Je však viac než pravdepodobné, že hnutie opustí. Otvorene rokuje s inými stranami a na 80 percent jeho odchod potvrdil aj sám Matovič. Situácia okolo hnutia je už tradične nejasná, podobne ako to, kto je vlastne členom hnutia.
Vo februári 2020 prvýkrát zverejnili mená deviatich členov predsedníctva, ktorými sú Igor Matovič, Eduard Heger, Ján Budaj, Natália Milanová, Peter Pollák, Jozef Viskupič, Jaroslav Naď, Michal Šipoš a Július Jakab. Mená 45 členov, ktorých musia politické strany podľa zákona mať, známe nie sú.
Kam kráčaš, OĽaNO?
Hnutie aktuálne rieši otázku, čo ďalej a či Heger ostane, alebo z hnutia odíde. Z poslaneckého klubu sa už odčlenilo desať nespokojných poslancov združených okolo dočasne povereného ministra životného prostredia Jána Budaja. Šéf rezortu síce ešte stále je členom strany, no aj pri ňom sa rieši odchod. Ako sú na tom aktuálne rokovania? Prebiehajú. Premiér Heger mlčí a na otázky Pravdy nereagoval. Situáciu okolo svojho odchodu či kandidatúry nekomentuje.
Väčšina poslancov, ktorí za OĽaNO v parlamente pôsobia, sa vyhovára práve na to, že nie sú členmi hnutia, a preto situáciu komentovať nevedia. Príkladom je aj poslanec György Gyimesi. „Nie som členom, nemám informácie, premiéra som nevidel dva týždne,“ povedal pre denník Pravda. Aj jeho meno sa skloňovalo pri prípadnom odchode, v stredu v parlamente poprel, že by dostal ponuku od strany Aliancia – Szövetség.
Čítajte viac Matovič a Heger vydierajú Slovensko
Ani členovia predsedníctva nie sú veľmi zhovorčiví. „O ďalšom smerovaní OĽaNO prebieha interná diskusia a nebolo by správne prenášať ju do médií. Z tohto dôvodu nebudem verejne komentovať diskusie v hnutí,“ reagovala žilinská županka a jedna zo zakladajúcich členiek OĽaNO Erika Jurinová. Nič bližšie nechcel povedať ani europoslanec a člen predsedníctva OĽaNO Peter Pollák st. „O situácii sa v hnutí rozprávame a hľadáme riešenie. Ak by sa Edo Heger rozhodol odísť, čo mi bude, samozrejme, veľmi ľúto, aj naďalej ostaneme priateľmi,“ povedal pre denník Pravda s tým, že žiadne informácie o ďalších odchodoch nemá. „Ja sa nikam odísť nechystám,“ skonštatoval.
Ak chcú odísť, zaželáme im veľa šťastia
OĽaNO nedávno podľa registra politických strán zmenilo aj názov a vypustilo z neho menšie strany Zmena zdola, Nova a Kresťanská únia (KÚ), s ktorými šlo hnutie do volieb. Podľa predsedu poslaneckého klubu Michala Šipoša ide len o technické zmeny. „Je to prirodzené, súčasné volebné obdobie sme kandidovali spolu s KÚ, Zmenou zdola a Novou. Ak sa rozhodnú znova kandidovať za obyčajných ľudí, nevidíme v tom problém, ak sa rozhodnú kandidovať niekde inde, zaželáme im veľa šťastia,“ uviedol Pollák st.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Znamená to, že sa poslanci menších strán chystajú odísť? „Vôbec nie, vytvárame priestor, aby sa cítili slobodne. Keďže máme volebné obdobie za sebou, nemá význam nosiť značku hnutia s týmito stranami,“ dodal europoslanec. Pri Zmene zdola to až také prekvapenie nie je, keďže Budaj s Matovičom sa pochytili aj pred Vianocami, keď Budaj kritizoval smer, ktorým sa hnutie OĽaNO uberá. S otázkami sme kontaktovali aj poslanca OĽaNO a zároveň člena Nova Gábora Grendela, no neodpovedal. Už skôr sa však vyjadril, že zmena prišla po dohode.
Poslankyňa OĽaNO a predsedníčka KÚ Anna Záborská v rozhovore pre Pravdu v polovici januára uviedla, že si nemyslí, že v klube OĽaNO majú o prípadnom delení jasno. „Vzťah KÚ a OĽaNO ostáva stabilný a funguje,“ uviedla. Po zmene názvu dodala, že treba mať pred voľbami čistý stôl, no zánik KÚ a návrat do KDH si predstaviť nevie.
Čo môže nastať?
