Dohoda na predčasných voľbách nie je. Čaká sa na OĽaNO a Za ľudí, Čaputová varuje odvolanú vládu

Lídri majú za sebou prvé rokovania o predčasných voľbách. V hre sú dva termíny, jún alebo 30. september. Aby však mohli byť vyhlásené, musí skrátenie súčasného volebného obdobia odhlasovať ústavná väčšina 90 hlasmi. A to už v utorok na najbližšej parlamentnej schôdzi. Hnutie Sme rodina a strana SaS majú jasné stanovisko - predčasné voľby podporia. Aktuálne sa tak čaká na to, ako sa na kluboch dohodnú zvyšné dve strany OĽaNO a Za ľudí.

18.01.2023 20:00
Igor Matovič, Michal Šipoš, Eduard Heger Foto: ,
Sprava:Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič, dočasne poverený premiér Eduard Heger a predseda poslaneckého klubu a člen predsedníctva OĽaNO Michal Šipoš.
debata (39)

Odvolaný premiér Eduard Heger uviedol iba toľko, že preferuje jesenný termín, pretože v klube OĽaNO zatiaľ nepanuje jednotný názor. Dôvodom je aj desať odídencov z OĽaNO, združených v Občiansko-demokratickej platforme (ODP), ktorí čakajú na výsledok rokovaní lídrov bývalej koalície. Strana Za ľudí ako jediná predčasné voľby kategoricky odmieta.

Heger predpokladá, že voľby budú 30. septembra

V parlamente má však Veronika Remišová len troch poslancov. Aktuálne preto prichádza do úvahy niekoľko možností. Buď sa nájde dohoda na predčasných voľbách na pôdoryse pôvodnej koalície, alebo bude Boris Kollár hľadať hlasy v opozícii, keďže hnutie Sme rodina nemá problém ani s jedným termínom predčasných volieb. Ak akákoľvek dohoda padne a poslanci ústavu nezmenia, teda sa nedohodnú na predčasných voľbách, prezidentka Zuzana Čaputová vymenuje úradnícku vládu.

Kollár by vyhlásil voľby aj zajtra

„Mne to nehovorte, ja ich urobím aj zajtra. My sme aj za májové (voľby, pozn. red.), len mi dajte zvyšných 72 poslancov a budú aj zajtra,“ vyhlásil Kollár. Čas na rozmyslenie majú OĽaNO a Za ľudí do konca týždňa, teda do nedele. Vtedy by malo prebehnúť rokovanie klubu Za ľudí, klub OĽaNO zasadne už vo štvrtok. Parlament musí najskôr schváliť zmenu ústavy, potom príde debata o termíne predčasných volieb. Tieto dve dohody sa však oddeliť nedajú. „Keď chceme nájsť kompromis, tak to z tohto pohľadu môže byť len ten september,“ skonštatoval šéf parlamentu.

Sme rodina podporí aj septembrové voľby, Kollár podčiarkol potrebu zmeny ústavy

Aktuálne tak prichádzajú do úvahy tri možnosti, ako môžu rokovania dopadnúť, a to aj napriek tomu, že utorkovým vyhlásením malo byť všetko jasné. Problémom je termín volieb. Premiér Eduard Heger, OĽaNO a SaS preferujú septembrové voľby, Sme rodina júnové, ale nemá problém ani so septembrom, zvyšok opozície chce voľby čím skôr. Jediná strana Za ľudí, ktorá má v parlamente len tri hlasy, voľby odmieta.

Na snímke zľava poslanec NR SR Michal Šipoš,... Foto: TASR, Jakub Kotian
Eduard Heger, Igor Matovič, Michal Šipoš Na snímke zľava poslanec NR SR Michal Šipoš, predseda vlády SR Eduard Heger a predseda hnutia OĽANO a poslanec Igor Matovič (všetci OĽaNO).

Podľa politológa z Ekonomickej univerzity Radoslava Štefančíka by sa mal Heger prispôsobiť vôli väčšiny v parlamente. „Vyzerá to tak, že premiér hovoril iba o svojom želaní, podobne ako v prípade novej 76, ale dopredu ešte vyrokované nemal nič. V každom prípade, predčasné voľby dokážu vyriešiť túto mizériu, v ktorej sa momentálne nachádza slovenský parlamentarizmus,“ uviedol pre Pravdu.

Dohoda pôvodnej štvorkoalície

V tomto momente rokujú hlavne predstavitelia pôvodnej štvorkoalície, ktorá mala po parlamentných voľbách vo februári 2020 spolu 93 hlasov. Sme rodina ponúka 18 hlasov, za Jána Krošláka a Patricka Linharta hovoriť nevedia, keďže s nimi nekomunikujú. Tretím odídencom bol Martin Borguľa, ktorý síce preferuje júnový termín, no Kollár ho zahrnul do svojich počtov.

