Zamieša rozkol v OĽaNO kartami? Čas sa kráti a scenárov je veľa. Nová 76, Hegerov odchod aj jeho nová strana

Rokovania sú síce podľa vyjadrení dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera intenzívne, no riešenia stále nevidíme. V kuloároch koluje množstvo informácií a chaos zrejme majú aj lídri. Heger sa aktuálne snaží zozbierať 76 podpisov, aby mohla vzniknúť nová vláda na pôdoryse pôvodnej koalície, a aj keď chce oddeliť diskusiu o jej zostavení od debaty o predčasných voľbách, nebude to také jednoduché.

12.01.2023 05:30
Eduard Heger / Igor Matovič / Foto: ,
debata (56)

Podľa informácií Pravdy totiž šéf hnutia Sme rodina stále trvá na tom, že bez dohody na skrátení volebného obdobia podpisy zrejme kollárovci nedodajú, vylúčené nie je ani spájanie hlasovania. Do hry vstúpila aj strana SaS, ktorá aktuálne ani nevie, s kým má vlastne rokovať. Bez hlasov týchto dvoch koaličných subjektov Heger novú vládu nezostaví.

demisia, Heger, Čaputová, Čítajte viac Naď pripustil odchod z OĽaNO. V hre je všetko, aj Hegerov nový subjekt

Scenárov, ako by sa mohla aktuálna politická situácia skončiť, je niekoľko. Súbežne s rokovaniami o budúcnosti odvolanej vlády prebiehajú diskusie aj v samotnom hnutí OĽaNO. Heger sa tak snaží zostaviť novú vládu, no hľadí aj do budúcnosti a podľa informácií Pravdy hovoril na utorkovom stretnutí aj o odchode a vytvorení nového subjektu.

VIDEO Naď nevylúčil odchod z OĽaNO spolu s Eduardom Hegerom, ani spojenie sa s Dzurindom

Video

Práve vyriešenie tohto sporu je pre liberálov kľúčové. Líder SaS Richard Sulík odcestoval, do konca týždňa sa nevráti, no s premiérom je v kontakte telefonicky. Podľa jeho slov by si mali najprv upratať v OĽaNO. „Igor Matovič rozložil celú vládu a rozkladá aj hnutie OĽaNO. Všetky diskusie sú preto momentálne v rovine fantazírovania, pokiaľ si OĽaNO nevyrieši svoje interné spory a rozkol medzi Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom,“ uviedol.

Odchod z OĽaNO a Hegerov nový subjekt

Dnes totiž podľa Sulíka nikto nevie, či sám Heger, ministri Jaroslav Naď a Ján Budaj, prípadne iní poslanci a ministri budú ešte aj na konci januára členmi OĽaNO, alebo či plánujú svoju politickú budúcnosť inde. „Je preto možné, že snaha o sedemdesiatšestku je len zastieracím manévrom na podporu ich osobných politických záujmov,“ dodal Sulík. „Ak chce Eduard Heger rokovať o akejkoľvek alternatíve, ako z tejto krízy von, chceme mať istotu, že rokujeme s autentickým lídrom najsilnejšieho parlamentného hnutia so stabilnou podporou,“ uzavrel podpredseda SaS Branislav Gröhling.

VIDEO Heger chce dovládnuť, má vraj sľúbené aj hlasy Sme rodina

Video

Dnes patrí možný odchod súčasného premiéra z jeho materského hnutia či výmena na poste lídra OĽaNO k reálnejším možnostiam. O pnutí medzi krídlom Matoviča a krídlom Hegera sa hovorí už dlho. Súčasný líder Matovič, podobne ako dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj nevylúčili, že dôjde k zmene na poste predsedu OĽaNO. Ak na to bude požiadavka, predpokladajú priateľskú výmenu.

