Predčasné voľby sú nezvratné: Heger už vidí dohodu. Rokovania narážajú na problémy, referendum netreba podceniť

Lídri pôvodnej štvorkoalície by mali dnes dospieť k záveru rokovaní o predčasných volieb. Sprevádzalo ich množstvo vyjadrení, dodatočných návrhov, ale aj neistoty. Ešte stále totiž nie je jasné, či sa nájde 90 poslancov na zmenu ústavy a v akých radoch. Aj keď Sme rodina hovorí, že je najprv potrebné schváliť zmenu ústavy a tak rokovať o termíne, nie je to celkom tak. Politici totiž podmieňujú schválenie zmeny ústavy nielen júnovým alebo septembrovým termínom, ale aj ďalšími podmienkami.

22.01.2023 12:14
matovič, kollár Foto: ,
Minister financií Igor Matovič a predseda parlamentu Boris Kollár.
debata

Slovensko má okrem toho za sebou neúspešné referendum. Aj jeho iniciátori na čele so Smerom chceli do ústavy dostať, aby si parlament mohol odsúhlasiť predčasné skončenie volebného obdobia buď referendom, alebo uznesením Národnej rady (NR) SR. Cesta k predčasným voľbám nie je z viacerých dôvodov jednoduchá. Prečo sú rokovania zložité? Aká je spojitosť s referendom?

VIDEO: Heger o predčasných voľbách
SR NRSR 71. schôdza rokovanie BAX Čítajte viac Predčasné voľby tlačia na kampaň. Začínajú sa formovať bloky a koalície: Lídri kreslia červené čiary

Poslanci musia zmeniť ústavu

Prvý krokom k tomu, aby sa mohli predčasné voľby konať je zmena ústavy. Ústavný súd v lete 2021 vyhlásil referendum, ktoré vtedy takisto iniciovala opozícia, za protiústavné. Predmet referenda vtedy nebol v súlade s článkami ústavy. Súd však zároveň nevylúčil možnosť, že by sa podobné referendum mohlo v budúcnosti konať.

Referendová otázka z leta 2021 znela:

  • „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“

Na to, aby mohli ľudia rozhodnúť o skrátení volebného obdobia, by sa musela zmeniť ústava tak, že by do nej pribudla zmienka o referende za skrátenie volebného obdobia, čo v súčasnosti ústava nepozná. A zrejme ani poznať nebude, keďže sa sobotného referenda zúčastnilo niečo vyše 27 percent obyvateľov, čo na jeho platnosť nestačí, a medzi politikmi nie je vôľa na to, aby sa do ústavy dostala možnosť skrátenia volebného obdobia referendom.

Najdrahší prieskum, ktorý netreba ignorovať

Napriek tomu, že sobotné referendum bolo neplatné, čo predpokladali aj mnohí politológovia, ústavní právnici či sociológovia, takmer 1,2 milióna slovenských voličov nie je zanedbateľné číslo. Napríklad volieb do VÚC sa zúčastňuje pravidelne len niečo okolo 20 percent voličov. Taktiež v posledných prezidentských voľbách prišlo v druhom kole niečo vyše 1,8 milióna voličov.

Referendum23 Čítajte viac Komisia potvrdila neplatnosť referenda. Čaputová aj tak apeluje na zmenu ústavy

Prezidentka Zuzana Čaputová v reakcii na neplatnosť výsledkov referenda uviedla, že rešpektuje každého voliča, ktorí vyjadril svoj postoj či už hlasom, alebo neúčasťou. „I keď je referendum neplatné, vzhľadom na aktuálnu vnútropolitickú krízu je nevyhnutné, aby poslanci čo najskôr prijali zmenu ústavy o predčasných voľbách v parlamente,“ povedala.

