Podľa najnovšieho návrhu nezaradeného poslanca, ktorý chce dostať už na utorkové rokovanie parlamentu, sa bude môcť umelé ukončenie tehotenstva vykonať jedine v štyroch špecifických prípadoch. Konkrétne, v prípade ohrozenia života matky, ohrozenia zdravia matky, diagnostikovaného ťažkého poškodenia dieťaťa a v prípade tehotenstva ako následku znásilnenia.
Čítajte viac Vynaliezavé ženy. Kým štát kladie prekážky, k interrupcii sa dostávajú vlastnou cestou
Aby boli tieto závažné dôvody uznané, v prvých troch prípadoch ich musia písomne potvrdiť nezávislé lekárske správy minimálne dvoch lekárov z odboru gynekológia a pôrodníctvo alebo odboru príslušného diagnóze. Interrupciu by Čepček povolil, ak by pôrod ohrozil život matky, alebo ak by nenarodenému dieťaťu jednoznačne diagnostikované ťažké poškodenie zdravia a trvanie tehotenstva nepresiahlo 24 týždňov. Ak by išlo o znásilnenie, ženy by podľa všetkého potrebovala stanovisko prokuratúry o trestnom čine. No v tomto prípade by sa lehota skrátila len na 12 týždňov.
„Navrhuje sa do zákona o prokuratúre včleniť ustanovenie, ktorým prokurátor bude povinný vydať písomné vyjadrenie o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu na matke, ktorého dôsledkom môže byť tehotenstvo,“ uvádza sa v návrhu zákona pod tlačou 1369.
Zatiaľ však nie je jasné, či bude kontroverzný návrh zaradený do prvého čítania. O jeho konkrétnom presnom znení nemá nateraz vedomosti ani prvá podpredsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Anna Zemanová (OĽaNO).
Čepček navyše má kritikov aj medzi konzervatívcami. Kvôli represívnym návrhom voči právam žien ho dokonca koncom júla 2021 vylúčili aj z klubu OĽaNO. Toto ho ale neodradilo a obdobné zákony pravidelne predkladá naďalej. Vlani v máji mu takto neprešli až tri novely zákona o interrupciách.
Čítajte viac Dostupné interrupcie? Utópia. Slovensko je v rebríčku medzi najprísnejšími
Vysnívané prieskumy
Čepček sa v dôvodovej správe obhajuje nepodloženými prieskumami verejnej mienky. „Väčšina spoločnosti neschvaľuje, aby bolo zákonom povolené bezdôvodné prerušenie tehotenstva,“ tvrdí v dôvodovej správe. Neprikladá však žiaden zdroj, ktorý by jeho tvrdenie fakticky potvrdzoval.
Foto: facebook
Návrh poslanca Čepčeka je podľa Adriany Mesochoritisovej z iniciatívy Možnosť voľby jedným z najrepresívnejších, ktoré boli v parlamente predložené.
„V praxi by priniesol takmer úplný zákaz interrupcií s výnimkou “ak nie je možné inak zachrániť život ženy“ alebo „inak zabrániť trvalému a vážnemu poškodeniu zdravia ženy“ alebo „ak bolo plodu jednoznačne diagnostikované ťažké poškodenie či v prípade znásilnenia,“ skonštatovala.
Aj tieto výnimky však podľa Mesochoritisovej ďalej podmieňuje ďalšími obmedzeniami, ktorými chce len prinútiť ženy pokračovať v neželanom tehotenstve.
„Najhoršie však je že takto stanovenými podmienkami môže vážne ohroziť zdravie a životy žien. Čepček v zásade chce, aby Slovensko nastúpilo na cestu Poľska, ktorého reštriktívna právna úprava interrupcií necháva ženy zomierať. A ktorá tiež zastrašuje lekárov a lekárky a odrádza ich od poskytnutia pomoci ženám,“ ozrejmila.
Slovensko pritom patrí k najreštriktívnejším európskym krajinám v prístupe k interrupciám. Podľa European Abortion Policies Atlas 2021 je na 43. mieste spomedzi 52 porovnávaných štátov. Česko skončilo na 24. mieste. Na vrchole rebríčka sú Švédsko, Island a Spojené kráľovstvo, zatiaľ čo na najnižších priečkach v poskytovaní interrupcií sa umiestnilo Poľsko a menšie štáty ako Monako, Lichtenštajnsko, Gibraltár, Andorra a Malta.
