V dôvodovej správe sa nenachádzal prakticky ani jeden relevantný argument. Samotný nápad zvyšovať účasť odmenami nie je novinkou. Skúšajú to krajiny od Bieloruska po Švajčiarsko.
Ďalšie štáty zas spravili voľby povinnými a za neúčasť vyberajú pokuty, napríklad v Belgicku až do 200 eur. Viaceré štúdie v minulosti potvrdili, že už relatívne nízka finančná odmena dokáže zdvihnúť volebnú účasť o niekoľko percent.
V podobnom duchu odborníci kritizujú aj celý zvyšok Matovičovho návrhu. Problémom tak nie je samotná myšlienka, ale to, akým štýlom ju Matovič prezentuje.
Spôsob, akým to prezentoval, je volebná korupcia
V dôvodovej správe sa totiž nenachádza jeden relevantný argument a pripomína skôr citové vydieranie či denník s osobnými boliestkami bývalého premiéra a ministra financií. V úvode hovorí o tom, ako občania zažili jednu traumu za druhou a spomína dve najväčšie krízy, ktorým svet za posledné takmer tri roky čelí – pandémia covidu a vojna na Ukrajine – a ktoré ani jeho vláda a ani vláda Eduarda Hegera neustála.
Vinu za pád vlády, jej diskreditáciu a za predčasné voľby však zvaľuje na druhých. Tými sú jeho klasické ciele. „Nielen tieto mimoriadne ťažké krízy, hysterická štvanica opozície, ale aj vnútorná opozícia voči vláde zo strany bývalého koaličného partnera, opakované protivládne kroky prezidentky a najmä sústredený lynč niektorých vládnych politikov zo strany zaujatých či úplatných novinárov,“ napísal Matovič.
Foto: SITA, Diana Černáková
Obáva sa, že práve preto hrozí, že na voľby príde historicky najmenej voličov. Podopiera to pomyselnou skupinou milióna frustrovaných „demokraticky cítiacich voličov“. Hoci neuviedol, ktorí to sú, cifra by sedela na tých, ktorí na jar 2020 volili OĽaNO a jeho partnerov. „Úplne reálne teraz hrozí, že sa zo Slovenska na desaťročia opäť stane čierna diera Európy,“ uviedol.
Ďalšie argumenty si nechal na tlačovku, kde vyjadril obavu, že Slovensko môže zažiť to, čo zažívali v Nemecku v 30. rokoch minulého storočia po hospodárskej kríze. „Hrozí, že sa vydáme v ústrety veľkému ruskému bratovi,“ hovorí líder OĽaNO.
Podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Jozefa Lenča to hrozí najmä v prípade, ak by tento „nerozumný návrh podplácania nevoličov“ prešiel. „Nik neurobil pre deštrukciu demokracie, rozvrat verejných financií a proruskú propagandu toľko ako majiteľ OĽaNO,“ zhodnotil.
Po tlačovke venoval tejto téme priestor ešte v siedmich statusoch. V istom zmysle tak prekročil aj hranice, ktoré sám svojimi výstupmi stanovil. Podľa odborníka z PR a digitálnej agentúry Katedra Komunikácie Gabriela Tótha ide o bizarnú komunikáciu.
A aj keď to nie je pri lídrovi OĽaNO nič výnimočné, dokázal sa opäť posunúť „o level ďalej“. „Obávam sa, že s prichádzajúcimi voľbami a klesajúcimi preferenciami OĽaNO sa môže tento štýl komunikácie u Matoviča ešte stupňovať.
VIDEO: Presvedčila by ľudí odmena 500 eur, aby išli voliť? Pýtali sme sa v ankete.
V predvolebnej kampani sa teda máme na čo tešiť,“ dodal s tým, že samotný návrh podľa neho neprinesie nových voličov hnutiu OĽaNO. „Už len preto, že je z pohľadu verejných financií taký nereálny a neudržateľný, že si myslím, že aj voliči hneď pochopia, že je to niečo, čo nie je realizovateľné a nebudú tomu prikladať veľkú váhu,“ myslí si.
Podľa politológa zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraja Marušiaka je spôsob, akým Matovič návrh prezentoval, volebná korupcia a aj podľa neho je argumentácia bizarná. „Samozrejme, fakticky oživuje to, s čím argumentoval pred poslednými parlamentnými voľbami. V skutočnosti, keď sa snažíte za každú cenu zohrievať už dávno skysnutú polievku, ukazujete len svoje zúfalstvo,“ uviedol.
