V aktuálnej štúdii skloňujú najmä mená exministra financií Igora Matoviča a exministra zdravotníctva Marka Krajčího (obaja OĽaNO). Mesiac po zverejnení analýza zaujala aj generálneho prokurátora Maroša Žilinku.
„V uvádzanej veci koná Generálna prokuratúra,“ reagoval jej hovorca Dalibor Skladan. Za tieto skutky hrozia tresty od dvoch do piatich rokov za mrežami, no môžu sa vyšplhať až na desať až dvadsať rokov „natvrdo“ v prípade, ak dôjde k spáchaniu trestného činu za krízovej situácie alebo sa konaním spôsobí ujma na zdraví alebo smrť viacerých ľudí.
Čítajte viac Čo vlastne dokázala analýza. Môže za smrť ľudí na covid-19 vláda?
„Ako autori štúdie sme mali od začiatku ambíciu analyzovať dostupné dáta a porovnať prístup Slovenska počas pandémie s inými európskymi krajinami,“ reagoval spoluautor štúdie, ekonóm Peter Pažitný. Cieľom štúdie bolo podľa neho vyvolať expertnú diskusiu. Tej sa však podľa jeho slov nedočkali. Debata sa rozbehla, až keď začala konať Generálna prokuratúra.
Slovensko podľa štúdie dosiahlo 70-percentnú nadúmrtnosť oproti predpandemickému obdobiu. Horšie dopadli len dve krajiny – Poľsko a Bulharsko. „Pozreli sme sa na to, že ak by Slovensko robilo tie opatrenia, ktoré robili tie najúspešnejšie krajiny, tak koľko potenciálnych životov sme mohli zachrániť,“ vysvetlil Pažitný. No vysoká nadúmrtnosť na Slovensku nebola len výsledkom chaotických opatrení. Slovensko je prestarnuté a choré. Samotní autori štúdie, ktorú z verejných zdrojov podporila súkromná zdravotná poisťovňa finančnej skupiny Penta – Dôvera, sa tomuto fenoménu venujú vo štvrtej kapitole.
Čítajte viac Žilinka chce trestať politikov za nezvládnutie pandémie. „Tam chýba zdravý rozum,“ reaguje virológ Pastorek
„Vypracovanie predkladanej štúdie finančne podporila zdravotná poisťovňa Dôvera,“ svieti na tretej strane viac ako stostranového dokumentu. Podľa jedného z autorov štúdie, exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, nemala práca žiadny politický kontext.
„Nepopieram aritmetické kalkulácie štúdie Pažitný a kolektív, avšak táto štúdia obsahuje závažné metodologické nedostatky a úplne ignoruje epidemiológiu a mechanizmy, ktoré stoja za šírením infekčných chorôb, menovite SARS-CoV-2,“ skonštatoval pre denník Pravda exminister a dnes poslanec Krajčí. Autori štúdie kritizujú vládu, že neskoro zavádzala tvrdé lockdowny. No úlohou lockdownu bolo zabrániť zahlteniu zdravotného systému, počet infikovaných a obetí sa vďaka nemu len rozložil v čase a nezasiahol nemocnice naraz.
Nelichotivé prvenstvá
- Najvyššie miery úmrtnosti na ischemické choroby srdca zaznamenali v pobaltských štátoch. Litva mala v roku 2019 najvyššiu mieru úmrtnosti u mužov aj u žien. Nasledovali štáty ako Lotyšsko či Maďarsko. Medzi krajiny EÚ s najvyššou úmrtnosťou sa však radí aj Slovensko spolu s Rumunskom a Českom.
- Naopak, najnižšia štandardizovaná miera úmrtnosti mužov a žien bola zaznamenaná vo Francúzsku. Najlepšie na tom boli i štáty Beneluxu, Španielsko, Portugalsko a Dánsko.
- Počet hospitalizácií v dôsledku cukrovky v Európe bol v roku 2019 najvyšší v Litve, a to 227 na stotisíc obyvateľov. Viac ako 200 na stotisíc obyvateľov zaznamenali v Turecku, Nemecku a na Slovensku.
