenie o návšteve lekára či objednanie na vyšetrenie. „Poskytovatelia musia mať cenníky výkonov na prístupnom a viditeľnom mieste a vydávať pacientom potvrdenie o zaplatení poplatku,“ upozornil rezort.
„Vieme, že takéto spôsoby financovania zdravotníctva sú všade vo svete a myslím si, že je čas túto diskusiu otvoriť. Nehovorím o horibilných sumách, ale o tom, že zdravotná starostlivosť je bezplatná, no stojí nejaké peniaze,“ ozrejmil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO). "Snažíme sa, aby zdravotná starostlivosť bola dostupná. Sme však nútení pristúpiť k poplatkom,“ zdôraznil prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šóth. Zatiaľ však nejde o rozšírený jav. Ambulancie, ktoré denník Pravda oslovil, sa zatiaľ k vyberaniu poplatku neodhodlali. Niektorí lekári však stále rozmýšľajú, čo bude ďalej, a nevylučujú, že poplatky, aspoň päťeurové, zavedú.
LOZ za chýbajúce peniaze nemôže
„V ambulanciách je ošetrených 60 až 70 percent pacientov. Ak sa situácia nevyrieši, ocitneme sa v situácii, keď sa budú masívne zatvárať ambulancie a celý zdravotnícky systém sa zrúti, pretože nemocnice nedokážu nahradiť tých 60 percent ambulantnej starostlivosti,“ varuje Jaroslava Orosová, prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov, z ambulancie klinickej imunológie a alergológie.
Medzi zdravotníkmi však panuje zhoda v tom, kto je na vine – štát a nedostatočný rozpočet. „Rozpočet zdravotníctva je zlý. A voči ambulantnému sektoru obzvlášť, keďže vďaka Lekárskeho odborovému združeniu (LOZ) sa peniaze presmerúvajú do nemocníc,“ skonštatoval na sociálnej sieti Tomáš Szalay, hlavný lekár Bratislavského samosprávneho kraja. Slovenská lekárska komora napríklad požaduje zvýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo minimálne o 700 miliónov eur.
Čítajte viac Krajina starne a vymiera. Slovensko čelí veľkému problému, reformu nemocníc potrebujemePodľa Szalaya sú tri hlavné situácie, keď je poplatok v rozpore so zákonom. „Ak ho nemá poskytovateľ v cenníku, ak poskytovateľ vyberie poplatok za niečo, čo je hradené z verejného zdravotného poistenia, alebo ak úhradou nejakého poplatku nad rámec zákona podmieňuje poskytnutie zdravotnej starostlivosti,“ vysvetľuje Szalay na sociálnej sieti.
Ak však ide o dobrovoľný príspevok na prevádzku ambulancie, teda pacient dostane starostlivosť, aj keď nezaplatí, tak podľa Szalaya nejde o podmieňovanie. „Ale možno o veľmi cenné upozornenie voličov, ako zle nastavila táto vláda financovanie zdravotníctva,“ zamýšľal sa Szalay.
Lekári nemôžu požadovať úhradu za:
- objednanie pacienta na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas,
- vypísanie receptu alebo lekárskeho poukazu,
- vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu,
- potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka,
- výmenný lístok k špecialistovi,
- prednostné ošetrenie,
- pacienti neplatia ani za klimatizáciu v čakárni či za hygienické návleky.
- ZDROJ: MZ SR)
Podpredseda LOZ Miroslav Mendel kritiku, že nemocniční lekári obrali ambulancie o financie, odmieta. „Nikto nemôže obviňovať nemocničných lekárov za to, že zobrali peniaze ambulanciám. Tie peniaze nemali, tak my sme im ich nemohli zobrať,“ podotkol. Je presvedčený, že bez nátlakovej akcie hromadných výpovedí by štát peniaze nenašiel ani pre nemocnice.
„Berú to tak, že z rozpočtu sa zobrali peniaze, ktoré idú do nemocníc, a tie podľa nich mohli ísť aj do ambulancií. Mohli, ale nemuseli, a povedzme si otvorene – určite by nešli,“ spresnil. V zdravotníctve zastáva názor, že ak človek nevyvinie dostatočný tlak, tak sa nepohne nič. „Nám sa to síce podarilo, no minister si do poslednej chvíle myslel, že blafujeme,“ dodal. Nemocničným odborárom sa vlani podarilo vybojovať si lepšie mzdové ohodnotenie a dostali od štátu prísľub v podobe memoranda, že sa podmienky v slovenských nemocniciach začnú zlepšovať.
