„S výnimkou čiastočnej depenalizácie pri ľahkých drogových trestných činoch došlo pri ostatných trestných činoch v zásade len ku kozmetickým zmenám. Viaceré trestné sadzby tak podľa nášho názoru naďalej ostávajú v neprimeranom pásme, pričom v niektorých prípadoch dokonca došlo k zvýšeniu trestných sadzieb," uvidela SAK vo svojom stanovisku k predstavenej novele Trestného zákona. Podľa Komory to svedčí o tom, že odborné argumenty museli ustúpiť politickým limitom.
V prípade schválenia novely Trestného zákona v parlamente by podľa SAK išlo zrejme o prvé systémové vylepšenie predmetného zákona od jeho prijatia v roku 2005. Komora obzvlášť vyzdvihla najmä posilnenie princípov restoratívnej justície, ale tiež vytvorenie priestoru pre alternatívne tresty či možnosti vyriešiť niektoré menej závažné formy prečinov na úrovni priestupkov. SAK sa podieľala na tvorbe návrhu novely Trestného zákona, zastúpená bola ako v kolégiu ministra, tak aj v jednotlivých pracovných skupinách. Pozitívne zhodnotila najmä mieru participatívnosti všetkých dotknutých subjektov.
Novela Trestného zákona má viac ako 440 novelizačných bodov a upravuje sa ňou aj napríklad i Trestný poriadok a zákon o priestupkoch. Podľa rezortu spravodlivosti ide o jednu z najrozsiahlejších modernizačných zmien trestnej politiky od roku 2005 z hľadiska rozsahu a významu, na príprave finálneho znenia sa podieľalo viac ako sto odborníkov zastupujúcich všetky inštitúcie justičnej sféry, akademickú obec i mimovládny sektor. Ústrednou témou novely zákona je restoratívna justícia a alternatívne tresty. Dotýka sa aj témy postihovania jazdy pod vplyvom alkoholu či drogovej trestnej činnosti, a to odlíšenia dílerov a obetí. Rezort uvádza, že pri nepatrnom množstve drogy pre vlastnú potrebu bude možné vec riešiť v priestupkovom konaní. Ďalšou témou novely sú i prehľadnejšie trestné sadzby a viac priestoru pre spravodlivejšie posúdenie situácie sudcom, ale aj lepšie využívanie režimu priestupkov.