Koaličná zmluva vyprší koncom marca a slová o mimoriadne drsnej kampani naberajú kontúry už pred jej oficiálnym začiatkom. Poslanci sa nahlas nielen kritizujú, rovnako agresívne aj schvaľujú jeden populistický návrh za druhým, „brnkajú“ na voličské struny a rozhadzujú peniaze pod zámienkou pomoci ľuďom.
VIDEO: Heger: Fico klame, mobilizácia nebude.
Návrhov na stole pritom akoby neubúdalo. Mimoriadne drsní boli aj voliči, ktorí lídrom nič nedarovali. V poslednom prieskume preferencií im nastavili zrkadlo. A nevzdáva sa ani opozičný Smer, ktorý do toho všetkého prišiel s oživením iniciatívy zmeniť termín a presunúť predčasné voľby na jún.
OĽaNO a SaS v zóne ohrozenia
Ani líder OĽaNO Igor Matovič, ani jeho niekdajšia dvojka Eduard Heger nedokázali vládu udržať do konca volebného obdobia. Sen o „vláde zmeny“ sa začal rozpadať už pri jej formovaní.
Čítajte viac Fico pokračuje v šírení strachu. Mobilizáciou inšpiroval aj odídencov od Kotlebu
Napriek tomu, že Matovičova vláda čelila už od začiatku takej obrovskej kríze, akej žiadna vláda predtým, nedokázala nechať malicherné „škriepky“ bokom alebo ich aspoň udržať za dverami koaličných rád.
Napätie medzi lídrom SaS Richardom Sulíkom a Matovičom rástlo a nezmiernila to ani výmena na premiérskom poste. Liberáli chceli stoj čo stoj dostať Matoviča z vlády. Keďže ho Heger odvolať nedokázal, SaS dala vládnemu štvorlístku zbohom a vláda následne nezvládla hlasovanie o vyslovení dôvery.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
Voliči politikom vo februárovom prieskume agentúry Focus ukázali, že toho majú dosť. OĽaNO a SaS sa prepadli veľmi blízko k hranici zvoliteľnosti. Matovičovo hnutie získalo niečo vyše šiestich percent, SaS necelých šesť.
Liberálom udalosti posledných mesiacov nepomohli a aj keď to ich líder Richard Sulík prezentuje ako „veľké štátnické gesto“, uznáva, že strana zaplatila veľkú daň. Matovič už tradične hádže vinu na Sulíka, médiá, prezidentku a „kopu ďalších prisluhovačov“.
Či budú klesať ešte viac, bude podľa sociológa a šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika závisieť od rôznych okolností. „Napríklad v prípade OĽaNO bude záležať aj na tom, či Eduard Heger a Jaroslav Naď odídu, akú dynamiku bude mať Modrá koalícia a podobne. V každom prípade sú v zóne ohrozenia,“ skonštatoval pre Pravdu.
Čítajte viac S Hegerom máme plán, dvojka od KDH je neadekvátna, hovorí Naď
Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča sú obe strany ohrozené práve pre vznikajúce politické strany či potenciálne koalície. „Voličské jadrá oboch strán sú nízke, na hranici kvóra pre vstup do NR SR (OĽaNO zhruba päť percent), resp. pod hranicou zvoliteľnosti (SaS zhruba tri percentá). Je viac než pravdepodobné, že minimálne jedna z nich sa nedostane do budúceho parlamentu a obe môžu ešte klesať,“ uviedol Lenč.
Ak by sa Heger rozhodol z OĽaNO odísť, čo je aktuálne najpravdepodobnejšia možnosť, jeho materské hnutie by mohlo zažiť ďalší odliv voličov. „Myslím si, že určitý vplyv to bude mať, keďže aj Heger má v elektoráte OĽaNO vysokú mieru dôvery. OĽaNO to v takomto prípade môže dostať pod päť percent,“ uviedol sociológ.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Odvolaný premiér však stále mlčí, čo kritizujú aj jeho partneri v koalícii. Jeho šance pritom budú závisieť aj od toho, s ktorou stranou, subjektom či koalíciou sa spojí. Čím dlhšie to bude naťahovať, tým menšie šance má. A času už nie je veľa. „Kým dnes ešte možno niekoho zaujíma, aká bude budúcnosť Eduarda Hegera, s postupom času sa to čakanie stane nudou,“ dodal Lenč na margo jeho odchodu s tým, že síce istých voličov môže osloviť, no netreba zabúdať, že je dočasne povereným premiérom najnepopulárnejšej vlády v dejinách a že sa ešte očakáva „divoký rozvod“ s Matovičom.
S Hegerom podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera odídu liberáli alebo umiernení konzervatívci, ktorých nahradia konzervatívni politici. „Myslím, že by sa malo o preferencie báť KDH, a nie OĽaNO,“ myslí si.
Smer klesol na úkor Republiky
Opozícia vrátane krajnej pravice, naopak, každý deň naberá na popularite. Nemusela na to používať ani zložito vybudovanú agendu. Vystačila s niekoľkými dezinformáciami o vojne na Ukrajine či so strašením mobilizáciou.