ZDROJ: Eurostat
Rozhádaná koalícia
Autori uvádzajú, že ak by Slovensko postupovalo pri riadení pandémie tak ako najlepšie krajiny Európskej únie, mohlo teoreticky zachrániť až tisíce životov. Pri porovnaní s dánskymi opatreniami hovorí štúdia o odvrátení 21 308 úmrtí, pri nemeckých o 18 476 odvrátených úmrtiach a portugalských o 14 483 zachránených životoch. Porovnanie so susedným Českom ukázalo možnú záchranu 3 582 ľudí. „Aj keby sme urobili opatrenia ako Portugalsko či Dánsko, tak ich výsledok by neznížil počet nadmerných úmrtí. Opatrenia sme mali nastaviť tak, aby sme vyvolali najväčšiu dôveru v očkovanie. Chybou bolo aj plošné presadzovanie očkovania,“ podotkol matematik Richard Kollár.
Z politického hľadiska bol na začiatku pandémie v otázkach opatrení súlad. Expremiér Peter Pellegrini (nezarad. Hlas) bol ten, ktorý drastické opatrenia navrhol. Pellegriniho dosluhujúca vláda nariadila 15. marca 2020 zavrieť všetky obchody okrem potravín, drogérií či lekární. Pred druhou vlnou však prišli experimenty s povinným antigénovým testovaním a politická jednota sa začala trieštiť aj v koalícií. Následne nebolo ľahké prijať opatrenia na spomalenie šírenia ochorenia. Exminister Krajčí priznal, že plakal, keď sa mu opatrenia nepodarilo na vláde presadiť a pri ich prezentovaní či zavadzaní nastával chaos.
Problémom je, že manažovanie pandémie sa nedá zúžiť len na Matoviča či Krajčího. Vláda je kolektívny orgán a rozhodnutia o lockdownoch či iných protipandemických opatreniach schvaľovali ministri spoločne. Svoj podiel mala na tom aj opozícia, ktorej členovia aktívne spochybňovali nielen kroky vlády, ale aj význam očkovania, odporúčania zdravotníkov a v extrémnych prípadoch niektorí vyzývali ešte aj na nenosenie respirátorov.
Podľa zástupcu predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Michala Palkoviča pandémia covidu bol absolútne nový svetový fenomén po všetkých stránkach – od epidemiologickej až po kultúrnu a sociologickú. Celá správa je dostupná na tejto adrese.
„Pri prebiehajúcej pandémii sa robia rozhodnutia na základe aktuálnych poznatkov vedy, ako aj ekonomických možností štátu vrátane kapacity zdravotníctva, za pochodu. Netvrdíme, že sa neurobili v tých vypätých chvíľach žiadne chyby, hodnotiť však takýmto účelovým spôsobom postupy, ktoré sa robili v dobrej viere zachrániť čo najväčší počet životov, je minimálne neadekvátne," zdôraznil Palkovič, ktorý na ÚDZS riadi sekciu súdneho lekárstva a patologickej anatómie.
Štúdia podľa neho vykazuje vážne metodologické nedostatky, a to najmä ignoruje epidemiológiu a základné mechanizmy šírenia infekčných chorôb. "V dôsledku toho prichádza síce k mediálne ohromujúcim, ale zavádzajúcim záverom,“ dodal Palkovič. Spoločne s konzíliom odborníkov preto teraz pripravujú protiargumenty.
Matematik Kollár: Autori štúdie sú zrejme naivní
Podľa matematika Richarda Kollára je prístup autorov v istom zmysle veľmi naivný. Čo podľa neho neberú autori do úvahy, je kvalita zdravotníckeho systému a zdravotný stav obyvateľstva. „To, aký je podiel pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami a cukrovky do veľkej miery mohlo určiť to, aké veľké boli ohrozené skupiny,“ podotkol.
Je presvedčený, že je nešťastné viniť z toho aktuálnu vládu. Ich najväčšími zlyhaniami podľa neho boli neefektívne opatrenia a koaliční politici pokazili komunikáciu vo vakcinácii. „Keď máme veľa cukrovkárov a kardiovaskulárnych ochorení, tak sa nečudujme, že nás pandémia takto zasiahla,“ dodal. Tretia otázka štúdie sa týka toho, aká bola nadúmrtnosť na Slovensku v porovnaní s nadúmrtnosťou referenčných krajín Európskej únie a koľko životov mohlo na Slovensku byť potenciálne zachránených, ak by vláda zaviedla protipandemické opatrenia charakteristické pre zvolenú referenčnú krajinu, respektíve skupinu krajín.
