VIDEO: Mobilizácia a branná povinnosť: Koho sa týka a čo vám hrozí, ak ju odmietnete? Pozrite si reláciu Ide o právo zo 4. marca 2022.
Už od prvých plánov na vytvorenie aktívnych záloh z roku 2013 za ministrovania Martina Glváča (Smer) sa rezort obrany sťažuje na nízky záujem o vstup do aktívnych záloh. Nepomohla ani dlhodobo rastúca dôvera verejnosti v Ozbrojené sily. Do aktívnych záloh totiž mohol doteraz vstúpiť len človek, ktorý absolvoval základnú vojenskú službu, dobrovoľnú prípravu alebo pôsobil v nejakom inom bezpečnostnom zbore. To však podľa Naďa výrazne limitovalo počet záujemcov.
Inšpirácia od susedov
Minister Naď sa rozhodol inšpirovať aj susedným Českom, kde môže do aktívnych záloh vstúpiť ktorýkoľvek občan, ktorý splní zdravotné limity a určené pravidlá. V Českej republike je totiž o službu v aktívnych zálohách oveľa väčší záujem. Evidujú tam zhruba štyritisíc vycvičených záložníkov, pričom do roku 2025 ich plánujú vo svojich radoch až 5 873.
V krajinách ako Dánsko, Nórsko, Švédsko či Fínsko pritom počty príslušníkov aktívnych záloh dosahujú až dvojnásobok počtu profesionálnych vojakov. Na Slovensku je situácia podstatne horšia. Kým v Ozbrojených silách pôsobí necelých 15-tisíc profesionálov, vojakov v aktívnych zálohách je len pár stoviek. Ešte v roku 1993 pritom mali Ozbrojené sily 53-tisíc vojakov.
Čítajte viac Prví Slováci nastúpili do boja za Ukrajinu. Pre Rusov sú primárnym terčom, varuje generál
Konkrétny legislatívny návrh chcel rezort obrany predstaviť ešte v roku 2021. Napokon tak Naď urobil až minulý týždeň.
„Je mimoriadne dôležité, aby sa každý občan nad 18 rokov mohol prihlásiť do aktívnych záloh bez ohľadu na to, či v minulosti slúžil v Ozbrojených silách, Policajnom zbore, alebo absolvoval základnú vojenskú službu či dobrovoľnú vojenskú prípravu. Netajím sa tým, že je to inšpirované Českou republikou, kde to funguje. Ukázalo sa, že tento model priniesol niekoľko tisíc žiadateľov o aktívne zálohy. Páči sa mi to a verím, že to nájde podporu v Národnej rade,“ vyhlásil Naď po rokovaní vlády.
Návrh v stredu vláda aj schválila, ak teda dostane zelenú aj od parlamentu, do platnosti by mohol vstúpiť už od prvého mája tohto roka.
„Cieľom návrhu zákona je zvýšiť mobilizačnú pripravenosť záloh Ozbrojených síl. Poznatky z aplikačnej praxe poukázali na potrebu rozšírenia okruhu osôb, ktoré môžu byť zaradené do aktívnych záloh. Úlohou aktívnych záloh, ako súčasti záloh ozbrojených síl, je pripravovať sa na výkon mimoriadnej služby a plniť úlohy Ozbrojených síl. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je získavať do aktívnych záloh mladých ľudí, ako aj špecialistov a odborníkov z „civilného“ prostredia,“ uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu novely zákona o brannej povinnosti.
Čítajte viac Húfnice, vrtuľníky, transportéry aj S-300. Aký je slovenský účet za vojenské dary pre Ukrajinu?
Záujmu o aktívne zálohy ale čiastočne pomohla aj ruská vojna na Ukrajine a následná zmena bezpečnostného prostredia. Potvrdzuje to aj vojak v zálohe Michal Petian, ktorý s rožňavským 103. práporom radiačnej, chemickej a biologickej ochrany absolvoval na jar už svoj piaty pravidelný každoročný výcvik.
„Práca v aktívnych zálohách je zaujímavá. Teraz, keď je na Ukrajine vojna, sa ukázalo, že aktívne zálohy majú oveľa väčší zmysel, ako si mnohí ešte nedávno mysleli. Vojna zmenila ich názory. Aj vo svojom okolí pozorujem, že už nehovoria o aktívnych zálohách ako zbytočných. Svoju účasť na cvičení považujem za osobný príspevok na zvýšenie obranyschopnosti Slovenska. Myslím si, že príprave aktívnych záloh by sa mala venovať oveľa väčšia pozornosť.“ priblížil vojak aktívnych záloh pre mesačník ministerstva obrany Obrana.
Z pandemických dôvodov nemohli nastúpiť všetci záujemcovia. V Rožňave sa ich napokon zišlo 17, z toho jedna žena. „Na cvičení záloh som po tretí raz. Rozhodla som sa po ukončení dobrovoľnej vojenskej prípravy a na základe dobrých skúseností môjho manžela. Takže teraz chodíme na výcvik spoločne a neľutujeme svoje rozhodnutie. Vždy sa naučíme niečo nové, prospešné. V tomto roku sme zažili po prvý raz prácu s reálnymi toxickými látkami,“ priblížila pre Obranu svoje skúsenosti vojačka v zálohe Jana Barusová.
