Bývalá dvojka SaS a europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová včera pre Pravdu uviedla, že zakladá stranu a bude aj jej líderkou. Má potenciál ako líderka osloviť relevantnú časť voličov?
Nemyslím si. Napriek tomu, že v rozhovoroch opakovane spomína, ako prispela k úspechu SaS, tak jej reálne preferencie (preferenčné krúžky) zďaleka nedosahovali čísla, ktoré mal predseda SaS. Taktiež si nemyslím, že niekto, kto bol roky v SaS a je spájaný s SaS, kto sa chce voličom prihovárať z Európskeho parlamentu (z Bruselu a Štrasburgu), má nejakú šancu osloviť relevantnú časť voličov. V neposlednom rade úspešným lídrom je zväčša ten, kto ním chce byť a nie ten, kto sa ním stane, len preto, že iného nevie nájsť.
Počas prípadnej kampane by sa zrejme vrátila na Slovensko. Nezohrá to úlohu?
Pochopiteľne, že by sa patrilo vrátiť sa v čase kampane na Slovensko. Obzvlášť sa to očakáva od líderky politickej strany. Napriek tomu si nemyslím, že voličský potenciál Lucie Ďuriš Nicholsonovej a subjektu, ktorého kontúry opakovane načrtáva vo viacerých rozhovoroch sú zárukou nejakého výrazného volebného výsledku pre ňu a subjekt, ktorý chce reprezentovať.
Zatiaľ nepoznáme konkrétne mená, ktoré budú v jej strane, ani program. Hovorilo o Martinovi Klusovi či Jozefovi Mihálovi. Mala by takáto strana šancu vyhrať voľby aj samostatne?
V tomto zložení rozhodne nie. Dovolím si tvrdiť, že by ani nemala šancu dostať sa do NR SR. Dôkazom toho, že sa ani toto nemusí podariť, sú predchádzajúce pokusy (vrátane toho, ktorého súčasťou bol v strane Spolu-OD aj Jozef Mihál) tých, ktorí odišli z SaS. Všetci neuspeli. Prípadne sa s hanbou opäť vrátili naspäť do SaS. Nehovoriac o tom, že agendou a cieľovou skupinou, na ktorú chce – na základe medializovaných rozhovorov – cieliť Lucia Ďuriš Nicholsonová, stúpila úplne mimo priestor, v ktorom by mohla s touto dvojicou čo i len myslieť na úspech.
Po odchode od Richarda Sulíka sa často vyhraňuje nielen voči lídrovi SaS, ale aj voči Igorovi Matovičovi. Pomôže jej to?
Samozrejme, že to robí preto, že dúfa, že jej to pomôže získať jeho voličov. To isté robí aj v prípade strany Hlas-SD, alebo v prípade Progresívneho Slovenska. No nemyslím si, že jej to pomôže k nejakému prenikavému úspechu.
Čítajte viac Ďuriš Nicholsonová pre Pravdu: Zakladám stranu a budem líderkou. Prispôsobím sa aj predčasným voľbám
Čím by mohla zaujať nerozhodnutého voliča?
Nerozhodnutí voliči zvyčajne čakajú na niečo nové. Niečo, čo v nich vzbudí opäť vieru v to, že sa dá politika robiť inak, ako sa robila doposiaľ. Niekoho do koho budú môcť projektovať svoje utopické vízie politiky a budúcnosti. Nerozhodnutí chcú nové tváre. V minulých voľbách sa za novú tvár dokonca vydával Miroslav Beblavý. Je možné, že v týchto voľbách Lucia Ďuriš Nicholsonová niekoho presvedčí, že je ona tou vytúženou „novou tvárou“, ktorá zmení politiku.
No ale na druhej strane nové tváre nemajú nejakú poznateľnosť. Dajme tomu, že na čele bude Ďuriš Nicholsonová, ale ponúkne nové tváre. Nebude sa na to volič pozerať ako na niečo nové? Predsa len ju už vnímame viac skrz Brusel.
Nateraz ponúka Jozefa Mihála a Martina Klusa, ktorý sa však opakovane vyjadruje, že by sa naopak radšej videl v Bruseli, než v slovenskej politike. Ani jeden nie je novou tvárou a ani Lucia Ďuriš Nicholsonová nie je novou tvárou a nezmení to ani pobyt v Bruseli. Mimochodom tam päť rokov pred ňou sedel aj Richard Sulík a nik ho po návrate nepovažoval za nového – vypratého – politika.
Pre ktorú stranu by mohla byť konkurenciou prípadne osloviť ich voličov? Europoslankyňa sa netají tým, že plánuje cieliť aj na liberálneho voliča, ktorý je nespokojný s politikou SaS, možno na nejakých progresívnych voličov.
