Pokračovanie článku: Ako funguje maďarská "paródia na demokratické voľby", ktorou strašil Matovič?

Systém pre silných lídrov

Aký je teda rozdiel medzi maďarským volebným systémom, pred ktorým varuje Matovič, a súčasným slovenským? Odborníci na ústavné právo upozorňujú, že spôsob, ktorým sa dnes volia poslanci do slovenského parlamentu je vo svete zriedkavý.

„Pravidlom je, že aj pri proporcionálnom či pomernom volebnom systéme je územie štátu rozdelené na viacero volebných obvodov. Ich počet sa však, samozrejme, rôzni. Proporcionálny volebný systém s viacerými volebnými obvodmi sa uplatňuje aj v susedných krajinách, konkrétne v Česku, vo voľbách do Poslaneckej snemovne, ako aj v Poľsku a v Rakúsku,“ priblížil pre Pravdu Marek Domin z Katedry ústavného práva Univerzity Komenského.

Pripomína, že tento vo svete zriedkavý systém vznikol z potreby vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara, ktorým paradoxne Matovič argumentoval v prospech zachovania súčasného stavu. „Zmena zo štyroch na jeden celoštátny volebný obvod, ku ktorej prišlo v roku 1998, je všeobecne odôvodňovaná najmä tým, že jeden celoštátny volebný obvod viac vyhovoval vtedajšej najsilnejšej politickej strane HZDS, ktorej sila do značnej miery pramenila z osobnosti jej predsedu,“ vysvetlil Domin.

Za pravdu mu v tomto dáva aj politológ Jozef Lenč. „Súčasné vládne strany nemajú ani dôvod, ani motiváciu na zmenu volebného systému. Tieto politické strany sú postavené na silnom lídrovi či zakladateľovi a ich úspech či neúspech je spájaný s týmto človekom. Keďže nemajú v regiónoch relevantné osobnosti, na zmenu nie je vôľa. Tých dôvodov tam je ale asi viacero,“ vysvetlil pre Pravdu Lenč.

Viac volebných obvodov by podľa neho malo priniesť aj zvýšenie demokratickej legitimity parlamentu. „Ak by súčasťou pravidiel bolo to, že v každom volebnom obvode môže kandidovať len občan s trvalým pobytom v dotknutom obvode, by mohol vytvoriť priaznivejšie predpoklady pre pestrejšie regionálne zastúpenie v Národnej rade,“ poznamenal Domin. „Nemohol by to však zaručiť,“ dodal.

V neprospech Matovičovho argumentu hovorí aj vyjadrenie dlhoročného politického zástupcu maďarskej menšiny Bélu Bugára. Ten by ako člen mimoparlamentnej strany tiež privítal zmenu volebného systému, ale nie v podobe ôsmich obvodov, ako to navrhoval Matovič alebo ZMOS.

„Tento spôsob nepovažujem za vhodný, pretože by znevýhodňoval menšinové politické strany. Maďari by takto mohli prísť o tisícky hlasov napríklad od Rusínov z východného Slovenska. Preferujem kombinovaný systém, v ktorom by polovicu poslancov Národnej rady volili ľudia v jednom celoslovenskom obvode a druhú polovicu po jednom zástupcovi z každého okresu,“ povedal Bugár pre Pravdu.

Aj bývalý poslanec Matovičovej vlády (najprv Za ľudí, teraz SaS) Vladimír Ledecký ešte vlani odmietol jeho interpretáciu „Jeden volebný obvod ako dedičstvo mečiarizmu považujem za nezmysel, ktorý sme od roku 1998 neboli schopní zmeniť. Jeden volebný obvod brzdí rozvoj regiónov,“ tvrdil Ledecký. „Ak chceme riešiť problémy, ktoré regióny skutočne trápia, musíme mať v parlamente poslancov, ktorí poznajú potreby svojho regiónu. Platí to aj opačne. Považujem za podstatné, aby aj ľudia poznali poslancov, ktorí ich v parlamente zastupujú,“ zdôrazňoval vtedy.

Zástupcovia z regiónov

Volebný systém v Maďarsku sa od toho slovenského výrazne líši. „V prípade Maďarska i zatiaľ posledných volieb na Ukrajine ide o zmiešaný volebný systém, keďže časť poslancov je volená prostredníctvom jednomandátových volebných obvodov (väčšinový volebný systém) a časť prostredníctvom jedného celoštátneho volebného obvodu, v rámci ktorého sa hlasuje za kandidátne listiny,“ priblížil Domin.

Kombinovaný volebný systém sa v Maďarsku zaviedol už po páde železnej opony. V roku 2011 ale vládna strana Viktora Orbána Fidesz tento systém pozmenila vo svoj prospech. Dovtedy mal maďarský parlament 386 poslaneckých miest a 176 rozdeľovalo v jednomandátových obvodoch, 152 miest na základe 22 župných straníckych kandidátok. Ostatných 58 sa rozdeľovalo v celoštátnej, tzv. kompenzačnej listine. Orbán ale znížil počet poslancov na 198 a systém pozmenil tak, že kompenzačný mechanizmus, ktorý mal vyrovnávať nespravodlivosť jednomandátových obvodov, začal ešte viac zvýhodňovať najväčšiu stranu.

Kým na Slovensku občania do 150-členného parlamentu volia len jednu stranu a štyroch preferovaných kandidátov, v Maďarsku dostane občan dve kandidačné listiny. Z jednej, miestnej, si vyberie poslanca, ktorý bude zastupovať jeho región, z druhej, celoštátnej, zas politickú stranu. Do maďarského parlamentu sa tak dostane 106 poslancov, ktorí zvíťazili vo svojom regióne. Zvyšných 93 zákonodarcov sa potom vyberá pomerne podľa počtu hlasov, ktoré získali jednotlivé politické strany. Rovnako ako na Slovensku však platí, že do parlamentu sa dostanú len strany, ktoré získali aspoň päť percent hlasov.

Na zvolenie poslancovi z regiónu stačí, aby mal aj o jediný hlas viac ako jeho protikandidát. Veľké množstvo hlasov pre neúspešných kandidátov tak prepadá. Túto neférovosť preto vyvažuje pomerne komplikovaný kompenzačný mechanizmus. Prepadnuté hlasy sa pomerným spôsobom prerozdeľujú jednotlivým stranám, pričom kompenzované sú najmä tie, ktorých kandidáti v jednomandátových obvodoch neuspeli. Zároveň však tieto kompenzačné hlasy získava aj najsilnejšia strana.

Maďarský Fidesz túto výhodu využil hneď v prvých voľbách po zmene volebného systému. V roku 2014 za neho hlasovalo 45 percent voličov. Slovenský Smer dosiahol dva roky predtým takmer totožný výsledok: 44,5 percenta. Kým však Smer v parlamente obsadil 55 percent poslaneckých kresiel, Fideszu ich pripadlo až 66 percent.