Počet interrupcií klesá
Za posledných 20 rokov sa počet interrupcií na Slovensku znížil o 71 percent. Tento pokles pritom patrí k najzásadnejším v Európe a došlo k nemu bez úplných alebo čiastočných zákazov.
Iniciatíva Možnosť voľby pritom často pripomína, že kriminalizácia ani obmedzovanie interrupcií nevedú k ich znižovaniu, naopak vedú k zvýšenej úmrtnosti žien a k ohrozovaniu ich zdravia.
Čepček taktiež navrhuje vložiť do zákona, že „umelé prerušenie tehotenstva“ je umelé ukončenie tehotenstva potratom a má vážne negatívne dôsledky. Zároveň zakazuje vyvíjanie akéhokoľvek nátlaku na matku, aby išla na potrat. Jedným z takýchto nástrojov je podľa neho aj „interrupčná propaganda“. „Cieľom spoločnosti je dosiahnuť čo najnižší počet umelých ukončení tehotenstva, pričom možná reklama tohto zákroku odporuje tomuto cieľu. Cieľom návrhu je tiež zabrániť tomu, aby slovenskí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti propagovali potrat v zahraničí a podporovali tak potratovú turistiku na Slovensko,“ vysvetľuje Čepček. Za porušenie zákazu reklamy umelého prerušenia tehotenstva by mala byť podľa Čepčeka pokuta vo výške do 66 400 eur.
Slovenská republika by naopak mala podľa Mesochoritisovej vytvárať podmienky na to, aby mali ženy skutočnú možnosť voľby. Patria k nim napríklad silné sociálne a rodinné politiky, v ktorých by vychovávanie dieťaťa neznamenalo ohrozenie chudobou či výrazné zhoršenie finančnej situácie domácnosti, politiky rodovej rovnosti, ktoré odstránia nerovnosti a diskrimináciu žien, antikoncepcia hradená zo zdravotného poistenia dostupná pre všetky ženy či dostatok miest v škôlkach či jasliach. „Dôležitá je aj kvalitná a odborná sexuálna výchova, ktorá naučí mladých ľudí zodpovedne pristupovať k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, systematický prístup k riešeniu násilia páchaného na ženách, kvalitná gynekologická starostlivosť a dôstojné podmienky pre ženy pri pôrodoch či dostupné bývanie pre všetkých,“ spresnila Mesochoritisová.
Problémom na Slovensku je aj odmietanie poskytovať interrupčnú zdravotnú starostlivosť tzv. výhradou vo svedomí, ktorú si uplatňujú celé zdravotnícke zariadenia. „Následkom musia ženy cestovať často stovky kilometrov, aby našli zariadenie, kde im interrupciu poskytnú. Interrupcia by tiež mala byť hradená z verejného zdravotného poistenia, pretože väčšina žien, najmä žijúcich v chudobe, si ju nedokážu uhradiť – priemerná cena je 414 eur,“ uzavrela Mesochoritisová.
Za interrupciou aj viac ako 100 kilometrov
Situácia v krajoch sa veľmi líši. Najlepšia dostupnosť služieb je v Bratislavskom kraji, najhoršia v Prešovskom a Žilinskom kraji. Už teraz slúži jedno zariadenie pre veľa ľudí a situácia sa môže ešte zhoršiť po optimalizácii nemocníc.
Dostupnosť interrupcií na Slovensku významne ovplyvňuje to, že ich odmietajú vykonávať celé zdravotnícke zariadenia. Na Slovensku je ich 26, teda asi tretina mapovaných zariadení.
Medzi jednotlivými krajmi panujú rozdiely, pričom ženy musia cestovať aj viac ako sto kilometrov.
Šéf Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti docent Martin Redecha podotkol, že kým sa Žilinský kraj pýši najnižším počtom interrupcií, zdravotnícke zariadenia v jeho okolí ich robia dvakrát viac.