Chaos, zlé rozhodnutia štátu. Podľa štúdie 12- až 21-tisíc Slovákov zomrelo na covid zbytočne

Generálny prokurátor Maroš Žilinka nariadil preskúmať závery štúdie, ktorá tvrdí, že mnohí Slováci zomreli na covid zbytočne pre chyby v manažovaní pandémie.

09.01.2023 18:51
Igor Matovič / Marek Krajčí Foto:
Na snímke z novembra 2020 vtedajší premiér Igor Matovič (vpravo) a exminister zdravotníctva Marek Krajčí
debata (575)

Štúdiu predstavil v polovici decembra Peter Pažitný, kľúčový spolupracovník ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca a spolutvorca reformy zdravotníctva v období druhej vlády Mikuláš Dzurindu.

Medzi hlavnými závermi štúdie uviedol, že „vysoká nadúmrtnosť na COVID-19 je výsledkom nezvládnutého manažmentu pandémie. Pod neúspech sa podpísali najmä zanedbaná príprava, chaotické politické rozhodovanie, neskoré zavedenie tvrdého lockdownu, ale aj politizácia témy očkovania“.

koronavírus, Marek Krajčí Čítajte viac Žilinka chce trestať politikov za nezvládnutie pandémie. „Tam chýba zdravý rozum,“ reaguje virológ Pastorek

Konštatoval, že nadúmrtnosť zaznamenali vo všetkých krajinách EÚ, ale na Slovensku bola situácia oveľa horšia. „Ak by sme postupovali ako najlepšie krajiny, od Estónska, cez Portugalsko, Nemecko až po Dánsko, tak na Slovensku mohlo byť potenciálne zachránených 12 391, 14 483, 18 476 respektíve až 21 308 ľudských životov“.

Informácie o štúdii vzbudili aj pozornosť Generálnej prokuratúry.

„Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prijala opatrenia na preverenie významných skutočností vyplývajúcich zo štúdie "Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“ z decembra 2022, ktorá bola predmetom reportáže odvysielanej v správach RTVS dňa 6. januára 2023 a to z hľadiska, či v súvislosti s manažmentom pandémie COVID-19 nedošlo k takému konaniu alebo opomenutiu konania, ktoré by zakladalo trestnú zodpovednosť," napísal vo svojom statuse na sociálnej sieti šéf prokuratúry Maroš Žilinka.

Štúdia „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“ je dostupná na tomto linku.

Pažitný tiež konštatoval, že „dáta nám zároveň ukázali, že kľúčovými faktormi zlepšujúcimi prognózu prežitia boli kontakt so všeobecným lekárom do 14 dní po potvrdení COVID-19, predpis vybraných liekov z ATC skupín, očkovanie a predošlé prekonanie infekcie koronavírusu, ale napríklad aj pohlavie. Naopak, za rizikové faktory možno považovať prítomnosť inej závažnej diagnózy (napr. onkologickí pacienti), vyšší vek, návštevu pohotovosti indikujúcu vyhľadanie ZS pacientom už v kritickom stave a tiež náhodný predpis antibiotík, ktoré neboli v odporúčaniach. Rovnako s každou ďalšou vlnou koronavírusu sa prognóza prežitia zhoršovala.“

© Autorské práva vyhradené

575 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo