Predčasné voľby boli trikrát, vyhral ich Mečiar a dvakrát Fico. Raz aj rekordne

V novodobej histórii samostatnej Slovenskej republiky sa predčasné parlamentné voľby konali trikrát, v rokoch 1994, 2006 a 2012.

Predčasné parlamentné voľby 30. septembra a 1. októbra 1994

• Predčasné voľby s týmto termínom schválili poslanci Národnej rady SR 17. marca krátko po tom, ako parlament 14. marca odvolal vládu Vladimíra Mečiara. O deň neskôr ju vystriedala vláda Jozefa Moravčíka zložená zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Kresťanskodemo­kratického hnutia (KDH) a Demokratickej únie (DÚ).
• Za zákon o skrátení volebného obdobia hlasovalo všetkých 149 prítomných poslancov. Predčasné voľby na prelome septembra a októbra boli zároveň prvými parlamentnými voľbami počas éry samostatnej Slovenskej republiky.
• Uspelo v nich nasledujúcich sedem politických subjektov:

1. koalícia Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska (HZDS-RSS) – 34,96 % hlasov
2. koalícia Spoločná voľba (Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokra­tická strana Slovenska, Strana zelených na Slovensku a Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky, SDĽ, SDSS, SZS, HP SR) – 10,41 % hlasov
3. Maďarská koalícia – Magyar Koalíció (Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom – Maďarské kresťanskodemo­kratické hnutie, Együttélés – Spolužitie a Magyar Polgári Párt – Maďarská občianska strana, MKDH, ESWS, MOS) – 10,18 % hlasov
4. Kresťanskodemo­kratické hnutie (KDH) – 10,08 % hlasov
5. Demokratická únia – 8,57 % hlasov
6. Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) – 7,34 % hlasov
7. Slovenská národná strana (SNS) – 5,40 % hlasov

• Z volieb vzišla vláda premiéra Vladimíra Mečiara (HZDS), vládnu koalíciu tvorili HZDS, SNS a ZRS. Koalícia mala v parlamente na začiatku obdobia 83 poslancov. Ustanovujúca schôdza sa konala 3. novembra 1994. Predsedom parlamentu sa stal Ivan Gašparovič (HZDS).

Predčasné parlamentné voľby 17. júna 2006

• Predčasné voľby sa konali po odchode KDH z vlády Mikuláša Dzurindu. Na návrh vlády z 8. februára schválili poslanci NR SR 9. februára zákon o skrátení volebného obdobia aj s júnovým termínom volieb. Za prijatie ústavného zákona hlasovalo všetkých 143 prítomných poslancov. Išlo zároveň o prvé voľby, ktoré sa konali iba v jeden deň, v sobotu.
• Do NR SR sa v nich dostalo šesť subjektov:

1. Smer – 29,14 % hlasov
2. SDKÚ-DS – 18,35 % hlasov
3. SNS – 11,73 % hlasov
4. Strana maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja (SMK-MKP) – 11,68 % hlasov
5. ĽS-HZDS – 8,79 % hlasov
6. KDH – 8,31 % hlasov

• Novú vládu SR zostavil Robert Fico (Smer) a tvorili ju Smer, SNS a ĽS-HZDS. Koalícia mala v NR SR podporu 85 poslancov. Ustanovujúca schôdza NR SR pre 4. volebné obdobie sa konala 4. júla 2006. Predsedom NR SR sa stal Pavol Paška (Smer).

Predčasné parlamentné voľby 10. marca 2012

• Predčasné voľby vyvolalo hlasovanie 11. októbra 2011, v ktorom poslanci parlamentu vyslovili nedôveru vláde Ivety Radičovej (SDKÚ). NR SR rozhodovala o posilnení dočasného eurovalu, pričom premiérka spojila rozhodnutie o tomto návrhu s hlasovaním o dôvere vláde.
• Po dvoch dňoch, 13. októbra, na návrh vlády rozhodli poslanci NR SR 143 hlasmi, že predčasné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.
• Do parlamentu sa dostalo nasledujúcich šesť subjektov:

1. Smer – 44,41 % hlasov
2. KDH – 8,82 % hlasov
3. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) – 8,55 % hlasov
4. Most–Híd – 6,89 % hlasov
5. SDKÚ-DS – 6,09 % hlasov
6. Sloboda a Solidarita (SaS) – 5,88 % hlasov

• Predseda strany Smer Robert Fico sa stal druhýkrát premiérom a zostavil po prvý raz v histórii SR nekoaličnú vládu vytvorenú iba stranou Smer-SD, ktorá mala v NR SR väčšinu 83 poslancov. Ustanovujúca schôdza pre 6. volebné obdobie sa konala 4. apríla 2012, za predsedu NR SR bol zvolený Pavol Paška (Smer-SD). Vo funkcii bol do 25. novembra 2014, po jeho odstúpení viedol NR SR do 23. marca 2016 Peter Pellegrini (Smer).