Výskum názorov detí sa v značnej miere zameriaval na skúmanie vzťahov detí, pričom skúmal, aké osoby sú pre deti dôležité, s kým sa cítia bezpečne alebo komu by sa zdôverili o veciach, ktoré ich trápia. Najdôležitejšou osobou je pre 97 percent detí mama, hneď za ňou sú starí rodičia, otec, kamaráti a súrodenci. „Deti na internete vnímajú všetky problémy spoločnosti. Vidia vojnu, epidémiu, ekonomické problémy, a je jasné, že sa boja. Vidia, ako sa zomiera, a o tomto sa s nimi musia dospelí rozprávať a pomáhať im to spracovať,“ zdôraznil Mikloško.
Čítajte viac Duševné zdravie detí upadá. Vyrastá generácia neurotikov
V rozhovore sa dozviete:
- Sú rodičia pre deti dôveryhodní, môžu sa im zdôveriť s hocičím?
- Ako sa dajú podporiť osamelí rodičia, pomohol by príspevok na bývanie?
- Mali by učitelia suplovať úlohu rodičov? Napríklad pri duševných problémoch či v otázkach sexuality?
- Týkajú sa aj 12 ročných problémy spojené s drogami či alkoholom?
V štúdii sa spomína, že deti sa obávajú rozpadu rodiny. Sú rodiny natoľko krehké, že sa deti musia obávať takéhoto scenára?
Pravdepodobne áno, ak to deti tak vnímajú. Až 43 percent slovenských detí sa bojí, že budú odlúčené od jedného alebo od oboch rodičov, okolo 40 percent detí sa bojí, že sa im rozpadne rodina. Deti ten strach prežívajú, vnímajú svojich spolužiakov a hlavná úloha rodičov je upokojiť deti. Vysvetliť im, že v rodine môžu zažívať ťažké časy. Pre pocit bezpečia je pre dieťa dôležitý otec. Množstvo detí s tým má problém, pretože ho nemajú. Až 93 percent detí má tiež pocit, že ich ohrozujú duševné problémy, pričom vyššie percento je u dievčat.
V štúdii sa objavili viaceré obavy, ktoré neodrážajú realitu. Napríklad strach z hladu, strach zo smrti. Prečo sa deti takých vecí obávajú? Kde ten strach pramení?
Strach zo smrti bol na treťom mieste a až 93 percent detí sa cíti ohrozených hladom. No nie je to práve slovenský problém, pretože je tu len maličké percento detí, ktoré sú ohrozené hladom. Skôr to ukazuje, že deti počúvajú problémy v rodine, v médiách a najmä z internetu. Viac ako polovica slovenských detí strávi videohrami, na internete či na sociálnych sieťach viac ako päť hodín. Dosahy častého používania internetu vedia byť dosť zlé. Čím viac času na internete, tým negatívnejšie emócie a depresie. Deti na internete vnímajú všetky problémy spoločnosti. Vidia vojnu, epidémiu, ekonomické problémy a je jasné, že sa boja. Vidia, ako sa zomiera, a o tomto sa s nimi musia dospelí rozprávať a pomáhať im to spracovať.
Čítajte viac Psychológ Madro: Prežívame 190-percentný nárast duševných ťažkostí u detí
Sú rodičia pre deti dôveryhodní, môžu sa im zdôveriť s hocičím?
Keď sme sa pýtali, komu deti najviac dôverujú, s kým sa cítia bezpečne a komu by sa zdôverili, jednoznačne na prvom mieste bola mama, 90 až 95 percent detí to tak cíti. Na druhom mieste bol otec a veľmi vysoko boli aj starí rodičia. Tu by som chcel vyzdvihnúť úlohu starých rodičov, ktorí sú pre deti poklad. Mimo rodiny získali veľké percento kamaráti a prekvapilo nás, že vysoko sa umiestnili aj domáce zvieratká. Až 63 percent detí sa pri nich cíti bezpečne.
Deti, ktoré žijú s oboma vlastnými rodičmi, sa cítia bezpečnejšie a menej pociťujú strach, ohrozenie či potreby výrazných zmien v živote. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho výskumu Úradu komisára pre deti. Výskum bol realizovaný vlani od 13. októbra do 28. novembra na vzorke 1296 žiakov siedmeho ročníka. Jeho výsledky ukázali, že 77,5 percenta detí žije v úplnej rodine, teda s vlastným otcom a mamou. S mamou sa cíti bezpečne 96 percent detí, s otcom 91 percent a so starými rodičmi má pocit bezpečia 90 percent detí.
Sú kamaráti viac dôveryhodní, ak je dieťa z neúplnej rodiny?
U dievčat z neúplnej rodiny nám vyšlo, že sa viac chcú zdôveriť kamarátom. Tiež sme zistili, že deti majú pocit, že dospelí neberú ich názory vážne.
Spomínate, že matka je najdôveryhodnejší člen rodiny, ale zároveň tvrdíte, že deti sa obávajú toho, že ich dospelí nepočúvajú. Stačí deti vychovávať alebo im rodičia musia načúvať?
Komunikácia je základ. Nehovoríme, že rodičia musia konať tak, ako im deti povedia. Treba si vypočuť názor dieťaťa, rešpektovať ho. Dieťa to vníma, že ma zaujíma, aj keď rozhodnem inak.
Ako vnímajú deti, ak majú rodičov, ktorí sú v úzkostných stavoch?
Deti nasávajú úzkosť z rodičov. Rodičia si to musia uvedomiť a v takýchto prípadoch pomáha pomoc blízkych či kruhu rodiny.
Ako vplýva na deti tzv. toxická pozitivita – teda jav, keď rodič zľahčuje obdobie, ktorým dieťa prechádza, s tým, že aj za jeho čias to bolo náročné?
Deti chcú počuť pravdu, aj v Biblii sa hovorí, že pravda oslobodzuje. Mám skúsenosti s deťmi z detských domovov, a tam keď dieťaťu poviete pravdu o tom, akí boli a čo robili jeho rodičia, tak to dokáže pozitívne prijať, prípadne im odpustiť. Rodič by takisto nemal nič zľahčovať. Deti citlivo vnímajú problematiku dospelých, sú fantastickí pozorovatelia. Ak si rodičia myslia, že keď sa hádajú, dieťa si to nevšimne, sú na veľkom omyle.
Rodič by teda mal priamo pomenovať problém a snažiť sa ho vysvetliť?
Deti potrebujú čas sa v pokoji o problémoch porozprávať. No ukázalo sa, že aj učiteľ je pre dieťa veľmi dôležitý pocit bezpečia. Teraz sa aj školská reforma snaží o to, aby mali učitelia priestor na diskusiu a aby mohli riešiť rôzne problémy. Učiteľ je dôležitý ochranný faktor pre dieťa.
Má škola priestor a čas venovať sa deťom?
Z komunikácie s učiteľmi vieme, že sú vyťažení. No v tomto prípade sa musíme baviť aj o podpore neúplných rodín.
Ako sa dajú podporiť osamelí rodičia, pomohol by príspevok na bývanie?
Čokoľvek investujeme do dieťaťa, sa nám násobne vráti. Detstvo je základom buď budúcich duševných problémov, alebo duševného zdravia. V detských domovoch je 20 až 30 percent detí, pretože ich rodičia stratili bývanie. To je veľmi zlý fakt. Príspevok na bývanie je preto veľmi dôležitý. Nedávno sme mali prípad, keď kvôli 200 eur dlžobe na nájomnom deťom hrozilo, že skončia v domove a rodičia na ulici. Nakoniec tie peniaze vyzbierali, no len malý problém s bývaním vie prerásť do toho, že deti sú z rodiny vyňaté, že idú do domovov. V Čechách takýto príspevok už majú a my apelujeme na ministerstvo práce, aby ho zaviedlo. Aspoň na preklenutie zlej situácie. Kvôli malému problému sa môže rozpadnúť rodina. Ak by nenašli 200 eur na doplatenie a deti by skončili v domove, tak jedno by štát ročne stálo dvadsaťtisíc eur.
Myslíte si, že majú učitelia suplovať úlohu rodičov? Napríklad pri duševných problémoch či v otázkach sexuality?
Prvoradá je rodina. Učiteľ tvorí bezpečie pre deti, ktoré ho doma nemajú. No deti, ktoré sa cítia veľmi ohrozené, ulietavajú do on-line priestoru. Aj on-line kamaráti sú pre deti, ktoré sa doma necítia v bezpečí, veľmi dôležití. No vieme, aký je on-line priestor klamlivý a deti, ktoré uleteli do takéhoto priestoru, sú vystavené riziku.
Rozprávame sa teraz o 12-ročných deťoch. Týkajú sa aj ich problémy spojené s drogami či alkoholom?
Pri drogách a alkohole bolo až 92 percent detí, ktoré sa nimi cítia ohrozené. V tomto predpubertálnom veku deti vnímajú všetko.
Posledného pol roka na Slovensku rezonuje téma LGBTI+. Cítia deti v týchto otázkach nejaké ohrozenie?
Diskriminácia nám nevyšla ako častá hrozba. Čo sa týka témy LGBTI+, tak o tom sa treba rozprávať, aby sa predišlo nenávisti, ktorá vyústila do niečoho hrozného.