Budaj si však nemyslí, že v je v strane rozkol. „Nenazval by som to rozkolom, myslím si, že v OĽANO je to permanentná situácia odrážajúca to, že hnutie má svoju vnútornú dynamiku,“ povedal. „Som presvedčený, že OĽANO a ani Igor Matovič ešte nepovedali posledné slovo," zdôraznil. Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď nechcel špekulovať, či by Heger mohol v hnutí získať väčšinovú podporu. „Rokujeme. Zariadime sa podľa toho, ako to dopadne,“ povedal v stredu po rokovaní vlády.

Podľa jeho slov nemá a ani nikdy nemal s Matovičom problém a ľudsky si ho veľmi váži, čo však neznamená, že s ním musí súhlasiť aj politicky. Prvýkrát tak pripustil aj možnosť, že by s Hegerom odišli z OĽaNO, ak by k tomu diskusia smerovala. „S Hegerom sa stotožňujeme vo svetonázore a v štýle politiky. Či to bude debata v rámci hnutia, alebo to bude debata, ktorá bude smerovať k tomu, že odídeme z hnutia, to je zatiaľ otázne. Všetko je v hre,“ skonštatoval Naď.

Minister obrany Jaroslav Naď Foto: Robert Hüttner, Pravda
Jaroslav Naď Minister obrany Jaroslav Naď

Podľa informácií Pravdy boli na utorkových rokovaniach OĽaNO predstavené viaceré možnosti vrátane odchodu dočasne povereného premiéra. Heger dokonca podľa informácií Pravdy z prostredia hnutia na rokovaní klubu pred poslancami hovoril aj o založení novej strany, čo by bolo logickým vyústením jeho odchodu. Nie je vylúčené, že by súčasťou tohto subjektu, prípadne koalície, mohla byť aj strana Za ľudí, ktorá sa preferenčne prepadla a do parlamentu sa zrejme samostatne nedostane. Rokovania s Hegerom potvrdil pre Pravdu aj predseda KDH Milan Majerský.

Matovič v stredu večer na sociálnej sieti uviedol, že ani raz nepadol návrh na jeho odvolanie z čela OĽaNO a s Hegerom sa neháda. „Ak sa raz naše cesty trochu rozídu, bude to s noblesou a vzájomným prianím všetkého dobrého. Každopádne, ak sa na čomkoľvek dohodneme, bude to vždy s cieľom, aby sme minimalizovali šancu mafie na návrat k moci a maximalizovali šancu na úspech celého antimafiánskeho zoskupenia strán,“ uviedol.

Aké scenáre sú v hre?

Aktuálne sú v hre štyri scenáre, ak počítame aj s blížiacim sa referendom. Jeho výsledok totiž bude známy ešte pred začiatkom prvej tohtoročnej schôdze parlamentu, ktorá je naplánovaná na 24. januára. Kým Heger hovorí o jasnej podpore a dovládnutí do konca riadneho volebného obdobia, Kollár aj naďalej trvá na dohode na predčasných voľbách.

1. Nová 76 bude vládnuť až do riadnych volieb

Dočasne poverený premiér po pondelkových rokovaniach oznámil, že začína so zberom podpisov a novú sedemdesiatšestku bude hľadať medzi poslancami koaličných strán a niektorými nezaradenými poslancami. Novinkou však bolo, že chce dovládnuť do konca riadneho volebného obdobia a debata o predčasných voľbách by sa mala oddeliť.

Video
Heger zbiera podpisy na novú 76 a chce dovládnuť do riadneho termínu volieb

Aktuálne teda Eduard Heger počíta s tým, že získa podporu, a to bez dohody na predčasných voľbách, čo odporuje pôvodným zámerom po páde vlády. Heger ráta s podpismi poslancov OĽaNO, novú vládu podporí aj Martin Klus, jedenásť odídencov združených v Občiansko-demokratickej platforme. Pri liberáloch a hnutí Sme rodina to však bude ťažší oriešok, aj keď premiér ráta aj s ich podporou a podľa Naďa v SaS predčasné voľby nechcú.

Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera je scenár dovládnutia novej vlády do riadnych volieb málo pravdepodobný, no vylúčiť sa nedá, keďže je oveľa ťažšie získať 90 hlasov na schválenie predčasných volieb. „Vyhovovalo by to predovšetkým zdecimovanému hnutiu OĽaNO a Eduardovi Hegerovi. Igor Matovič už na tom veľký záujem mať nebude, keďže nie je členom vlády a vráti sa do parlamentu, kde mu lepšie ide opozičná politika a predvolebná kampaň. Vytvoriť stabilnú väčšinu s rovnakými aktérmi, ktorí majú medzi sebou takmer neprekonateľné animozity, je veľmi ťažké,“ zhodnotil pre Pravdu.

Dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger Foto: SITA, Diana Černáková
Eduard Heger, rokovanie, január, vláda Dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger

Bude to závisieť aj od vôle Borisa Kollára podporovať naďalej OĽaNO. „Čo už je pre Sme rodina asi kontraproduktívne. Im by takisto najviac vyhovovali predčasné voľby, aby sa mohli stať koaličným partnerom Hlasu alebo nejakej stredopravej koalície, kde už nebude Matovič. Sulík a SaS tápajú, po odchode z koalície sa ich voličské preferencie prepadli, ale rátať s tým, že sa vrátia tam, odkiaľ odišli pred polrokom, to je salto mortale a preferencie im to nevráti. Ani kalkulácia s tým, že dovládnutie do roku 2024 by im dalo čas na konsolidáciu,“ do­dal.

2. Nová 76 a predčasné voľby (jún/september)

Druhý scenár je aktuálne veľmi tesne prepojený s prvým, keďže všetko bude závisieť od toho, či si v Sme rodina zachovajú konzistentný postoj, ale aj od toho, ako sa zachová SaS. Začiatkom týždňa totiž v kuloároch kolovala informácia, že Boris Kollár by mohol otočiť a za istých podmienok upustiť od požiadaviek na predčasné voľby. Podľa informácií Pravdy je však táto možnosť vylúčená, čo potvrdil aj minister práce Milan Krajniak.

Video
Kollár: Psychiatria, cirkus. Predčasné voľby tomu môžu zabrániť

„Budeme sa snažiť presadiť zmenu ústavy, aby predčasné voľby boli možné,“ povedal pre Pravdu s tým, že na predčasných voľbách trvajú. Pre Kollára je hraničný termín september, sám by si ich vedel predstaviť už koncom júna. „Tieto dve veci spolu súvisia a mali by byť schválené spolu,“ povedal minister na margo toho, že svoje podpisy dodajú na zostavenie novej vlády, len ak bude existovať dohoda na predčasných voľbách.

Naď na druhej strane tvrdí, že na predčasných voľbách zhoda nie je, keďže ich odmieta OĽaNO aj SaS. „Máme 60 blokujúcich hlasov, nepredpokladám, že nejaká zmena ústavy prejde,“ povedal Naď. Pri Sme rodina však nie je isté ani to, či by sa pod novú vládu podpísali všetci, podporu zvažuje napríklad Romana Tabák, ktorá sa zdržala aj pri hlasovaní o vyslovení nedôvery vláde. Z nezaradených poslancov je jasný postoj Martina Klusa (exSaS), ktorý vládu svojím podpisom už podporil, naopak, Tomáš Valášek (PS) sa pod návrh nepodpíše.