Keďže stále nie je isté, ako sa nakoniec rokovania v OĽaNO vyvinú a či sa Hegerovo krídlo oddelí, všetky možnosti sú otvorené. Odchod Hegera je síce aktuálne najpravdepodobnejšou možnosťou, no či vytvorí vlastnú stranu, alebo sa pripojí k existujúcemu subjektu, to zatiaľ známe nie je. V hre sú tri scenáre.
1. Heger zo strany odíde a založí vlastnú
O spore medzi Hegerom a Matovičom sa intenzívne hovorilo už od pádu vlády. Prvýkrát však odchod Hegera z OĽaNO pripustil 11. januára po rokovaní vlády dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď. „Či to bude debata v rámci hnutia, alebo to bude debata, ktorá bude smerovať k tomu, že odídeme z hnutia, to je zatiaľ otázne. Všetko je v hre,“ skonštatoval vtedy. Neskôr to potvrdil aj Matovič s tým, že ich odchod je istý na 70 až 80 percent.
Okamžite sa spustili debaty o tom, že Heger rozmýšľa o vlastnom projekte. O novej strane rozmýšľajú v OĽaNO aj preto, že by im to podľa Šipoša mohlo zvýšiť preferencie a získať viac hlasov. Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík si vie predstaviť, že Hegera môžu voliť sklamaní voliči OĽaNO z roku 2020. „Teda ten prelietavý elektorát, ktorý v politike neustále hľadá nové alternatívy. Pri OĽaNO zrejme zostane len tvrdé jadro voličov, ktorému neprekáža politický štýl Igora Matoviča,“ uviedol.
Na založenie vlastnej strany vidí málo času. „Jedine, ak by si nejakú „kúpil“ a tváril by sa, že zakladá novú stranu na zelenej lúke. Ak by mal za sebou vlastný subjekt, určite by sa mu lepšie vyjednávalo o potenciálnej predvolebnej koalícii,“ zhodnotil. S vlastnou stranou by sa podľa neho nemal šancu dostať do parlamentu. „Ak pôjdu do volieb samostatne aj politici z Modrej koalície, KDH, SaS a PS, každá nová strana v konkurencii s takýmito ďalšími stranami bude zvyšovať šancu, že počet prepadnutých hlasov bude ešte vyšší ako v roku 2020,“ zhodnotil politológ.
2. Heger zo strany odíde a vstúpi do iného subjektu
Heger už rokoval aj o možnom spájaní, prípadne vstupe do niektorej zo strán s viacerými subjektmi. Najčastejšie sa v tejto spojitosti spomína KDH. Predseda kresťanských demokratov mu ponúkol dvojku na kandidátke. Politológ si vie Hegera predstaviť v KDH, no dvojku na kandidátke považuje za zlé rozhodnutie KDH. „Ak by trošku upustili zo svojej márnomyseľnosti, mohli by urobiť s Hegerom na čele slušný výsledok. Problémom KDH je, že nevedia naskočiť na vlak spoločenského vývoja modernej Európy. Ešte aj pápež vyzerá pri nich ako hipisák,“ skonštatoval Štefančík.
Foto: FB/Veronika Remišová
Ak by sa Heger rozhodol vstúpiť k niekomu na kandidátku, mohlo by to pomôcť, keďže na seba ako premiér viaže značnú mediálnu pozornosť. „Môže využívať na kampaň pozíciu šéfa vlády, takže je prirodzeným lídrom. Ak by prezidentka vymenovala novú vládu a z neho by sa stal radový poslanec, zaradí sa medzi sivý priemer,“ myslí si politológ. Odvolaný premiér však rokoval aj s Mikulášom Dzurindom, ktorý aktuálne vstúpil do Spolu Miroslava Kollára a premenovali sa na Modrú koalíciu, ale aj s najmenšou koaličnou stranou Za ľudí.
3. Heger ostane v OĽaNO
V tomto momente je najmenej pravdepodobná možnosť, a to aj pre vyjadrenia viacerých predstaviteľov hnutia. „Neviem, ako by to vysvetľoval verejnosti. Opäť by bol na smiech ako nerozhodný muž, ktorý sa rád schová za nejakú ženskú sukňu. Hoci v tomto prípade tú Matovičovu. Ten jeho submisívny prístup je na zaplakanie a pokiaľ si chce Heger zachovať svoju tvár, mal by sa od Matoviča odpútať,“ myslí si Štefančík.
V súvislosti s jeho zotrvaním v hnutí sa hovorilo aj o tom, že by to mohlo byť za podmienky výmeny lídra OĽaNO. Výmenu síce pripustil aj Matovič, ako jednu z možností pri debatách na predsedníctve, rovnako aj Naď, no je nepravdepodobné, aby Matovič „svoje dieťa“ len tak ľahko pustil, navyše má v hnutí stále väčšinovú podporu. Hegera ako lídra OĽaNO si nevie predstaviť ani politológ.