Čítajte viac Chýbajú zdravotnícke pomôcky. Od Nového roka budú, ale za príplatokZajacove 20-korunáčky
Štátny rozpočet pre rok 2023 nariaďuje zdravotným poisťovniam pre ambulantný sektor zvýšiť úhrady o šesť až sedem percent. „Takéto navýšenie niektorí ambulantní poskytovatelia hodnotia ako nepostačujúce a volia možnosť spoluúčasti pacienta,“ uvádza Kristína Baluchová, hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union.
Hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky priblížil, že zo strany ambulantných poskytovateľov už zazneli požiadavky o zvýšenie o úhrad o viac ako 30 percent. „To ale momentálne nie je možné splniť,“ doplnil. Dodal, že zdravotné poisťovne nemajú na obdobné poplatky dosah. „Beriem ho skôr ako taký pokus konkrétnych ambulantných lekárov rozprúdiť diskusiu. Ak sa o tom spoločnosť odmietne baviť, môže to dopadnúť tak, že časť lekárov odíde z verejného systému a bude fungovať na plne komerčnej báze a tí, ktorí v systéme ostanú, sa zrútia pod návalom pacientov,“ zdôraznil analytik INESS Martin Vlachynský.
„Ústavný súd zaujal právny názor, že bezplatnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia nemôže byť bezhraničná,“ rozhodol Ústavný súd v roku 2008, keď skúmal tzv. Zajacove 20-korunáčky. Symbolický poplatok za návštevu lekára zaviedol v roku 2003 exminister zdravotníctva Rudolf Zajac. Po zmene vlády v roku 2006 Smer tieto poplatky zrušil.
Podľa Vlachynského nie je správne vnímať problém ako prejav nekompetencie „toho alebo onoho politika, či výsledok takých, alebo onakých rokovaní“. „Problém je však hlbší – zdravotníctvo žije vo svete, kde jedna polovica sú dynamické náklady, napríklad v podobe energií, miezd, dopytu pacientov, a tá sa mení v závislosti od trhu, a druhá časť je rigidná, určená byrokraciou a politicky dohodnutým rozpočtom, teda sú to príjmy v systéme,“ priblížil Vlachynský. V takomto svete podľa neho nevyhnutne vznikajú „diery“.
Zamýšľa sa nad tým, či by pomohlo „dynamickejšie rozpočtovanie vrátane budovania systémových finančných rezerv pre prípad nečakaného vývoja, ktoré reaguje na ekonomické faktory, a nie politické objednávky“.
Na druhej strane je však podľa Vlachynského načase nahlas sa baviť o realite spoluúčasti pacienta aj na Slovensku. „Obyvateľstvo starne, nákladov pribúda a pokiaľ nebude pacient zainteresovaný aj finančne, bude v systéme chýbať dôležitá motivácia k efektívnosti. Spoluúčasť je bežná aj v západných štátoch. Solidárnosť zdravotníctva sa tam nerieši plošnou totálnou bezplatnosťou, ale stanovením ročných či mesačných stropov na platby a prípadným vyňatím najzraniteľnejších skupín z povinnosti spoluúčasti,“ priblížil.
Poplatky sú zakázané
Lekári majú zo zákona povinnosť informovať o poplatkoch župu. Andrea Žáková, poverená vedením úseku hlavného lekára Nitrianskeho samosprávneho kraja, však konštatuje, že samosprávne kraje nemajú kompetenciu zasahovať do vzťahu pacient – lekár. Zatiaľ ani jedna samospráva nezaznamenala obdobné poplatky.
"Žiadny právny predpis na úseku zdravotníctva neumožňuje poskytovateľom všeobecnej a špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti vyberať poplatky od pacientov na kompenzáciu zvýšených prevádzkových nákladov ambulancií. Vzhľadom na túto skutočnosť Trenčiansky samosprávny kraj nemá zákonnú možnosť vydať povolenie, odsúhlasiť vyberanie takýchto poplatkov ani stanovovať ich limity,“ ozrejmila Lenka Kukučková, hovorkyňa kraja.