Návrh by podľa Kollára v rámci koalície nemohli predložiť, pokiaľ by jeho výdavky neboli kryté. „Toto bude kryté novými zdrojmi, ktoré budeme ešte na tejto schôdzi schvaľovať. Bude to špeciálny bankový odvod, možno z poisťovní, neviem z čoho ešte všetkého. Plne to vykryje tento výdavok,“ vyhlásil.
Gyimesi avizoval, že predloží súvisiaci pozmeňujúci návrh, ktorým sa zabezpečí dodatočný príjem od bánk. „Budú medzi regulovanými subjektmi, ktoré budú odvádzať osobitnú daň,“ doplnil bez bližších informácií.
Čítajte viac Világi zo Slovnaftu: Navrhované zdanenie ziskov nie je primerané ani spravodlivé
Návrh novely zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý predložili poslanci hnutia OĽANO, parlament ešte vlani v novembri posunul do druhého čítania. Jeho definitívne prerokovanie sa však odvtedy posúvalo, navrhovatelia naposledy požiadali o zaradenie na marcovú schôdzu. Cieľom návrhu je rozšíriť okruh subjektov, ktorých sa osobitný odvod týka, banky však medzi nimi doteraz neboli.
Opozičníci: Zvolebnieva sa
Návrh na opätovné zavedenie obedov zadarmo je priznaním si chyby, myslia si viacerí opoziční poslanci Národnej rady. Zároveň je podľa nich vidieť, že je už známy termín predčasných volieb a začína sa predvolebná kampaň.
Návrh predložila v utorok poslankyňa Petra Krištúfková (Sme rodina) ako pozmeňujúci návrh k novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi, o ktorej v 2. čítaní rokuje Národná rada. Vzhľadom na množstvo rečníkov prihlásených do rozpravy sa o návrhu dopoludnia nehlasovalo a diskusia o ňom pokračuje.
„Pani poslankyňa, vy ste vyjadrili svojim návrhom nedôveru ministrovi (Milanovi Krajniakovi). Lebo minister bol ten, kto zmenil tie obedy… Musíte povedať, že v tomto prípade pán minister pochybil. A on musí povedať mea culpa,“ vyhlásil v rozprave bývalý minister práce Ján Richter (Smer).
Pripomenul, že dotované obedy presadila ešte vláda pod vedením Smeru a ich fungovanie potvrdilo, že to bolo dobré riešenie. Kabinet Igora Matoviča (OĽANO) ich však následne zrušil. Teraz krátko pred voľbami prichádza návrh na ich opätovné zavedenie.
„Počúvam len Sme rodina, ale nikto nepovie, že je tu aj nejaký iný návrh a že to chcel aj niekto iný riešiť. Niekto, kto má na to väčšie morálne právo, lebo to zavádzal v čase, keď to možno bolo veľké riziko,“ zdôraznil Richter.
Čítajte viac Matovičov bonus v praxi? Rodičia dostali 200 eur na dieťa, teraz im ich starostovia a primátori zoberú
Na rôzny prístup Sme rodina v rôznom čase poukázal aj poslanec Erik Tomáš (nezaradený) z mimoparlamentného Hlasu. Ešte v opozícii hnutie hlasovalo za pôvodný návrh dotovaných obedov. Po vstupe do vlády však boli na návrh ich ministra práce Milana Krajniaka zrušené. „Už sú ohlásené predčasné voľby, je kampaň a hnutie Sme rodina s tým odrazu prichádza,“ vyhlásil.
PAS: O prácu cez víkend je veľký záujem
Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) vyzvala poslancov, aby nepodporili schválenie návrhu na zákaz nedeľného predaja. Väčšina podnikateľov je proti takémuto obmedzovaniu predajnej doby, uviedla v utorok PAS. PAS v septembri zrealizovala prieskum na vzorke 156 podnikateľov, v ktorom takmer 70 % respondentov takýto zámer odmietlo. O otváracích hodinách by podľa nich mal slobodne rozhodovať zamestnávateľ po dohode so zamestnancami.
Firmy deklarovali, že záujem o víkendovú prácu je vysoký. Zamestnávatelia upozornili, že prijatím zákazu klesnú zamestnancom mzdy, čo môže zvýšiť mieru chudoby.
Na druhej strane si takmer 20 % podnikateľov vie predstaviť svoje prevádzky v nedeľu zatvorené. Argumentujú tým, že predaj počas víkendov je obmedzený aj v iných štátoch. Najväčší domáci maloobchodný reťazec COOP Jednota je úprave otváracích hodín počas nedieľ naklonený. Z ich 14.000 zamestnancov pracuje viac ako 11.500 priamo na prevádzkach. Až 85 % tvoria ženy. „Chceme im vytvoriť podmienky, aby počas dní pracovného voľna mohli tráviť adekvátny čas so svojimi rodinami,“ uviedol podpredseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko Filip Kasana.
Čítajte viac Budú nákupy v nedeľu minulosťou? Argumentom je viera aj matky, podporu vyjadril Smer aj OĽaNO
Vyššiu mieru zhody našli podnikatelia pri odpovediach na otázku, či má byť otváracia doba obmedzená legislatívou. Takmer 85 % (84,6 %) účastníkov prieskumu si myslí, že by štát nemal určovať, kedy môžu byť ich prevádzky otvorené. Reguláciu vnímajú ako neprimeraný zásah do slobody podnikania. Problém vidia aj v umelo vytvorenej konkurenčnej výhode pre tých, ktorých prevádzky budú mať zo zákazu výnimku. Opačný názor má 13,5 % opýtaných podnikateľov, podľa ktorých je zásah štátu v tejto oblasti v poriadku.
Podnikatelia sú však takmer jednotní v názore (96,4 %), že opatrenia podobného typu by mali byť vopred dostatočne diskutované s dotknutými subjektmi a odborníkmi z rôznych oblastí. Firmy kritizujú degradáciu riadneho legislatívneho procesu a obchádzanie mimorezortného pripomienkového konania prostredníctvom poslaneckých návrhov.