V niektorých rozhovoroch dokonca naznačila, že by chcela odobrať aj hlasy strane Hlas-SD, čo už je vskutku utopická ambícia. Keďže slovenský volič je mimoriadne „prelietavý“ a najmä v prípade tzv. stredopravých strán, kam sa zaradí aj prípadná strana Lucie Ďuriš Nicholsonová, je pevnosť voličskej základne mimoriadne nízka, môže odobrať hlasy každej zo strán, ktoré sú zaradené do tohto spektra. Ohroziť môže najmä tie, ktoré sú na hranici zvoliteľnosti. Tie môže následne, spolu so svojou stranou, „úspešne“ doviesť mimo parlament.
Sama povedala, že to, že zakladá stranu ešte neznamená, že do volieb pôjde samostatne. O spájaní demokratických síl sa hovorí veľa, bola by pre takýto blok prínosom?
Ak sa majú strany spájať, nemali by sa predtým deliť. Nikde na svete – a nie len v politike – nezačína spájanie delením, či vznikom nových strán. Do panoptika politických bizarností sa tak okrem skutočnosti, že sa u nás chcú strany spájať tak, že sa najskôr rozdelia, pribudne ďalšia, že sa strany zakladajú nie preto, aby sa uchádzali o moc, ale preto, aby sa spájali s nepreberným množstvom ostatného straníckeho planktónu.
Zatiaľ sa zdá, že tu máme zatiaľ tri línie – Mikuláša Dzurindu, Miroslava Kollára a Eduarda Hegera, ďalšou je Za ľudí, KDH, OĽaNO (alebo jeho časť) a možno Heger a treťou je práve Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá rokovala aj s Kollárom, Jánom Budajom, ale aj s Dzurindom, s ktorým však prenik ani spoločné ciele nemá. Niekde v strede je Pavel Macko s ODS. Myslíte si, že je šanca, aby sa vytvoril takto rozsiahly blok, kde by boli všetky spomínané subjekty? Je to vôbec možné?
Na jednej strane platí, že v politike je možné všetko. Dokonca aj spojenie, v ktorom sa stretnú politickí spojenci s tými, ktorých verejne urážajú. Lenže predstava, že by vznikol blok, v ktorom budú dvaja (až traja) bývalí premiéri, liberáli a konzervatívci, europoslanci a tí, ktorí z pozície liberálov chcú osloviť sociálnych demokratov a vidieckeho voliča, je naozaj za hranicou akejkoľvek predstavivosti a fantázie. Takže stručná odpoveď je, že šanca, že takýto blok vznikne, neexistuje.
Zatiaľ je takmer isté, že nejaká forma spájania tu bude a zrejme to nebude len jeden blok – jeden smer je viac konzervatívnejší, druhý zas liberálny. Mohli by byť konkurenciou pre Smer či Hlas?
Takto pozliepaný blok, ktorý ste spomenuli v predchádzajúce otázke, bude mať čo robiť, aby sa vôbec dožil volieb. Sťažka možno dúfať, že by mohol konkurovať Smeru a Hlasu. Svedčí o tom už len to, že kým Smer a Hlas už pracujú na tom, aby vyhrali blížiace sa voľby, spomínaní lídri strán a straničiek sa len rozprávajú a hľadajú nejaké imaginárne prieniky.
Je vôbec po tejto vláde ešte šanca, aby či už demokratický blok, „nový“ Heger, alebo staronové tváre po boku s OĽaNO a SaS oslovili frustrovaného voliča?
Nateraz určite nie. Vidíme, že stále nič nepochopili. A aj týmito planými rečami a sľubmi o spájaní, ktoré je v nedohľadne, vzájomnými konfliktami a zakladaním ďalších zbytočných strán, len prehlbujú frustráciu voličov.
Čo by potom mali tieto maličké strany a ostatní lídri a tváre tzv. demokratického bloku urobiť? Takto to pomaly znie, že tu už nemáme inú nádej, len Hlas a Smer.
Máme tu množstvo strán, máme tu možnosť formovať tieto strany. Nie je to len o Smere a Hlase. Politika nie je len o týchto dvoch stranách. Vami spomínaní lídri a maličké politické strany by si mali uvedomiť dve veci. Po prvé, by si mali uvedomiť, ak sme opakovane nezaujímaví, ak opakovane prehrávame boj o voliča, nie je hanbou odísť a venovať sa tomu, v čom môžeme byť úspešnejší a prospešnejší. Po druhé, by sa mali viac venovať robeniu politiky – spájaniu, strategickému plánovaniu, oslovovaniu voličov – a nie PR propagácií v médiách, zverejňovaniu fotografií na sociálnych sieťach, kde a s kým sa stretli a vzbudzovaniu zbytočných nádejí. Toto rozhodne nepomáha v boji proti frustrácií a ani výkonu reálnej politiky.