Bol symbolom boja proti korupcii. Na rozdiel od svojich rivalov nemal politickú históriu a odvážne si otváral ústa aj na tých najvyššie postavených. Po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa stal v opozícii spolu s ďalšími lídrami tvárou, ktorá chcela pomôcť zmeniť Slovensko. Vo februári 2020 sa mu to podarilo. Líder hnutia Igor Matovič vyhral voľby a stal sa premiérom.
Jeho príbeh sa však neskončil tak, ako mnohí dúfali. Už pár mesiacov po voľbách bolo jasné, že opozičný (ne)politik sa do kresla predsedu vlády príliš nehodí. Postupom času začal na svoju stranu lákať populistického a antisystémového voliča – rovnako ako lídri opozície.
Vo vodách populizmu a antisystému
Krátko po voľbách mu agentúra Focus namerala dôveru 48 percent, agentúra AKO dokonca až 63 percent. Nedôverovalo mu „len“ niečo okolo štyridsiatich percent ľudí. To sa postupom času menilo. Spočiatku za to mohli aj nepopulárne kroky, ktoré vláda zaviedla pre pandémiu koronavírusu, no po pár týždňoch bolo jasné, že to nebude spôsobené len krízami, ktoré prežíva Slovensko, ale aj krízami u samotného Matoviča. Po kauze okolo nákupu ruskej vakcíny Sputnik musel líder OĽaNO odstúpiť a na poste premiéra ho vystriedal vtedajší minister financií Eduard Heger.
Gro svojej nenávisti už od začiatku sústredil na stranu SaS a na jej hlavnú postavu Richarda Sulíka. Šéfovi liberálov už dnes nemôže prísť na meno. Kým Matovič so Sulíkom „skončil“ a pre svoje vlastné zdravie sa mu plánuje v parlamente vyhýbať, Sulík si vie predstaviť s lídrom OĽaNO spoluprácu na úrovni politických rokovaní. Ani neustále obviňovanie mu nepomohlo. Dôvera v jeho osobu postupne klesala a dnes mu verí okolo desať percent Slovákov, kým nedôvera sa šplhá až k 90 percentám. Hegerova dôveryhodnosť sa už od začiatku drží na úrovni 25 – 30 percent, pričom nedôvera je na úrovni okolo 70 percent.
Matovič bol vždy nevypočítateľný. Nedalo sa predpokladať, čo urobí, ako zareaguje. Aj keď sa to počas pôsobenia v premiérskom úrade zmiernilo, líder OĽaNO stále nedokázal rozpoznať hranice. Po rozpade vlády a po jeho dvoch osobných pádoch sa Matovič vracia do poslaneckých lavíc a jeho jazyk sa ešte vyostril. Podľa analytikov však ťažko odhadnúť, či sa odklonom od protikorupčnej agendy snaží získať si voličov a začal svoju predvolebnú kampaň, alebo to myslí vážne. Faktom však je, že jeho aktuálne útoky na LGBTI+ komunitu sú naozaj hrubé a svojou rétorikou už pripomína lídrov extrémistických a populistických strán.
Prečítajte si, čo všetko doviedlo štvorkoalíciu k jej zániku. Spory, škriepky a každodenné osočovanie nakoniec rozbili vzťah medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.
„OĽaNO bude v tejto téme súperiť so stranami zastupujúcimi veriacich voličov (KDH, KÚ, ak by kandidovala samostatne) a určite je táto cieľová skupina blízka aj stranám ako ĽS NS. Republika a čiastočne aj Smer,“ uviedol pre Pravdu šéf agentúry AKO Václav Hřích s tým, že Matovič týmto oslovuje aj voličov extrému.
Testovanie verejnosti, politických partnerov aj súperov
Podľa politológa zo Slovenskej akadémie vied Juraja Marušiaka je tento odklon viac-menej logickým krokom. „Po tom, ako stratil väčšinu urbánneho, liberálnejšie zmýšľajúceho voličstva, sa rozhodol definitívne zakotviť v konzervatívnom priestore a eskalovať svoju populistickú, antiestablishmentovú rétoriku,“ zhodnotil pre Pravdu. Vzhľadom na očakávané voľby sa podľa neho musí líder OĽaNO nanovo definovať.