SaS poskytne 20 hlasov, čo je spolu 38. Pôvodný štvorlístok tak potrebuje ešte 52 hlasov na to, aby prešla zmena ústavy, a ďalších 52 hlasov, ktoré budú súhlasiť s predčasnými voľbami v septembrovom termíne.

Pre SaS je prijateľná úradnícka vláda, aj predčasné voľby v septembri

Podľa vyjadrení predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša sa však zdá, že aj stále oficiálne najsilnejšie hnutie poskytne svojich 47 hlasov. Šipoš označil predčasné voľby 30. septembra za najreálnejší scenár. „My nebudeme robiť harakiri či saltá mortale ako SaS. Volieb sa nebojíme, sme pripravení na akúkoľvek alternatívu. No nie sme poslanci ako v iných kluboch, že príde predseda, buchne po stole a všetci zrazia opätky,“ vysvetlil, prečo treba čakať na rokovanie klubu.

Líder OĽaNO Igor Matovič zas pripustil, že klub OĽaNO si dá jednu požiadavku, ktorou by mohol podmieniť podporu pre septembrový termín predčasných volieb. Neunúval sa však spresniť, o akú požiadavku ide. Členovia ODP budú o svojom stanovisku informovať až po výsledkoch rokovaní lídrov bývalej koalície.

VIDEO: Dohodnite sa na predčasných voľbách a vládnite profesionálne, inak menujem úradnícku vládu, pohrozila Čaputová.


Úradnícka vláda by nebola vhodným riešením

Podľa Štefančíka ide čo sa týka vyjadrení prezidentky o úradníckej vláde, zatiaľ len o rečnícke cvičenia. „Úradnícka vláda by však nebola vhodným riešením existujúcich problémov. Noví ministri spravidla dostávajú 100 dní na to, aby sa zorientovali vo svojom rezorte. Aj keby dostali na rozbeh len jeden mesiac, bolo by to v situácii vojny na Ukrajine, vysokej miery inflácie a rastu cien za energie mimoriadne veľa. Takáto vláda by nemala žiadnu legitimitu, mnohí lídri politických strán takúto vládu odmietajú podporovať. Lenže aj úradnícka vláda potrebuje na schvaľovanie návrhov zákonov väčšinu v parlamente. Úradnícka vláda by mohla dostať Slovensko do ešte väčšieho chaosu, než v akom sa momentálne nachádza,“ skonštatoval.

Je teda legitímne, aby Hegerova vláda dovládla v prípade dohody na predčasných voľbách až do ich konania? „Ak by sa Hegerovi podarilo vyrokovať zmenu ústavy a stanoviť termín predčasných volieb, mala by ho prezidentka poveriť vládnutím až do nástupu nového kabinetu, ktorý vzíde z predčasných volieb,“ dodal politológ.

„Poslankyne a poslanci Občiansko-demokratickej platformy sú od začiatku koaličnej krízy proti jej riešeniu v podobe predčasných volieb. Platforma si počká na výsledok rokovaní medzi OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí a následne sa k téme vyjadríme,“ uviedla pre Pravdu platforma. Ak by teda s týmto scenárom súhlasili aj poslanci ODP, do potrebnej ústavnej väčšiny by chýbalo päť hlasov. Miroslav Kollár (Spolu) a Tomáš Valášek už uviedli, že za zmenu ústavy a predčasné voľby budú hlasovať.

Na snímke zľava podpredseda NRSR Peter... Foto: TASR, Jakub Kotian
Richard Sulík, Peter Pčolinský, Milan Krajniak Na snímke zľava podpredseda NRSR Peter Pčolinský, predseda strany Sme rodina a predseda Národnej rady SR Boris Kollár a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak (Sme rodina).

Súhlasiť by mohli aj nezaradení poslanci Ján Mičovský, Katarína Hatráková a Martin Čepček. „Ja som už v minulosti podporil takúto zmenu ústavy,“ povedal pre Pravdu Čepček. Predčasné voľby v septembri a zmenu ústavy má v pláne podporiť aj Martin Klus, a je preto reálne, že sa dohoda nájde. Očakáva to Heger aj Kollár. Podľa Štefančíka je počet poslancov za stranu Za ľudí zanedbateľný. „Takže postoj Veroniky Remišovej v tejto chvíli nie je taký podstatný. Otázne je, ako sa zachovajú poslanci, ktorí v priebehu volebného obdobia opustili túto vládnu koalíciu. Viem si predstaviť, že aj medzi nimi sa nájde niekto, kto bude proti predčasným voľbám,“ zhodnotil.

Dohoda s opozíciou alebo úradnícka vláda

Ak by sa ale dohoda nenašla, Kollár bude hľadať hlasy v opozícii, s ktorou už rokuje. Smer trvá jednoznačne na skorších voľbách, čím podmieňuje aj to, či bude hlasovať za zmenu ústavy. Za júnový termín je aj predseda mimoparlamentnej strany Hlas Peter Pellegrini. „Mať voľby v júni je podstatne lepšie nie pre politické strany, ale preto, lebo nová vláda, nech už bude akákoľvek, bude musieť v tomto zložitom období pripraviť rozpočet,“ podčiarkol.