Čítajte viac Odmeny za voľby nevyšli, Matovič hodil ďalšiu 'atómovku'. Prečo 500 eur? Lebo Fico. Heger to ostro kritizuje
Karta menom Fico už nezaberá
Na sumu 500 eur prišiel po vlastných výpočtoch založených na približnom odhade celkovej sumy, ktorú podľa neho líder Smeru Robert Fico a líder Hlasu Peter Pellegrini za jedno volebné obdobie rozkradli. Z čoho však plánuje balíček vo výške 1,5 miliardy financovať, to zatiaľ nepovedal.
„Ak budeme vládnuť my, zafinancujeme to z toho, že zabránime zlodejom kradnúť, a keď budú vládnuť oni, tak je to jedno,“ skonštatoval. Podľa Lenča je tento návrh „hlúposť hodná Obyčajných ľudí“, ktorého jediným cieľom je upriamiť pozornosť na Matoviča.
„Prípadne je testom pre budúcich nominantov na kandidátke OĽaNO. V prípade, že by to niekto s týmto návrhom myslel vážne, musel by rátať s tým, že je to po a) ďalší z klincov do rakvy demokracie a po b) vydláždená ,grécka cesta‘ ku kolapsu slovenskej ekonomiky. Samozrejme, akousi čerešničkou na torte je to, že sa k takémuto podplácaniu voličov uchyľuje údajne protikorupčné hnutie, teda jeho majiteľ a torzo poslancov,“ zhodnotil.
Foto: TASR, Michal Svítok
Sám Matovič očakáva, že mu preferencie do volieb klesnú, no argumentoval tým, že podobne na tom boli aj pred poslednými voľbami, ktoré nakoniec vyhrali.
Môže sa tento fenomén zopakovať? „Môže, pretože stále je dosť voličov, ktorí sa radi nechajú oklamať populizmom a emočným vydieraním,“ skonštatoval Lenč s tým, že ak by hrozil pokles volebnej účasti o päť percent, nie je to žiadna tragédia, no nízkej účasti sa neobáva. „Hrozbou pre demokraciu je skôr to, že by prišli voliť voliči, ktorí sa o politiku nezaujímajú,“ okomentoval Lenč s tým, že netušíme, koho by volili tí, ktorí by prišli voliť len kvôli peniazom.
Čítajte viac Demokraciu podplácaním nevyliečime
Či priláka voličov aj na kartu „lebo Fico“, ukážu voľby. Podľa Marušiaka je to kontraproduktívne. „Ukazuje to vývoj preferencií strany Smer prakticky od jesene 2020. Neschopnosť vlády, arogancia a chaotický štýl jej vládnutia v kombinácii s neustálou mobilizáciou proti „mafii“ či Smeru sa pričinili o jej návrat medzi najsilnejšie subjekty na politickej scéne,“ zhodnotil s tým, že nízka účasť voličov hrozí hlavne zo strany sklamaných voličov súčasnej koalície.
Pre jadro voličov OĽaNO je však podľa politológa relevantná akákoľvek karta. „On si je toho vedomý. Tak ako si je vedomý toho, že nech použije akokoľvek obskúrnu kartu, tak sa toho oponenti a médiá radi chytia a spravia mu ním túžobne očakávané PR. V konečnom dôsledku to je kľúčový dôvod, prečo prichádza s týmito „atómovkami“,“ dodal.
Podľa Tótha však z dát zverejnených v prieskumoch vyplýva, že návrat Smeru teraz nie je v spoločnosti dominantná téma. „Sú tam iné témy ako napríklad inflácia alebo vojna na Ukrajine. Myslím si, že téma návratu strán bývalej koalície už nie je niečo, čo by malo mobilizačný dosah na potenciálnych voličov OĽaNO,“ dodal.
Porovnať neporovnateľné
OĽaNO prirovnáva systém odmien najmä k odmenám v dvoch krajinách. „Grécko odmeňuje dňom voľna, Švajčiarsko dáva daňové úľavy,“ opísal Matovič zahraničné príklady motivácie voličov. Západným vzorom argumentuje aj poverený minister školstva Ján Horecký. „Podobný mechanizmus majú aj vo Švajčiarsku, nevidím v tom úplnú kuriozitu,“ povedal na rokovaní vlády.
Vo Švajčiarsku však nič také neexistuje, a to ani na federálnej, teda celoštátnej úrovni a rovnako ani v jednom z 26 kantónov, teda autonómnych častí, ktoré Švajčiarsko tvoria.