VIDEO: Poslanci prepracujú návrh na zákaz nedeľného predaja, cez SaS neprejde žiadna verzia.
Ako účinná sa ukázala aj neutrálna politika, ktorú razí líder mimoparlamentného Hlasu Peter Pellegrini. Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS) sa dlhodobo drží pod hranicou zvoliteľnosti okolo troch percent. Hnutie Republika má oproti svojej materskej strane o dosť väčší výtlak a v aktuálnom prieskume si polepšilo takmer o dve percentá a dostalo sa na hranicu 8,5 percenta.
„Ich potenciál (Republiky, pozn. red.) sa pohybuje niekde na úrovni 15 percent, ale dnes sú nové potenciálne hlasy viazané predovšetkým na voličov Smeru, potom kotlebovcov a čiastočne aj SNS a Hlasu,“ zhodnotil Slosiarik.
Foto: FB Robert Fico
Podľa politológa Lenča je možné, že nárast Republiky sa deje paradoxne na úkor Smeru. „Obe strany majú podobnú rétoriku a dnes už aj veľmi podobného voliča. Tzv. slovenská sociálna demokracia nám zhnedla a dnes si s krajnou pravicou vzájomne preberajú voličov. Je možné, že v ostatnom prieskume sme boli svedkami práve tohto javu,“ myslí si.
Preferencie Smeru doteraz z dlhodobého hľadiska rástli. V najnovšom prieskume je to podľa Lenča prvýkrát, keď je situácia opačná. „Uvidíme, či sa z toho stane trend, alebo je to len ojedinelý jav. V prípade, že sa ostatný výsledok stane realitou aj v ďalších mesiacoch, pravdepodobnosť, že by voľby mohol vyhrať Smer, bude už len vysoko teoretická,“ skonštatoval politológ s tým, že na základe jedného prieskumu by ho ešte neodpisoval.
VIDEO: Fico bývalej koalícii: Bojíte sa demokracie, pokiaľ ide o voľby.
„Ak sa SNS spojí so Smerom, môže to splniť Robertovi Ficovi sen o víťazstve vo voľbách 2023,“ dodal Lenč. Podľa politológa Cirnera hrá Smer známou kartou strašenia. "Hyperbolizujú a neštítia sa nijakých kontroverzných tém. Chcú získať voličov extrému, antivaxerov, proruských voličov a pod. Táto voličská skupina je veľká, záleží len na tom, či sa ich podarí mobilizovať a presvedčiť ich, že to myslia vážne, čo nebude jednoduché,“ zhodnotil.
Čítajte viac Takáč: Smer navrhuje otvoriť diskusiu o skoršom termíne volieb
Smer si však trúfa a napriek schválenému dátumu volieb prichádza s ďalšiu iniciatívou. Podpredseda strany Smer Richard Takáč vyzval na rokovanie naprieč koalíciou i opozíciou o schválení termínu predčasných volieb na jún. Strana je pripravená dať 27 podpisov na zvolanie mimoriadnej schôdze, ako aj zahlasovať za skorší termín parlamentných volieb. Takáč poukázal na výroky koaličných poslancov o chaose a nefunkčnosti.
Smer chce o ňom hovoriť opäť aj v súvislosti s témou darovania stíhačiek Mig-29 Ukrajine. Návrh by podporili aj poslanci Hlasu, čo potvrdil Peter Pellegrini, a rovnako aj hnutia Sme rodina, ktorých stanovisko sa napriek zvolenému termínu nemení.
Čítajte viac Kollár: Pri migoch treba najprv vyriešiť, či má na to vláda legitimitu
Hlasy troch spomenutých subjektov však stačiť nebudú a potrebná by bola minimálne podpora liberálov. Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár pripúšťa podporu júnového termínu, ak by zmenil názor jeden z bývalých koaličných partnerov OĽANO alebo SaS.
Foto: TASR, Jaroslav Novák
„Odmietam každý týždeň robiť v parlamente cirkus, že si opozícia vypýta 30 podpisov a bude dávať raz máj, raz apríl, raz jún bez nejakej podpory deväťdesiatky,“ uviedol.
Pre OĽANO aj SaS je téma predčasných volieb uzavretá. „Ak by sa termín menil bol by to chaos, otázkou je, či menší než pokračovanie politiky chaosu, ktorej sme súčasťou dnes,“ myslí si politológ z Univerzity sv. Cyrila a Metoda Jozef Lenč. Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera ide o divadlo pre voliča.
Bez Hlasu zrejme ani na krok
Hlas sa na čele s Pellegrinim je v prieskumoch stále najsilnejšou stranou aktuálne s takmer 21 percentami. Už teraz je jasné, že bez Hlasu sa budúca potenciálna koalícia zostaviť nedá.
Foto: Pravda, Agentúra Focus
Jediný prípad, keď by sa tak mohlo stať, je naozaj bizarná kombinácia strán Smer, Republika, Progresívne Slovensko (PS) a Sme rodina. Spolu by mali tesnú väčšinu, teda 77 mandátov. Reálne to však nie je, keďže ide o hodnotovo odlišné strany, ktorých lídri navyše vylúčili vzájomnú spoluprácu.
