Ako uviedla predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová, „šéf parlamentu v utorok opäť všetkým ukázal, ako neobmedzene sa vie správať. „Z rokovacieho poriadku Národnej rady v utorok opäť urobil trhací kalendár, keď v rozpore s ním zaradil do programu schôdze návrh Anny Záborskej o interrupciách,“ prehlásila. Poukázala na to, že nebola dodržaná šesťmesačná lehota, počas ktorej nie je možné návrh k tej istej veci opätovne predložiť na rokovanie.
No ani po stiahnutí Záborskej návrhu to neznamená, že poslanci interrupcie riešiť nebudú. Podľa najnovšieho návrhu nezaradeného poslanca Martina Čepčeka sa bude môcť umelé ukončenie tehotenstva vykonať jedine v štyroch špecifických prípadoch. Konkrétne, v prípade ohrozenia života matky, ohrozenia zdravia matky, diagnostikovaného ťažkého poškodenia dieťaťa a v prípade tehotenstva ako následku znásilnenia. Čepčeka za predkladanie návrhov na sprísnenie interrupcií vyhodili z klubu OĽaNO.
Čítajte viac Vynaliezavé ženy. Kým štát kladie prekážky, k interrupcii sa dostávajú vlastnou cestou
Najpálčivejší problém Slovenska
Za posledných 20 rokov sa počet interrupcií na Slovensku znížil o 71 percent. Tento pokles pritom patrí k najzásadnejším v Európe a došlo k nemu bez úplných alebo čiastočných zákazov. Iniciatíva Možnosť voľby pritom často pripomína, že kriminalizácia ani obmedzovanie interrupcií nevedú k ich znižovaniu, naopak vedú k zvýšenej úmrtnosti žien a k ohrozovaniu ich zdravia.
Pri interrupciách je na Slovensku problémom aj odmietanie poskytovať interrupčnú zdravotnú starostlivosť tzv. výhradou vo svedomí, ktorú si uplatňujú celé zdravotnícke zariadenia. Následkom musia ženy cestovať často stovky kilometrov, aby našli zariadenie, kde im interrupciu poskytnú pričom priemerná cena je 414 eur.
Bývalá predsedníčka zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) podotkla, že prekladané novely komplikujú celý proces interrupcie natoľko, aby sa ju lekári obávali vykonať.
Dodala, že predseda parlamentu Kollár má právomoc doplniť body do programu, no podľa nej to bolo tentokrát v rozpore s rokovacím programom. Pripomenula, že len v tomto volebnom období riešil parlament interrupcie 17-krát.
Pripomenula, že Záborská sa vo svojich novelách snaží ženám pomáhať. No podľa Bittó Cigánikovej je táto pomoc nedostatočná. „Hlavne nech sa dieťa narodí a potom to nejak vybavíme, ale nevybavíme,“ zdôraznila.
Čítajte viac Záborská: Štát musí prevziať zodpovednosť za potraty
Podotkla, že súčasťou zákona sú aj štátne príspevky pre neziskové organizácie, či cirkvi ktoré pomáhajú ženám po pôrode. „Z dotácii, ktoré mali podporovať rodovú rovnosť podporili organizácie z okolia pani Záborskej,“ upozornila Bittó Cigániková.
Napríklad organizácie Možnosť voľby podľa poslankyne nedostala od štátu nič. Je presvedčená, že predkladateľom interrupčných zákonov ide o vytvorenie prostredia, v ktorom bude štát podporovať cirkevné organizácie a ideologické informácie v rozpore s vedeckými poznatkami.
Lucia Plaváková z Progresívneho Slovenska vo svojom statuse kritizuje Záborskej snahu opätovne otvárať túto tému v časoch, ktoré sú ťažké pre každého a pre každú. „Naposledy tento jej návrh neprešiel o jediný hlas aj vďaka tlaku verejnosti," uviedla na sociálnej sieti.