Na snímke poslankyňa NR SR Mária Kolíková,... Foto: TASR, Jakub Kotian
Richard Sulík, Mária Kolíková, Branislav Gröhling Na snímke poslankyňa NR SR Mária Kolíková, poslanec NRSR a predseda strany Sloboda a solidarita (SaS) Richard Sulík a poslanec NRSR Branislav Gröhling (všetci SaS).

Podľa našich informácií by sa však mohlo aj v opozícii nájsť 90 poslancov, ak by poľavil Hlas, prípadne ak by sa ku Kollárovi pridala aj SaS alebo niektorí z nezaradených poslancov. „K opozícii patrí aj SaS a bez nej to nepôjde. Je ale úplne prirodzené hľadať podporu aj medzi ostatnými opozičnými stranami. Opozícia je pevnou súčasťou každého demokratického štátu, preto by Heger, prípadne Kollár nemali opozíciu vynechať,“ uviedol.

Dočasne poverený minister práce Milan Krajniak zo Sme rodina doplnil, že strany, ktoré preferujú júnový termín volieb, majú spolu niečo vyše 70 hlasov poslancov, pričom zhruba rovnaký počet majú aj strany, ktoré chcú voľby v septembri. „Ak sa nenájde deväťdesiatka na jún, podporíme aj tú septembrovú. Ak sa nenájde žiadna, bude pani prezidentka rozhodovať o úradníckej vláde a my to budeme rešpektovať,“ povedal.

Rokovania lídrov strán bývalej koalície o... Foto: Úrad vlády SR
Koaličné rokovania / Predčasné voľby / Rokovania lídrov strán bývalej koalície o termíne predčasných parlamentných volieb 18. január 2023

O júnovom termíne však liberáli na stredajšom rokovaní nehovorili. Ak by sa na termíne nedohodli, sulíkovcom by neprekážala ani úradnícka vláda, pričom SaS je nateraz jedinou stranou, ktorá s takouto formou vlády súhlasila. Prezidentka Zuzana Čaputová včera zopakovala, že preferuje termín predčasných volieb v prvej polovici roka, no akceptuje aj septembrový. Zdôraznila však, že aktuálna vláda je len dočasne poverená výkonom funkcie. V prípade jej zásadného zlyhania v termíne do volieb je hlava štátu pripravená odňať jej poverenie.

Rozhodne sa v utorok

„Ak nebudú takéto rozhodnutia o predčasných voľbách prijaté do konca januára, budem postupovať podľa svojich ústavných kompetencií a vymenujem úradnícku vládu,“ uviedla prezidentka. O tomto scenári sa rozhodne v utorok, keď má pokračovať schôdza parlamentu. Práve na nej sa má hlasovať o zmene ústavy, ktorou by si poslanci skrátili volebné obdobie.

Podľa Márie Kolíkovej z SaS ide o čisto technické riešenie a zmena by sa dala vyriešiť jednoducho jednou vetou. „Ak sa dohodneme na septembri, urobíme technické riešenie pre to, aby sme mohli urobiť predčasné voľby v septembri, a nikto to ústavne nespochybní,“ priblížila.

„Ide len o to, aby sme v ústave povedali, že sa to dá,“ dodala. Do ústavy by sa podľa nej mohla doplniť veta, že sa dá skrátiť volebné obdobie, ak sa na tom parlament zhodne ústavným zákonom alebo uznesením. Zatiaľ nevedela povedať, či SaS v utorok podporí predloženú novelu Ústavy SR. Nastala podľa nej nová situácia a je možné, že do utorka dôjde k novej dohode.

Kollár podotkol, že niektoré opozičné strany trvajú na tom, aby v zmene ústavy bolo zakotvené aj referendum. „My sa prispôsobíme, proste chceme, aby sa to volebné obdobie skrátilo a aby boli predčasné voľby čo najskôr,“ podčiarkol Kollár. Na túto tému už hovoril s Robertom Ficom, Petrom Pellegrinim, Tomášom Tarabom aj Richardom Sulíkom, naďalej však rokujú. Jedno je isté, predseda parlamentu a líder Sme rodina dá o zákone hlasovať v utorok, ak sa ho nepodarí zmeniť, prezidentka vymenuje úradnícku vládu od 1. februára. V parlamente je však ešte poistka podpredsedu parlamentu za Sme rodina Petra Pčolinského, ktorou by sa mohla situácia vyriešiť a predčasné voľby by sa mohli stihnúť aj v letnom termíne.

© Autorské práva vyhradené

39 debata chyba
Viac na túto tému: #predčasné voľby na Slovensku #Hegerova 76
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy