Pán Miroslav je bežný pracujúci človek. V pondelok ráno si však na vlastnej koži okúsil, aké je to ležať v zime bezvládne na lavičke. Takmer hodinu strávil v centre hlavného mesta, pred Univerzitu Komenského. Okolo neho prešlo bezmála 800 ľudí, niektorí sa obzerali, iní si ho natáčali a ďalší odvracali zrak. Len traja ľudia sa však pristavili, aby skontrolovali, či je v poriadku a ponúkli mu pomoc.
„Dnešná doba je taká, že ľudia len pozerajú do mobilov. Nevšímajú si okolie ani ľudí okolo seba. Nezaujíma ich, či niekto má, alebo nemá problém. Nemusí byť opitý, môže byť chorý alebo mať nejaký problém. Je naozaj potrebné viac si všímať okolie. Voľakedy to bolo inak, človek sa zastavil pri tom druhom, chcel podať pomocnú ruku. Dnes idú všetci ako s klapkami na očiach a zaujímajú sa len o seba,“ zhodnotil Miroslav Riegl, ktorý pracuje ako kuchár, na chvíľu však vystupoval ako dobrovoľník tohto sociálneho experimentu.
Pozrite si, rozhovor s figurantom Miroslavom
Ľudia na uliciach mrznú
Na začiatku roka potrebovalo pomoc 313 podchladených pacientov, piatich z nich sa už nepodarilo zachrániť. Ako uvádza štátna príspevková organizácia Operačné stredisko ZZS SR, boli to ľudia bez identity a domova. „Možno by následky neboli také fatálne, keby im okoloidúci ľudia venovali pozornosť a včas im pomohli,“ upozorňujú.
Teplota dnes dosahuje svoje mrazivé rekordy. Podľa lekára Martina Balka však človek môže podchladnúť aj pri 15 stupňoch Celzia. Za posledné tri roky záchranári na Slovensku vyštartovali takmer k 900 prípadom podchladenia, z toho 14 ľuďom už nemohli pomôcť, pričom iba časť prípadov sa týkala ľudí bez domova. V mnohých prípadoch na ulici ležali ľudia z iných, najmä zo zdravotných dôvodov.
Týka sa to všetkých. Do takejto situácie sa môže dostať hocikto, napríklad v dôsledku náhleho ochorenia alebo iných komplikácií.
Napriek tomu stále existujú situácie, keď okoloidúci automaticky predpokladajú, že človek ležiaci na zemi alebo lavičke je opitý a zo strachu, alebo v snahe vyhnúť sa kontaktu s ním, ho obídu bez povšimnutia. Pritom môže ísť o vážny zdravotný problém, ktorý si vyžaduje rýchly zásah záchranárov na záchranu života, ale najmä poskytnutie prvej pomoci.
„Na Operačnom stredisku ZZS SR evidujeme volania, keď volajúci kontaktujú tiesňovú linku 155 s tým, že vidia ležať človeka na zemi, ale odmietajú ísť mu reálne pomôcť alebo sa aspoň za telefonickej asistencie našich operátorov presvedčiť o jeho stave s odôvodnením, že sa ponáhľajú alebo miestom už prešli. To sťažuje prácu operátorom aj záchranárom a v konečnom dôsledku to môže mať fatálne následky pre pacienta. Len zavolať na tiesňovú linku 155 naozaj nestačí,“ uviedla hovorkyňa OS ZZS SR Alena Krčová.
Oslovenie dokáže zachrániť život
Len tri jednoduché kroky vedia zachrániť človeka. Niekedy ide iba o krátku otázku, ktorá nič nestojí. Doktor Balko hovorí o prvom. Je ním kontakt. „Zastavte sa pri človeku ležiacom na zemi a nadviažte ho. Spýtajte sa, či nepotrebuje pomoc. Je možné, že pomoc nepotrebuje alebo ju odmietne. V takom prípade to, samozrejme, rešpektujte,“ vysvetľuje. S tým, že na operačnom stredisku dostávajú volania, že niekto niekde leží. No zavolať nie je všetko, a treba prísť za ním sa ho spýtať.
Po tom, čo sa bezvládnej osobe prihovoríme a vyžaduje si pomoc, je povinnosťou zavolať na známe číslo 155. To však podľa lekára nestačí, treba sa presvedčiť, v akom stave je ležiaci. Ak to situácia vyžaduje, treba poskytnúť prvú pomoc. Operátor dá pokyny, ktoré treba vykonať. Do príchodu záchranky s pacientom – s výnimkou inštrukcií operátora – by sa nemalo hýbať, ale len sledovať stav vedomia a dýchania.
Čítajte viac Zima udrela na Slovensko, kalamitu hlási celý sever. Polícia: Necestujte. V sobotu príde orkán
Ďalší krok je dostať ľudí do tepla. Nie je potrebné si ich hneď nasťahovať k sebe domov, ale existujú rôzne organizácie, ktoré im teplo vedia zabezpečiť. „V Bratislave funguje veľmi dobrá spolupráca s mestskou políciou, a tí ho vedia odniesť do nocľahárne,“ uviedol riaditeľ Depaul Slovensko Jozef Kákoš.
Ak je to možné, treba osobu prikryť, vymeniť vlhké šaty za suché a pritom hýbať s ňou čo najmenej. Podchladenie je podľa Martina Balka stav, keď telo nedokáže udržať teplotu vo svojom fyziologickom rozmedzí. Zároveň závažný stupeň podchladenia sa môže končiť až smrťou.
Kákoš tiež priblížil, že v nízkoprahovej Nocľahárni sv. Vincenta de Paul v Bratislave spalo v utorok takmer 180 ľudí. „V zimných mesiacoch počet stúpa na 200 a viac ľudí, záleží na počasí,“ uviedol Kákoš.