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová hovorí o „ponižujúcom debakli pre Roberta Fica a Petra Pellegriniho“. Podotkla, že referendum bolo od začiatku zbytočnou kampaňou Fica a Pellegriniho. „Referendum je nástroj priamej demokracie na prejavenie vôle ľudu v celospoločenských otázkach závažného významu. Nie je to nástroj predvolebnej kampane nepoctivých politikov, ktorí vždy, keď prehrajú riadne voľby, neváhajú ošklbať ľudí v referende o desať miliónov eur…Pellegrini aj Fico za tieto vyhodené peniaze nesú zodpovednosť,“ skonštatovala Remišová.

Pellegrini: Môže sa stať, že referendum nebude platné

Prípadné predčasné voľby sú podľa nej šancou hlavne pre populistov a zlodejov, pričom Slovensko potrebuje pokoj, rozvahu a rozumné riešenia problémov. Podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša je z výsledkov zrejmé, že v spoločnosti nie je vôľa skracovať volebné obdobie, čo sa vzhľadom na účasť konštatovať nedá. Faktom však je, že ide o najdrahší prieskum verejnej mienky, keďže zorganizovanie referenda stálo štát vyše 10 miliónov eur.

Líder Smeru Robert Fico už totiž vidí náznaky, že pri ďalších voľbách dôjde k zmene vlády a výsledok považuje za ohromujúci. „Napriek tomu, že to bolo mediálne a zo strany koalície a prezidentky najignorovanejšie referendum v histórii Slovenska, včera došlo k referendovým urnám 1,2 milióna voličov, ktorí do referenda prišli s jasnou víziou. Vedeli, že chcú predčasné parlamentné voľby, vedeli, že chcú zmenu,“ uviedol Fico. Podotkol, že ak ľudia prídu k ďalším parlamentným voľbám minimálne v takomto počte, zmena je garantovaná.

S tým vzhľadom na neplatnosť nesúhlasí Šipoš. „Slovensko má nádeje, že politika nenávisti, zloby, rozvratu a rozkrádania, ktorú v súčasnosti reprezentujú strany Smer, Hlas a Republika, nebude úspešná ani v blízkej budúcnosti,“ dodal. Výsledky najdrahšieho prieskumu však netreba ignorovať a ani podceniť. „Tí, čo ešte aj tieto výsledky interpretujú ako dôkaz, že sa nič nedeje a Fico dostal na frak, sú len zaslúžilí členovia orchestra koncertujúceho na potápajúcom sa Titaniku.

Na snímke atmosféra v hlasovacej miestnosti...
Na snímke členovia okrskovej volebnej komisie s...
+21Na snímke volička vhadzuje obálku s hlasovacím...

A ak sa nepoučia, aj tak skončia,“ napísal líder Spolu Miroslav Kollár. „Neprišlo síce 50 percent, ale Smeru , Hlasu a ďalším sa aj tak podarilo zmobilizovať 1 163 586 voličov, ktorí majú plné zuby tejto vlády,“ dodal Kollár s tým, že síce nie je dôvod na paniku, no už tento počet môže stačiť na zostavenie vlády po budúcich voľbách. Podľa SaS nesmieme dehonestovať názor tých, ktorí k urnám prišli. „Šírenie nenávisti voči tým, ktorí si prajú zmenu, znamená opätovné rozdeľovanie našej spoločnosti. Vyvarujme sa toho,“ skonštatoval podpredseda SaS Branislav Gröhling. Podľa liberálov síce išlo o najzbytočnejšie referendum, no voliči nastavili zrkadlo vládnutiu.

Na snímke zľava poslanec NR SR Michal Šipoš,... Foto: TASR, Jakub Kotian
Eduard Heger, Igor Matovič, Michal Šipoš Na snímke zľava poslanec NR SR Michal Šipoš, predseda vlády SR Eduard Heger a predseda hnutia OĽANO a poslanec Igor Matovič (všetci OĽaNO).