Výrazné nadúmrtia boli podľa Kollára spozorované pri kardiovaskulárnych ochoreniach a cukrovke. V roku 2021 boli v slovenských nemocniciach pacienti najčastejšie hospitalizovaní s chorobami obehovej sústavy, s nádorovými ochoreniami a chorobami dýchacej sústavy. Kollár tvrdí, že autori štúdie si odporujú, pretože sa nepozreli na to, aký je v tých krajinách, s ktorými Slovensko porovnávajú, výskyt diabetu či srdcovo-cievnych ochorení. „Vyzerá to skôr, že to bol rozhodujúci faktor pri počte nadúmrtí,“ dodal.
Drastické protipandemické opatrenia mali podľa neho len odkladný charakter. „Z toho hľadiska sme mohli viac zaočkovať populáciu, v práci majú pravdu v tom, keď nízku zaočkovanosť uvádzajú ako jeden z kľúčových faktorov. Slovensku sa nepodarilo odkomunikovať očkovaciu kampaň a to priamo vplývalo na úmrtnosť. Očkovanie mohlo ľudí zachrániť,“ ozrejmil Kollár.
„Viacerí vrcholoví politici odmietli očkovanie verejne podporiť, naopak, populisticky sa viezli na vlne antivaxerov a dezinformácií,“ uvádza ďalej štúdia. Pripomína tiež, ako Matovič a Krajčí v tomto období, teda vo februári 2021, utajene zorganizovali nákup neschválenej vakcíny Sputnik, čím vznikol ďalší politický spor vo vláde. „Výsledkom bola nedôvera ľudí v očkovanie,“ píšu autori štúdie. Druhý faktor, ktorý opatrenia majú, je to, že rozkladajú infekciu a záťaž zdravotníctva v čase. „Štúdie z veľkej Británie dokazujú, že záťaž zdravotníctva spôsobuje pomerne veľa úmrtí. Tie sú však len v súvislosti s covidom, nemusia byť priamo na covid, ale spôsobuje to ten nápor,“ zdôraznil. Kollár však priznáva, že sa to na Slovensku nepodarilo. „Nedokázali sme zabrániť náporu na nemocnice. Ak sme tomu chceli zabrániť, mali sme prijať prísnejšie opatrenia,“ skonštatoval Kollár.
Podotkol však, že problémom opatrení boli ekonomicky neefektívne kroky a reštrikcie neboli cielené na rizikové skupiny. „Za tie peniaze sme mohli zabezpečiť lepšiu ochranu chronických pacientov,“ ozrejmil. Plošne nastavené a drahé opatrenia nedokázali spraviť žiadnu principiálnu zmenu, a to podľa neho v práci nepomenúvajú.
Krajčí: Štúdia obsahuje nedostatky
„Hlavné nedostatky štúdie sú, že nadúmrtnosť nie je meradlom úspešnosti nefarmakologických intervencií, ktoré sme mali k dispozícii počas prvej a druhej vlny pandémie, a štúdia úplne ignoruje epidemiológie jednotlivých covid variantov a mechanizmu šírenia SARS-CoV-2 v ľudskej populácii,“ bráni sa Krajčí. Zdôraznil, že štúdia nie je recenzovaná a pochybuje, že by v takomto formáte aj bola schopná prejsť recenzným konaním karentovaného odborného periodika.
Dodal, že jednotlivé krajiny sa nedajú porovnávať spôsobom, akým to robí štúdia. Podľa Krajčího sa Slovensko môže porovnávať s okolitými susedmi, najmä s Českom.
„Slovensko zvládlo prvú vlnu ako celosvetový premiant, počas mimoriadne ťažkej druhej vlny pre rýchly nástup alfa variantu skončilo v úmrtnosti v porovnaní s naším západným susedom o tisícky úmrtí lepšie a počas môjho pôsobenia na ministerstve sme boli jednou z najrýchlejšie očkujúcich krajín Európy a mali najvyšší nárast dôveryhodnosti v očkovanie spomedzi krajín V4,“ spresnil Krajčí.