Čítajte viac Mobilizácia do vojny proti Rusku? Panika, ktorú toto klamstvo vyvolalo, je prácou ziskuchtivých podvodníkov
Ženisti, lekári či IT špecialisti
Vojaci aktívnych záloh majú podľa zákona nárok na motivačný príspevok 600 eur ročne za predpokladu, že absolvujú aspoň 75 percent času každoročného cvičenia. Podľa dĺžky cvičenia dostanú aj pomernú časť hodnostného platu. Okrem toho rezort obrany uhrádza zamestnávateľom mzdové náklady za čas neprítomnosti zamestnancov v práci a platí tiež zdravotné a sociálne odvody za čas cvičenia.
Ešte v roku 2020 prijali Ozbrojené sily len 57 žiadostí o prijatie do aktívnych záloh. Pôvodne pritom plánovali vycvičiť až 330 vojakov. Napokon sa do aktívnych záloh v roku 2021 vstúpilo len 35 vojakov. V roku 2022 k nim pribudlo ďalších 86 záložníkov. „Potrebovali by sme všetky odbornosti, primárne ale ľudí na ženijné úlohy, lekárov, IT špecialistov či vodičov. Tých odborností je veľa,“ priblížil Naď.
Poslední záujemcovia sa mohli prihlásiť do konca septembra. Výcvik absolvujú už v najbližších mesiacoch.
Úspešní uchádzači budú zaradení na Generálny štáb Ozbrojených síl, Veliteľstvo pozemných síl v Trenčíne, veliteľstvá 1. mechanizovanej brigády v Topoľčanoch a 2. mechanizovanej brigády v Prešove, 5. pluk špeciálneho určenia v Žiline, Ženijný prápor v Seredi, Prápor radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v Rožňave, Základňu výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine a tiež Vojenskú políciu. Výcvik bude aj v tento rok zameraný na ich zdokonaľovanie v jednotlivých vojenských odbornostiach.
Čítajte viac Odmena za pomoc Ukrajine: Naď sa teší z nových nemeckých tankov za 100 miliónov eur
Najväčšiu tradíciu i počet pripravovaných záložníkov majú dlhodobo v seredskom ženijnom prápore. Dvojtýždňovú prípravu tu ročne absolvuje zhruba 40 príslušníkov aktívnych záloh. Zdokonaľujú sa v pracovných návykoch v pozíciách, na ktoré sú určení.
Ide o odbornosti najmä pre pontónovú rotu, ktoré cvičia aj v priestoroch vodného cvičiska. Pred praktickou prípravou s technikou pontónovej roty záložníci musia absolvovať aj teoretickú prípravu – základy taktiky, topografie, radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, maskovania, ako aj streleckú prípravu – streľby zo samopalu a pištole.
Podľa prieskumu medzi záložníkmi, ktorý pripravilo ministerstvo obrany ešte na konci roku 2020, mala väčšina príslušníkov aktívnych záloh absolvovanú len povinnú vojenskú službu. Zhruba štvrtinu tvorili bývalí profesionálni vojaci a druhú štvrtinu absolventi dobrovoľnej vojenskej prípravy.
Príprave novely zákona o brannej povinnosti predchádzalo prijatie Koncepcie prípravy obyvateľstva na obranu štátu z novembra 2021. Tá prvýkrát zaviedla systematický prístup k príprave obyvateľstva na obranu štátu a k zlepšeniu informovanosti o rôznych aspektoch obrany.
Dobrovoľná príprava
Zatraktívnenie aktívnych záloh má podľa ministerstva aj ďalšie výhody. Očakáva, že by napríklad mohli oslabiť rôzne polovojenské organizácie, kde sa dobrovoľníci popri „hraní sa na vojakov“ stávajú často obeťami indiktrinácie extrémistickými ideológiami. Podľa Naďa totiž veľa ľudí nevstupovalo do polovojenských skupín kvôli náchylnosti k extrémizmu ale preto, že majú radi armádu.
Už v súčasnosti mali občania bez vojenského výcviku so záujmom o vstup do aktívnych záloh možnosť absolvovať dobrovoľnú vojenskú prípravu. Dobrovoľná vojenská príprava je určená pre mladých ľudí od 19 rokov, ktorí chcú absolvovať vojenský výcvik a získať základné vedomosti a zručnosti potrebné na plnenie úloh ozbrojených síl a krízového manažmentu.
Do pilotného ročníka projektu sa v roku 2016 pôvodne prihlásilo 129 záujemcov, nakoniec ho ale absolvovalo len 31. Tí mali počas 12-týždňového výcviku bezplatné ubytovanie, stravu, zapožičanie výstroja a výzbroje a tiež preplatenie cestovných nákladov.
Vtedajší minister obrany Peter Gajdoš (SNS) v novele zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave presadil zvýšenie príspevku pre absolventov tohto výcviku o 200 eur – z pôvodných 375 na 575. Doba výcviku sa tiež skrátila z 12 na 11 týždňov. O rok neskôr sa príspevok zvýšil až na 1 100 eur.
V roku 2018 výcvik absolvovalo 21 žien a 58 mužov a v roku 2019 ďalších 40 záujemcov. V roku 2020 sa už ale pre pandémiu koronavírusu dobrovoľná vojenská príprava nerealizovala, rovnako ako ani v roku 2021.
V roku 2022 sa finančný príspevok zvýšil na 1 300 eur. Dobrovoľnú vojenskú prípravu vlani ukončilo slávnostnou vojenskou prísahou 49 absolventov. Až 30 z nich sa však rozhodlo rovno pokračovať v ozbrojených silách.
Čítajte viac Naď na ministerstve predstavil nový slovenský transportér CV90