Referendum nám za štátne peniaze ukázalo len to, čo vieme, povedal premiér Eduard Heger. „Voliči Smeru, Hlasu a ďalších prišli k referendu. Dôležité je to B. Aby demokratické strany ukázali, že vedia spolupracovať a dali voličom ponuku, ktorá ich osloví,“ skonštatoval odvolaný premiér.

Ústava tak aktuálne pozná len niekoľko spôsobov na skrátenie volebného obdobia. Národnú radu môže rozpustiť prezidentka, ak do šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschvália programové vyhlásenie, ak by parlament nebol viac ako tri mesiace schopný uzniesť sa. Aby sa mohli konať predčasné voľby, je potrebné zmeniť ústavu.

Lídri sa musia zhodnúť na termíne

O tom rokujú aj lídri pôvodnej štvorkoalície. Rokovania majú dve roviny: je potrebné nájsť 90 poslancov na samotnú zmenu ústavy a dohodnúť sa na termíne volieb. Čo sa týka termínu, väčšina opozície preferujú skorší júnový termín. Odvolaný premiér Eduard Heger však hovorí o 30. septembri, OĽaNO je takisto za september, Za ľudí aj Občiansko-demokratická platforma (10 odídencov OĽaNO) voľby odmietajú.

Sme rodina podporí aj septembrové voľby, Kollár podčiarkol potrebu zmeny ústavy

Sme rodina a SaS súhlasia s kompromisom na september, aj keď Boris Kollár od začiatku preferuje jún a voľby by vyhlásil aj hneď, ak by sa dalo. V prípade ak by sa nenašla podpora na pôdoryse bývalej štvorkoalície, Richard Sulík aj Boris Kollár by súhlasili s júnom a k nim by sa zrejme pridal aj zvyšok opozície.

SaS nemá problém ani s júnovým termínom. Budeme to rešpektovať, povedala Zemanová

K lídrom bývalej koalície by sa museli pridať aj bývalí členovia, keďže vláda začínala s podporou ústavnej väčšiny, teda s 93 poslancami. Septembrový termín by tak mohol prejsť aj bez troch hlasov Za ľudí. Niektorí bývalí koaliční partneri však podľa Kollára chcú september niektorí až február 2024.

Heger dnes v relácii TA3 V politike potvrdil, že večer budú strany bývalej koalície znovu rokovať o predčasných voľbách a dodal aj to, že lídri vidia, že predčasné voľby musia byť. „Je veľká zhoda strán, ktoré rokujú, aby predčasné voľby boli 30. septembra,“ povedal. Avizoval, že parlament začne o zmene ústavy rokovať ako o prvom bode v utorok. Poslanci podľa predsedu vlády zrejme zmenia ústavu tak, aby sa predčasné voľby dali vyhlásiť uznesením parlamentu, na ktoré bude treba 90 hlasov. S termínom volieb 30. september súhlasí aj OĽaNO. S hlasmi opozície Heger zatiaľ nepočíta, no potvrdil, že súčasťou zmeny ústavy bude zrejme bod, že volebný systém sa bude môcť meniť len ústavnou väčšinou 90 hlasov.

Zmenu ústavy komplikujú aj požiadavky strán

Vôľa na zmenu ústavy medzi poslancami je, okrem termínu je však problémom aj samotná zmena ústavy. Mária Kolíková uviedla, že ide o čisto technické riešenie a zmena by sa dala vyriešiť jednoducho jednou vetou. „Ide len o tom, aby sme v ústave povedali, že sa to dá,“ povedala. Do ústavy by sa podľa nej mohla doplniť veta, že sa dá skrátiť volebné obdobie, ak sa na tom parlament zhodne ústavným zákonom alebo uznesením.