„Je pravdepodobné, že v tomto duchu bude viesť svoju kampaň. Naznačuje to však aj skutočnosť, že sám Matovič na žiadnu novú 76 neverí,“ uviedol. Sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik si však nemyslí, že Matovič vedome opúšťa tému protikorupčného boja. „V tomto zmysle sa neustále vymedzuje predovšetkým voči predchádzajúcej vláde Roberta Fica. Prítomnosť protikorupčnej témy je jasná aj vo vystúpeniach premiéra Eduarda Hegera. Skôr to čítam tak, že sa jasnejšie vymedzil v tejto hodnotovej téme (LGBTI+), čo je pravdepodobne dané aj tým, že samotný elektorát OĽaNO sa odchodom liberálnejších voličov posunul viac ku konzervatívnemu vnímaniu kultúrno-etických tém,“ zhodnotil pre Pravdu.
V prípade výrokov lídra OĽaNO na adresu LGBTI+ ide podľa Hřícha o testovanie verejnosti, politických partnerov a súperov. „Takže sa dá predpokladať, že je to už súčasť prípravy na nasledujúce voľby,“ uviedol.
Nevypočítateľný líder
Ak sa pozrieme na čísla, hnutie OĽaNO sa už dnes ani vzdialene nepribližuje triumfálnemu volebnému výsledku. Jeho preferencie sa aktuálne pohybujú na úrovni okolo siedmich-ôsmich percent a klesli podobne, ako dôvera v osobu lídra. OĽaNO sa tak zrejme dostalo k svojmu voličskému jadru, ktoré je k strane relatívne silno pripútané. „Voliči, ktorí ostali pri OĽaNO, majú vysokú mieru dôvery k Igorovi Matovičovi. Inak povedané, tí, ktorí nesúhlasia so štýlom jeho politiky, od hnutia už odišli,“ uviedol Slosiarik.
Foto: SITA, Diana Černáková
„Nechcem tým povedať, že sa OĽaNO nemá obávať poklesu preferencií, ale zdá sa, že ani pád vlády už zásadne s preferenciami hnutia nepohol,“ skonštatoval. Po výmene premiéra vstúpil na scénu spočiatku nesmelý premiér Heger. Aj keď sa mu vládu na pozadí sporu Matovič verzus Sulík udržať nepodarilo, o niečo vyššiu popularitu už áno.
Líder OĽaNO by mohol získať časť voličov súčasných koaličných partnerov Sme rodina a Za ľudí a vyššiu šancu má aj u voličov KDH. „Čiže je to primárne tento konzervatívny priestor, v ktorom môže OĽaNO dnes získavať voličov,“ uviedol Slosiarik. Konzervatívny štýl politiky preferuje približne pätina populácie, čiže z tohto hľadiska je konzervatívny priestor relatívne veľký.
„Na druhej strane sa však do tohto priestoru významne tlačia strany, ktoré kombinujú sociálne a národné prvky (Smer, SNS, Republika, kotlebovci). Zároveň však treba povedať, že strany, ktoré som spomínal, sú akoby z opačného politického brehu, a preto nie sú pre OĽaNO priamou konkurenciou, ale ani OĽaNO nemá veľkú šancu osloviť voličov týchto strán,“ uviedol na adresu potenciálnych voličov.
Druhá vec je, či voliči, ktorých sa Matovič snaží oslovovať, budú mať oňho záujem, „keďže sa nachádzajú do veľkej miery medzi podporovateľmi súčasnej opozície. Pre ňu je Matovič azda najnenávidenejším politikom,“ myslí si Marušiak. V antiliberálnom prostredí má Matovič silnú konkurenciu. „Pre opozičných voličov bol symbolom garnitúry, ktorá prišla k moci po roku 2020, a tá je časťou opozičných lídrov označovaná za liberálnu,“ uviedol Marušiak. Podľa politológa však OĽaNO nie je v pozícii, že by mohlo voličov niekomu brať. „Budú musieť vynaložiť veľké úsilie, aby si aspoň udržali existujúcich voličov, ktorých je podstatne menej, ako ich bolo v roku 2020,“ dodal.