Čo sa týka liberálov, tí požadujú vyriešenie sporu v OĽaNO na to, aby sa mohlo pokračovať v rokovaniach. Kým sa nevyrieši, pre liberálov je všetko len fantazírovanie. Aj s ich podpismi síce premiér ráta, no pri súčasnom chaose a nejasných rokovaniach sa zatiaľ postoj SaS nedá jasne predpovedať. Remišová si myslí, že rátať s ich podporou po tom, čo iniciovali hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde, je nezmysel. Nová 76 a predčasné voľby sú najčistejším scenárom aj podľa Cirnera. „Je to vysoko pravdepodobné riešenie. Voľby chcú takmer všetky opozičné strany aj niektorí nezaradení poslanci a prikláňa sa k nim aj hnutie Sme rodina. Dôležité bude, či sa podarí presvedčiť SaS alebo niekoho z OĽaNO, respektíve odídencov z OĽaNO,“ zhodnotil.

3. Úradnícka vláda

So scenárom úradníckej vlády rátajú v pozadí všetci, no ani jeden z lídrov nie je touto možnosťou nadšený. Prezidentka Zuzana Čaputová to však avizovala vo svojom prejave po páde vlády. Premiér má čas do konca januára, aby našiel riešenie, pričom hlava štátu preferuje predčasné voľby v prvej polovici tohto roka. Ak riešenie Heger nenájde, Čaputová vymenuje úradnícku vládu.

Video

V tomto prípade by mohla vymenovať svoju úradnícku vládu a svojho premiéra, alebo by ju mohla vyskladať na základe politických strán v parlamente. „Problém je, že poslanci za Smer tvoria dnes štvrtinu parlamentu. Štvrtina ministrov by bola nominovaná poslancami, ktorí boli zvolení za Smer. Táto možnosť nie je ideálna,“ skonštatovala Remišová.

Ďalšou možnosťou by mohlo byť, že novú vládu, ktorú jej predloží Heger, nevymenuje, čím by opäť pristúpila k vymenovaniu vlastnej úradníckej vlády. Kancelária prezidentky neodpovedala na otázku Pravdy, či hlava štátu zvažuje, že by prípadnú novú vládu nevymenovala. Prezidentke by to však na popularite nepridalo. Podľa politológa Cirnera ide o najmenej pravdepodobný scenár. „V podstate ho nikto nechce – ani koalícia, ani opozícia a dokonca ani prezidentka. Nemáme s tým skúsenosti, môže to situáciu ešte viac skomplikovať,“ uviedol.

Ústavný právnik o možnostiach prezidentky

„Prezidentka nie je mechanicky povinná akceptovať akúkoľvek sedemdesiatšestku,“ hovorí Marian Giba z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského. „Je povinná zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Preto ak jej relevantní politickí aktéri predložia návrh riešenia situácie a vymenovania novej vlády, prezidentka ho má zvážiť a posúdiť, či je to riešenie, ktoré sa javí ako zmysluplné a prispeje k riadnemu chodu vlády. Osobitne zvažuje otázku, či by prípadná nová vláda mala predpoklad získať dôveru parlamentu. Nie je to však mechanický postup, ktorý má svoje presné rigidné kroky – vždy je to o vyhodnotení konkrétnej situácie vo všetkých podstatných súvislostiach,“ dodáva právnik.

4. Úspešné referendum

Poslednou možnosťou, ktorú treba zvážiť, je referendum. To prebehne ešte pred začiatkom schôdze parlamentu. V prípade, že bude úspešné, musela by sa zmeniť ústava a po zmene by si mohli v pléne odhlasovať rozpustenie parlamentu. Kým teraz je na to potrebných 90 hlasov, po takejto zmene by bolo potrebných 76 hlasov, čo by poslancom uľahčilo hľadanie väčšiny. Zatiaľ však nikto nepredpokladá, že referendum bude úspešné. „Dovolím si tvrdiť, že referendum nebude úspešné, a to preto, že na jeho platnosť je nutné, aby prišlo k referendu viac ako 50 percent oprávnených voličov, čo sa u nás nedeje ani pri rôznych typoch volieb, len k parlamentným voľbám chodí pravidelne viac ako 50 percent voličov,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

56 debata chyba
Viac na túto tému: #OĽaNO #Igor Matovič #Boris Kollár #scenáre #Eduard Heger #Hegerova 76