Čaputová pohrozila: Dohodnite sa na predčasných voľbách a vládnite profesionálne, inak menujem úradnícku vládu

V parlamente je aktuálne návrh zmenu ústavy z dielne Sme rodina, ktorý sa bude zrejme upravovať. V návrhu je totiž zahrnutá aj možnosť rozpustenia parlamentu referendom, čo odmieta napríklad SaS. Kollár podotkol, že na referende v ústave trvajú aj niektoré opozičné strany. Podľa Kolíkovej však ide o úplne novú situáciu a je možné, že do utorka, kedy majú o zmene hlasovať, dôjde k novej dohode.

S ďalšími podmienkami prišlo aj OĽaNO a Za ľudí. Podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga posilniť ochranu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Z návrhu chce spraviť podmienku pre „protikorupčných politikov“ na podporu zmeny ústavy o skrátení volebného obdobia a preložiť to chce formou pozmeňujúceho návrhu. Ústava by mala podľa neho obsahovať explicitné postavenie ÚŠP a ŠTS.

Richard Sulík / Igor Matovič / Čítajte viac SaS sa do parlamentu už nedostane, tvrdí Matovič

V tejto veci kontaktoval predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša, liberálov aj platformu ODP. Kollár však odmietol dodatočné podmienky k podpore ústavného zákona umožňujúceho predčasné parlamentné voľby. „Toto v živote nepodporím,“ reagoval Kollár v diskusnej relácii TV Joj. „Čo má špeciálny súd a špeciálna prokuratúra spoločné s predčasnými voľbami?“ pýtal sa.

O takýchto zmenách je podľa neho potrebné viesť širokú debatu. Verí, že ústavný zákon o možnosti skrátiť volebné obdobie bude schválený bez dodatočných podmienok. S ďalšou pripomienkou za OĽaNO včera prišiel líder hnutia Igor Matovič, ktorý chce zmeniť volebný systém, pričom podľa jeho slov ide o jeho „ochranu“. Do ústavy požadujú zakotviť potrebu ústavnej väčšiny, teda 90 hlasov poslancov, na zmenu zákona o voľbách. Predseda hnutia Igor Matovič to zdôvodnil tým, že cieľom je ochrániť volebný systém pred prípadnými zásahmi po predčasných parlamentných voľbách a chrániť demokraciu na Slovensku.

„Smer-SD, Hlas-SD a Republika sú dohodnutí, že ak získajú väčšinu, teda 76 hlasov, v budúcich voľbách zmenia volebný systém podľa Maďarska,“ zdôraznil Matovič. O tejto podmienke bude OĽaNO rokovať so stranami Sme rodina a Za ľudí. OĽaNO však takisto trvá aj na tom, aby súčasťou zmeny ústavy nebola možnosť skrátiť volebné obdobie prostredníctvom referenda.

„My sme mali vyslovene napísané v našom volebnom programe, že nesúhlasíme, aby sa schvaľovali predčasné voľby cez referendum. Nebudeme hlasovať opačne, ako sme sľúbili ľuďom pred voľbami,“ podčiarkol Matovič. S predloženým návrhom zmeny ústavy preto nesúhlasia. Žiadajú opätovné otvorenie rozpravy a presadenie takého znenia novely, na ktorom sa zhodne 90 poslancov. Dodal, že ak sa ústavná väčšina v parlamente zhodne na inom znení návrhu alebo júnovom termíne, budú to rešpektovať. Existuje totiž možnosť, že Kollár spolu s SaS a opozičnými stranami dokážu takisto nájsť 90 hlasov.

Čo viedlo ku koncu štvorkoalície a pádu vlády?

Prečítajte si, čo všetko doviedlo štvorkoalíciu k jej zániku. Spory, škriepky a každodenné osočovanie nakoniec rozbili vzťah medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.

Fotogaléria
1. Líder hnutia Igor Matovič sa stal víťazom...
2. Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič a...
+123. Predseda strany SaS Richard Sulík, predseda...

