Predčasné voľby tlačia na kampaň. Začínajú sa formovať bloky a koalície: Lídri kreslia červené čiary

Vláda Eduarda Hegera v decembri nezískala podporu parlamentu a odvolanému premiérovi sa nepodarilo zostaviť ani novú 76. Nielen podmienka predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára, ale aj finálne rozhodnutie liberálov prispeli k tomu, že lídri pôvodnej štvorkoalície hľadajú potrebných 90 hlasov, aby zmenili ústavu, čím by sa volebné obdobie skrátilo.

Čítajte viac Jún či september? SaS bude súhlasiť aj so skorším termínom predčasných volieb, OĽaNO stále rokuje

Kampaň sa už začala

Ústavná väčšina sa musí dohodnúť aj na termíne. Heger hovorí o 30. septembri, opozícia tlačí na jún. Rozhodnúť by sa malo koncom týždňa, dovtedy musia dva nerozhodné subjekty – OĽaNO a Za ľudí – v kluboch prijať stanovisko. OĽaNO stále rokuje a výsledok oznámi najprv partnerom a potom verejnosti. „Platí to o dátume aj o podmienke,“ povedal predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš s tým, že stanovisko bude jasné v nedeľu. SaS a Sme rodina podporia predčasné voľby v júni aj v septembri. Aj keď dohoda ešte stále nie je, predvolebná kampaň sa už začala.

OĽaNO ešte stále nevyriešilo vnútrostranícku situáciu a nie je tak jasné, či uvidíme vo voľbách dva subjekty, alebo jeden. „Všetko sa posúva,“ povedal líder hnutia Igor Matovič. „Stále sa o tom bavíme a diskutujeme. Stále platia všetky možnosti,“ dodal Šipoš. Ten sa netají tým, že ak sa rozdelia, cieľom je získať viac percent vo voľbách. Dokonca majú ambíciu opäť vyhrať voľby.

Smer aktuálne využíva na kampaň aj referendum, Hlas sa snaží ísť vlastnou cestou a nie je vylúčené, že v budúcej vláde by mohli sedieť extrémisti. Sulík už pre Denník N povedal, že to bude kampaň jeho života. Opozícia tlačila na predčasné voľby prakticky od začiatku tejto vlády, aj preto sa objavilo množstvo potenciálnych koalícií a rovnako aj množstvo špekulácií o tom, čo niektoré strany motivuje.

Špekuluje sa o rôznych koalíciách

Jednou z koalícií, o ktorej sa hovorí a ktorú vytiahol aj líder OĽaNO Igor Matovič, je kombinácia Hlas, Progresívne Slovensko a SaS. V auguste minulého roka, keď sa po vypovedaní koaličnej zmluvy schyľovalo k odchodu liberálov z vlády, exminister financií hovoril, že spôsob, akým sa dostane mafia opäť k moci, je jedine cez uvedenú trojkoalíciu. „Dnes vieme, že to tak naozaj je,“ skonštatoval Matovič. Líder Hlasu Peter Pellegrini vtedy odmietol špekulácie o takejto liberálnej koalícii.

Foto: Pravda

koalície, Hlas, Smer, SNS, Republika, SaS, pôvodná koalícia Mandáty rozdelené podľa posledného prieskumu Focusu po páde vlády v decembri.

„S údivom na to pozerám. Matovič a kolegovia z opozície sa nás snažia tlačiť do liberálnej koalície,“ reagoval vtedy predseda Hlasu. Pre Pellegriniho sú liberáli nepredvídateľní a zatiaľ s nimi nevidí ani prieniky, ktoré by umožnili ich vzájomnú povolebnú spoluprácu. Líder PS Michal Šimečka navyše spoluprácu s Hlasom odmietol. Čo sa týka Sulíka, ten Hlas zo spolupráce jednoznačne nevylúčil. „V zásade máme záujem o spoluprácu s pravicovými demokratickými stranami, preto sme aj vylúčili spoluprácu so Smerom a Hlas rozhodne pre mňa nie je nejaký želaný partner,“ povedal Sulík.

Foto: Pravda

koalície, Hlas, Smer, SNS, Republika, SaS, pôvodná koalícia Mandáty rozdelené podľa posledného prieskumu Focusu po páde vlády v decembri. Pôvodná štvorica vládnucich strán by už koalíciu nezložila.

Čítajte viac Voľby by s poklesom preferencií vyhral Hlas. Za ním nasledujú Smer a rastúci progresívci

Líder Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko má o možnej koalícii jasnú predstavu. Šancu vidí v spojení strán Smer, Hlas a SNS. „Mojou ambíciou je vytvoriť národný blok po vzore Viktora Orbána,“ uviedol Danko pre Pravdu s tým, že má v pláne dve kolá rokovaní. Prvé koncom januára s Miroslavom Radačovským, šéfom strany Slovenský Patriot a s ďalšími lídrami menších strán a druhé so stranami Smer a Hlas.

No a poslednou koalíciou, o ktorej sa hovorí, je spojenie Hlasu, Smeru a Republiky. Ani Pellegrini a ani šéf Smeru Robert Fico zo spolupráce Republiku nevylúčili. Zároveň je táto koalícia jedinou, ktorá by mala v prieskumoch podľa preferencií a mandátov potrebnú parlamentnú väčšinu.

Ak by sa tak stalo, Slovensko by malo prvýkrát vo vláde predstaviteľov strany, ktorí otvorene vystupovali extrémisticky a proti Európskej únii.

„V prvom rade by to znamenalo, že budeme mať vládu za účasti krajne pravicovej strany. Nebudeme prví ani jediní v Európe, na druhej strane asi v EÚ ešte nevznikla vláda za účasti kandidátov, ktorí vystupovali otvorene rasisticky a extrémisticky,“ zhodnotil pre Pravdu politológ zo Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak.

Foto: Pravda, Ivan Majerský

pellegrini fico Peter Pellegrini podáva ruku Robertovi Ficovi (vpravo) potom, ako Fico nebol parlamentom vydaný na väzobné stíhanie.

„Nepochybujem, že sa Republika bude snažiť skapitalizovať svoju pozíciu menšieho koaličného partnera v prospech pretláčania svojej agendy. To sa môže týkať aj zahraničnej politiky krajiny, kde by reálne hrozil posun prinajmenšom k agende Viktora Orbána vo vzťahu k Rusku. Vstup Republiky do vládnej koalície by vyvolal u partnerov Slovenska v rámci EÚ a NATO negatívne reakcie,“ uviedol politológ.

„Zdá sa však, že prípadné koalície budú veľmi široké a heterogénne. Koniec súčasnej garnitúry teda vôbec nemusí znamenať, že nová koaličná zostava bude podstatne stabilnejšia,“ dodal na margo budúcej vlády. Jednotlivé strany sa už navzájom začali vylučovať a so snahami o vytvorenie demokratického bloku alebo „SDK 2.0“ to bude na politickej scéne určite ešte zaujímavé. Predvolebná kampaň bude drsná, prečítajte si, koho strany jednoznačne odmietli.