Strana bez Matoviča? Ťažko
Logickým vyústením Matovičovho pozvoľného pádu by tak mohla byť aj zmena vedenia v OĽaNO. Hnutie čaká snem a Heger akékoľvek spory oficiálne popiera. V OĽaNO už dlho silnie ďalšia vlna nespokojnosti. Od začiatku volebného obdobia z hnutia odišlo až šestnásť poslancov. K posledným patrila desiatka nespokojných členov klubu, ktorí vytvorili Občiansko-demokratickú platformu (ODP). Aj oni sa snažili zabrániť agresívnej komunikácii, no nepodarilo sa. Jednotný poslanecký klub sa však lídrovi OĽaNO nepodarilo udržať nikdy od roku 2010, keď sa ocitol v parlamente.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
„Buď bol z neho vylúčený, čo bol prípad pred voľbami 2012, alebo v priebehu nasledujúcich volebných období stratil časť poslancov. Odchod skupiny okolo Jána Budaja je už faktom. OĽaNO išlo do volieb ako kryptokoalícia, ktorej súčasťou boli rozličné zoskupenia – od kresťanských konzervatívcov (KÚ) cez neokonzervatívcov z NOVA, liberálne orientovaných environmentalistov zo Zmeny zdola až po ideologicky ťažko zaraditeľných poslancov, neraz lokálnych aktivistov,“ skonštatoval Marušiak.
A spor silnie aj medzi Hegerom a Matovičom. Matovič má možno v hnutí stále väčšinovú podporu, z nepriamych vyjadrení Hegera je takmer isté, kde by mohol zakotviť. Sám hovorí o potrebe spájania demokratických síl a rozprával sa aj s Mikulášom Dzurindom. Matovičovi sa o pár mesiacov končí mandát lídra OĽaNO a oficiálne vyzývateľa nemá.
OĽaNO už dávno nie je výťahom k politickej kariére
Už čoskoro by sa však mal uskutočniť snem, na ktorom by sa mohla situácia zmeniť. Voči Matovičovi v minulosti ostro vystúpil aj Jaroslav Naď a v posledných týždňoch aj dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj, ktorý je členom ODP a verejne kritizuje, že OĽaNO zišlo z protikorupčnej cesty a už nie je tým hnutím, akým bolo na začiatku. Matovič však pripustil, že sa nebráni ani potenciálnemu vyzývateľovi.
Foto: TASR, Michal Svítok
„OĽaNO je prísne centralizovaný a personalizovaný subjekt. Jeho existencia je natoľko spojená s osobnosťou Matoviča, že si ťažko predstaviť túto stranu bez neho,“ uviedol Marušiak s tým, že podobne to bolo s Dzurindom. Hnutie nemá žiadne stranícke štruktúry a aj súčasný počet členov strana doplnila len preto, že jej to predpisoval zákon.
„Ak v minulosti Matovič predstavoval „výťah“ k politickej kariére, dnes to už neplatí. Mnohí politici strany si nepochybne uvedomujú, že spojenie s Matovičom a politická budúcnosť sú dve nezlučiteľné kategórie. Preto samotné OĽaNO s neistou budúcnosťou začína byť najväčšou prekážkou vzniku prípadnej novej sedemdesiatšestky,“ dodal.
A po jeho ostrých vyjadreniach na adresu LGBTI+ a po všetkých „nespokojných odchodoch“ z klubu OĽaNO sa vyjadril aj Heger. Zdôraznil, že Slovensko sa nemá rozdeľovať, ale spájať a podobné vyjadrenia, aj tie Matovičove, odsúdil. Podľa Marušiaka však ide o veľmi jemnú kritiku, keďže dočasne poverený premiér jeho meno priamo nespomenul. „Ak by sa aj udiala zmena na poste lídra tejto strany, čomu však zatiaľ ešte máločo nasvedčuje, tak by to už nebola tá istá strana,“ skonštatoval Marušiak.
Matovič aj Heger predstavujú dve línie politickej komunikácie strany a je to viditeľné od Hegerovho nástupu do funkcie premiéra. „V neposlednom rade, Heger zatiaľ nedal najavo, že by mal ambíciu túto stranu viesť, takže zrejme bude pokračovať postupný rozklad OĽaNO, keď časť jeho politikov odíde do iných subjektov, od ktorých budú očakávať perspektívnejšiu budúcnosť,“ dodal politológ. Nad otázkou, či Matovič padne sám, alebo so sebou stiahne aj svoju „eseročku“, môže už čoskoro vyniesť verdikt veľký snem hnutia, ktorý by mal prebehnúť v januári.