Zdroje z diplomatických kruhov pre Pravdu potvrdili, že žiadne odmeny za voľby sa vo Švajčiarsku nedávajú. Len v jednom kantóne je hlasovanie povinné a za neúčasť hrozí veľmi mierna pokuta vo výške okolo piatich švajčiarskych frankov, čo je zhruba päť eur. Nehovoriac o tom, že volebný systém Švajčiarska je omnoho zložitejší, ako ten slovenský, a unikátny, keďže taký politický systém nemá žiadna iná krajina na svete.
Napriek tomu môže finančná motivácia viesť k zvyšovaniu účasti. Podľa štúdie Fordhamskej univerzity o vplyve vyplácania peňažných odmien v Kalifornii už aj odmena 25 dolárov zvýšila účasť v komunálnych voľbách približne o päť percent. Ďalším príkladom boli neziskové organizácie vo Filadelfii a v Los Angeles, ktoré experimentovali s „volebnými lotériami". Jeden šťastný volič vo Filadelfii vyhral 10-tisíc dolárov, v Los Angeles zas 25-tisíc dolárov.
Volebná účasť však o demokracii nič nehovorí. Niečo podobné ako odmeny sa podľa politológa Marušiaka praktikovalo spravidla v krajinách a v režimoch, kde volebný proces nebýva príliš transparentný alebo kde sú výsledky známe už vopred.
„Napr. v súčasnom Bielorusku, kde sú ,voľby‘ spojené s predajnými stánkami či dokonca estrádami v podobe folklórnych súborov pred volebnými miestnosťami. Niečo iné je zavedenie systému volebnej povinnosti, ktorý platil aj v medzivojnovom Československu a po druhej svetovej vojne do roku 1954,“ vysvetlil s tým, že každý bol povinný voliť, výnimku mali len občania nad 70 rokov.
„V súčasnosti v EÚ je volebná povinnosť praktikovaná napr. v Belgicku, Luxembursku, v Grécku či na Cypre, oprávnení voliči sú povinní voliť pod hrozbou sankcií, najčastejšie v podobe finančnej pokuty. V ČSR bolo možné za neúčasť vo voľbách ísť dokonca na jeden deň do väzenia,“ dodal.
Návrh zrejme neprejde
Lídri ostatných strán však tomuto návrhu naklonení nie sú a ostro to kritizoval aj odvolaný premiér Eduard Heger. Niektorí členovia vlády však v tom nevideli až taký problém. Dočasne poverený minister školstva Ján Horecký vidí na návrhu pozitíva. „Môže to byt signál, že na voľbách, demokracii a na názore každého jednotlivca záleží,“ poznamenal s tým, že 500 eur sa mu zdá veľa.
„Možno podobný efekt by bol aj so 100 eurami, keďže nemáme dosť peňazí na všetko, čo potrebujeme,“ dodal Horecký. Odvolaný šéf rezortu vnútra Roman Mikulec si vie predstaviť, že by sa takéto opatrenie zaviedlo, aj keď korektné nastavenie možnosti odmeniť hlasujúcich za účasť vo voľbách je otázka pre legislatívcov. „Netvrdím, že by to jednoznačne malo byť, no nehovorím ani to, že by to nemalo byť,“ povedal.
Vicepremiérka Veronika Remišová označila Matovičov návrh za hitparádu populizmu a štátna pokladnica podľa šéfky Za ľudí s takýmito návrhmi určite neprežije. „Včera sme vyzvali poslancov Národnej rady, aby zastavili tieto návrhy, ktoré vedú Slovensko ku krachu a nič dobré neprinášajú,“ povedala.
Aj ostatné strany majú výhrady, Smer hovoril o korupcii už pri desaťpercentnej zľave zo štátnych poplatkov, Hlas, SaS a ani traja poslanci Za ľudí návrh nepodporia. Hnutie Sme rodina chce podľa jeho lídra Borisa Kollára vidieť, z čoho by bolo financovanie kryté. Zatiaľ tak nie sú veľké šance, že by v parlamente prešiel.
Štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek priblížil, že ak na ministerstvo financií bude doručený legislatívny návrh, tak príslušná sekcia k nemu vyhotoví stanovisko. Poslanci nie sú podľa ústavy povinní konzultovať svoje legislatívne návrhy s ministerstvami.
Čítajte viac Až 500 eur za účasť vo voľbách? Matovič prišiel s novou „atómovkou“