Foto: Pravda, Agentúra Focus
Ak by sa Pellegrini spojil s SaS a PS a vytvorili by koalíciu, o ktorej často hovorí Matovič, podľa súčasného prieskumu by mali len 68 mandátov. Nie je však vylúčené, že by sa k nim pridal parlamentný chameleón Boris Kollár s hnutím Sme rodina, ktorý sa stabilne drží okolo ôsmich percent.
V tom prípade by mali 81 mandátov. Ak by sa Kollár pridal k Hlasu a Smeru, mali by o dva mandáty menej, čo by stále stačilo na potrebných 76 hlasov v parlamente. No a často skloňovaná kombinácia Hlas, Smer a Republika by mala takisto 81 mandátov.
Foto: Pravda, Agentúra Focus
Pellegrini však viackrát hovoril o tom, že si nevie predstaviť vládu so Smerom. V situácii, že by bol jeden z dvojice Fico a Pellegrini predsedom vlády a druhý parlamentu, v jednej vláde by technicky nesedeli. Nie je to trik? „Nie. Ja som zatiaľ povedal toto, a na tom nič nemením,“ odpovedal líder Hlasu v diskusnej relácii Na telo.
VIDEO: So Smerom nie! Podľa Fica to majú iní ako poučku.
Bludom o „Smere 1" a "Smere 2“ však podľa Matoviča veriť netreba. „Roky spolu kradli, obom hrozí za podvody basa. Obaja slúžia rovnakým oligarchom,“ skonštatoval líder OĽaNO. „Pôjdu na tisíc percent,“ dodal Matovič.
Zo spolupráce zatiaľ Hlas oficiálne vylúčil ĽS NS a OĽaNO, Republiku nie. „Nebudem rozprávať už žiadne iné kombinácie,“ uviedol Pellegrini. „Bude to len s tými, o kom ľudia rozhodnú, že dostanú od nich mandát,“ dodal.
Foto: Pravda, Ivan Majerský, Ivan Majerský
Pri ĽS NS majú politici zrejme odvážnejšiu rétoriku, keďže šance na to, že sa dostane do parlamentu, sú mizivé. Politológ Cirner si myslí, že Smer, Hlas či Sme rodina s Republikou problém mať nebudú. „Všetko sa môže stať, bude to závisieť od toho, kto sa reálne do parlamentu dostane a koľko hlasov akých politických subjektov prepadne,“ uviedol.
Dzurinda začína na dvoch percentách
Zdá sa, že Mikulášovi Dzurindovi aspoň na začiatok taktika vyšla. Modrú koalíciu prvýkrát predstavil pred vyše dvoma týždňami veľkolepou tlačovkou s minimom známych tvárí.
Napriek tomu štartuje na solídnych dvoch percentách. Podľa Slosiarika je to dobrý výsledok, od ktorého sa dá odraziť. „Na druhej strane jej zatiaľ chýba to, kvôli čomu vznikla, teda zjednocovanie menších strán,“ zhodnotil.
VIDEO: Modrá koalícia – Dzurinda je späť. S Kollárom skladá volebný tím.
Modrá koalícia zatiaľ rokuje s KDH, no líder kresťanských demokratov Milan Majerský sa viackrát vyjadril, že do volieb chcú ísť samostatne.
V tom prípade sa môže stať, že napriek takmer siedmim percentám, ktoré aktuálne v prieskume majú, ostanú tretíkrát pred bránami parlamentu a prepadnú ďalšie hlasy. Ak by sa však Modrá koalícia spojila s KDH, prípadne s ďalšími menšími stranami, neznamená to podľa sociológa Slosiarika automaticky viac percent.
„Často ide o to, aby úplne neprepadli hlasy tých menších. Synergický efekt sa nemusí prejaviť, dokonca niekedy to nie je ani jednoduchý súčet percent subjektov, ktoré spolu kandidujú,“ dodal.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
„Modrá koalícia v spojení s KDH môže byť relevantným hráčom,“ myslí si politológ Lenč. Demokrati sa podľa Hegera nesmú požierať tak, ako sa to dialo koncom minulého roka a deje sa aj teraz. „Musia ukázať, že vedia spolupracovať, pretože v tejto koalícii, žiaľ, bolo konfliktov mnoho,“ povedal.
Ako sa nakoniec Heger rozhodne a či sa tzv. demokratické a stredopravé sily dokážu spojiť, ukáže čas. Zatiaľ však víťazí márnomyseľnosť, rozhodnutie ísť do volieb samostatne a otváranie kandidátok pre iných, čo väčšina odmieta. V prípade vytvorenia koalície by musela vo voľbách dosiahnuť až sedem percent, na čom v minulých voľbách pohorela bývalá koalícia PS/Spolu.
Čítajte viac Dzurinda sa núka márne. Lídri stredopravých strán si zatiaľ veria a majú aj obavy z osudu SDKÚ