Čítajte viac Dostupné interrupcie? Utópia. Slovensko je v rebríčku medzi najprísnejšími
Žena sa podľa Čepčeka sama rozhodnúť nesmie
Poslankyňa Bittó Cigániková však tvrdí, že v tieni „Čepčekových zákonov sa tie Záborskej zdajú mierne“. Denník Pravda viackrát požiadal poslanca Čepčeka o reakciu, no bez výsledku.
Čepček predložil návrh, v ktorom špecifikuje, že umelé ukončenie tehotenstva vykonať jedine v štyroch špecifických prípadoch. Konkrétne, v prípade ohrozenia života matky, ohrozenia zdravia matky, diagnostikovaného ťažkého poškodenia dieťaťa a v prípade tehotenstva ako následku znásilnenia. Aby boli tieto závažné dôvody uznané, v prvých troch prípadoch ich musia písomne potvrdiť nezávislé lekárske správy minimálne dvoch lekárov z odboru gynekológia a pôrodníctvo alebo odboru príslušného diagnóze. Interrupciu by Čepček povolil, ak by pôrod ohrozil život matky, alebo ak by nenarodenému dieťaťu jednoznačne diagnostikované ťažké poškodenie zdravia a trvanie tehotenstva nepresiahlo 24 týždňov. Ak by išlo o znásilnenie, ženy by podľa všetkého potrebovala stanovisko prokuratúry o trestnom čine. No v tomto prípade by sa lehota skrátila len na 12 týždňov.
Čepček sa v dôvodovej správe obhajuje nepodloženými prieskumami verejnej mienky. „Väčšina spoločnosti neschvaľuje, aby bolo zákonom povolené bezdôvodné prerušenie tehotenstva,“ tvrdí v dôvodovej správe. Neprikladá však žiaden zdroj, ktorý by jeho tvrdenie fakticky potvrdzoval.
Návrh poslanca Čepčeka je podľa Adriany Mesochoritisovej z iniciatívy Možnosť voľby jedným z najrepresívnejších, ktoré boli v parlamente predložené.
„V praxi by priniesol takmer úplný zákaz interrupcií s výnimkou “ak nie je možné inak zachrániť život ženy“ alebo „inak zabrániť trvalému a vážnemu poškodeniu zdravia ženy“ alebo „ak bolo plodu jednoznačne diagnostikované ťažké poškodenie či v prípade znásilnenia,“ skonštatovala. Aj tieto výnimky však podľa Mesochoritisovej ďalej podmieňuje ďalšími obmedzeniami, ktorými chce len prinútiť ženy pokračovať v neželanom tehotenstve.
Čepček taktiež navrhuje vložiť do zákona, že „umelé prerušenie tehotenstva“ je umelé ukončenie tehotenstva potratom a má vážne negatívne dôsledky. Zároveň zakazuje vyvíjanie akéhokoľvek nátlaku na matku, aby išla na potrat. Jedným z takýchto nástrojov je podľa neho aj „interrupčná propaganda“. „Cieľom spoločnosti je dosiahnuť čo najnižší počet umelých ukončení tehotenstva, pričom možná reklama tohto zákroku odporuje tomuto cieľu. Cieľom návrhu je tiež zabrániť tomu, aby slovenskí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti propagovali potrat v zahraničí a podporovali tak potratovú turistiku na Slovensko,“ vysvetľuje Čepček. Za porušenie zákazu reklamy umelého prerušenia tehotenstva by mala byť podľa Čepčeka pokuta vo výške do 66 400 eur.
Slovensko pritom patrí k najreštriktívnejším európskym krajinám v prístupe k interrupciám. Podľa European Abortion Policies Atlas 2021 je na 43. mieste spomedzi 52 porovnávaných štátov. Česko skončilo na 24. mieste. Na vrchole rebríčka sú Švédsko, Island a Spojené kráľovstvo, zatiaľ čo na najnižších priečkach v poskytovaní interrupcií sa umiestnilo Poľsko a menšie štáty ako Monako, Lichtenštajnsko, Gibraltár, Andorra a Malta.