Podľa Matoviča je teraz unikátna a zrejme posledná príležitosť na zmenu ústavy v tomto volebnom období, možno aj na roky dopredu, preto ju chce využiť na opravu niektorých chýb v ústave. Pre krátkosť času pritom nebude dodržaný postup, ktorý určuje rokovací poriadok. „Pani prezidentka to chce mať vyriešené do konca januára. Ak by nestresovala, tak to nebude na hulváta,“ dodal Matovič.

Líder Hlasu Peter Pellegrini uviedol, že, že s nikým nie je dohodnutý na prípadnej zmene volebného systému, nerokoval o tom so Smerom a ani s Republikou. Boris Kollár odmieta aj túto požiadavku. „Som za ten systém, aký je,“ reagoval líder Sme rodina. Rokovaniam o zmene volebného zákona sú však otvorení liberáli. Strana SaS si vie predstaviť rokovanie o zakotvení potreby ústavnej väčšiny na zmenu zákona o voľbách.

Čo riešilo referendum 2023?

Predmetom sobotného referenda bola takisto zmena ústavy buď referendom, alebo uznesením parlamentu. Rozdiel je však v počte hlasov, na rozpustenie parlamentu by totiž v prípade úspechu referenda bolo potrebných len 76 hlasov, nie 90. Túto verziu odmietajú všetci lídri pôvodnej koalície. Líder Hlasu Pellegrini však aj napriek tomu uviedol, že v prípade úpravy ústavy je ochotný debatovať o tom, či má byť možné skrátiť volebné obdobie parlamentu 76, alebo 90 hlasmi poslancov alebo aj referendom.

Čo by sa zmenilo, ak by bolo referendum úspešné? Ak by bolo podľa ústavného právnika Mareka Domina z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave referendum platné a ak by NR SR ešte pred referendom sama zmenila Ústavu tak, že by bolo možné skrátiť jej volebné obdobie, bolo by potrebné skúmať, resp. porovnať zmenu prijatú v NR SR a zmenu, ktorá by vyplývala z referenda.

„Ak by obsahovo malo ísť o rovnakú zmenu Ústavy, problém by v zásade nebol a bolo by možné výsledky referenda interpretovať tak, že občania vlastne potvrdili zmenu Ústavy, ktorú medzičasom prijala NR SR,“ zhodnotil tesne po páde vlády pre Pravdu. „Ak by sa obsahy zmeny Ústavy v NR SR a jej zmeny v referende líšili, v zásade by malo platiť to, čo prijali občania v referende, keďže výsledky referenda sú záväzné a majú (tiež) silu ústavného zákona. Ťažko sa však exaktne vyjadriť, keďže vôbec nie je známe akú zmenu Ústavy presne parlament prijme. Ideálne by preto bolo aby NR SR počkala na výsledky referenda a zmenu Ústavy schvaľovala až potom,“ dodal.

Prečítajte si znenie referendovej otázky: "Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky tak, že:

  • v Čl. 73 ods. 1 sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „ak v súlade s touto ústavou nedôjde k predčasnému skončeniu volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.“;
  • v Čl. 81a sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: „b) predčasným skončením volebného obdobia,“. Doterajšie písmená b) až f) sa označujú ako písmená c) až g);
  • v Čl. 82 ods. 5 sa za slová „volebného obdobia“ vkladá čiarka a slová „predčasným skončením volebného obdobia“;
  • v Čl. 84 ods. 3 sa za slová „s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4“ vkladá čiarka a tieto slová: „na prijatie uznesenia o predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. n)“;
  • v Čl. 86 sa dopĺňa písmeno n), ktoré znie: „n) uznášať sa na predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky; prijaté uznesenie je všeobecne záväzné a vyhlasuje sa rovnako ako zákon.“;
  • v Čl. 93 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane predčasného skončenia volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky.“;
  • Čl. 98 odsek 2 znie: „Návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavný zákon.“?"

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #referendum #Igor Matovič #Boris Kollár #Za ľudí #predčasné voľby na Slovensku
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy