Foto: ELTA Systems
Ich úlohou je detekcia, identifikácia a sledovanie vzdušných objektov. To znamená rozpoznanie a priestorové rozlíšenie týchto objektov a presné meranie ich polohy a dráhy. Okrem toho sa využívajú aj pri kontrole letovej prevádzky a v navádzaní letectva vrátane stíhacieho. Radary určené na kontrolu v nižších výškach by tiež mali pomôcť pri strážení schengenskej hranice s Ukrajinou.
Naď: Viaceré krajiny už poslali stíhačky na Ukrajinu
Slovenské ozbrojené sily doteraz disponovali deviatimi 3D radarmi stredného dosahu, deviatimi 2D radarmi malého dosahu a šiestimi 3D radarmi blízkeho dosahu. Veľká časť týchto sovietskych rádiolokátorov P-37 od výrobcu Almaz Altej pochádza zo 70 rokov a už niekoľko rokov má po svojej technickej životnosti. Keďže výrobca je na sankčnom zozname EÚ, nie je možná ani dodávka náhradných dielov. Navyše tieto radary nie sú ani kompatibilné so systémami NATO.
Neskoro na ich výmenu teda bolo už v roku 2015, keď sa spustila súťaž na dodávateľa nových radarov. Tá sa však niekoľkokrát opakovala. Napokon pred dvoma rokmi minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) slávnostne oznámil podpis zmluvy s Izraelom, ako aj medzi izraelským výrobcom ELTA Systems a jeho slovenským kontraktorom – štátnou akciovou spoločnosťou Letecké opravovne Trenčín.
Za 17 kusov 3D radarov zaplatí Slovensko 148,2 milióna eur s DPH. Ponuka od Izraela bola vyhodnotená ako najvýhodnejšia, pričom údajne v plnom rozsahu vyhovuje technickým a operačným požiadavkám ozbrojených síl. „Podpísanie kontraktu na rádiolokátory je jedna z top priorít modernizácie, ktoré som mal pri príchode do rezortu,“ upozornil Naď.
Český bezpečnostný analytik Lukáš Visingr vtedy izraelské radary označil za výbornú voľbu. „Tieto radary sú absolútnou svetovou špičkou technologicky, rovnako ako z hľadiska rozsiahlych bojových skúseností, keďže ide o systém, ktorý dennodenne chráni Izrael pred palestínskymi raketami. Takéto skúsenosti sú neoceniteľné a nedajú sa žiadnym spôsobom nahradiť. Žiadny z radarov v tejto kategórii nemá porovnateľné skúsenosti,“ zhodnotil pre Pravdu pred časom Visingr. „Izraelské zbrane nie sú najlacnejšie, ale stoja za každú korunu,“ dodal Visingr.
Situácia je kritická
Naď pripomenul, že proces obstarávania trvá viac ako 10 rokov. „Kedysi sa len hovorilo, ako veľmi nevyhnutné a potrebné je tieto radary obstarať, nič sa ale nakoniec nepodarilo uskutočniť. Nám sa, naopak, zmluvu podarilo podpísať v priebehu jedného roka,“ pochválil sa Naď 25. marca 2021.
Foto: Ministerstvo obrany SR
„Ide o významný deň pre bezpečnosť a obranu Slovenska. Nové rádiolokátory pre naše vzdušné sily sú totiž vzhľadom na alarmujúci technický stav a životnosť tých súčasných naozaj nevyhnutnosťou. Som preto nesmierne rád, že nová technika, o ktorej sa desaťročie iba hovorilo, sa konečne stane skutočnosťou,“ upozornil na vážnosť situácie.
„Konečne,“ posťažoval sa po podpise zmluvy aj náčelník generálneho štábu ozbrojených síl Daniel Zmeko. „Prehľad o vzdušnej situácii a zabezpečenie suverenity vzdušného priestoru je jednou zo základných úloh ozbrojených síl. Všetky radary, ktoré v súčasnosti používame, sú buď ďaleko po dobe životnosti alebo sa im skončila pred dvoma, troma rokmi,“ vysvetlil.
Rovnako ako Naď aj Zmeko vyjadril obavy o schopnosť Slovenska naďalej udržiavať zastarané sovietske radary funkčné. „Teraz bude dôležité, aby sme udržali súčasnú techniku do doby dodávok v prevádzke,“ upozornil Zmeko. Zdôraznil, že pri zastaraných systémoch len neuveriteľné nasadenie a profesionalita technikov ozbrojených síl zabraňujú strate prehľadu o vzdušnej situácii nad Slovenskom.
Prvému z radarov sa skončila životnosť už v roku 2016. Ministerstvo preto vypísalo ešte v júni 2015 súťaž, aby mohlo plniť záväzky voči svojim partnerom v rámci Integrovaného systému protivzdušnej obrany NATO. Zhruba za 60 miliónov eur bez DPH plánovalo ministerstvo kúpiť tri radary s možnosťou opcie na štvrtý. Prvé dva mali prísť na Slovensko v roku 2016 a tretí do konca roku 2020.
Čítajte viac Obrana opäť nakúpi bez súťaže
Ani za dva a pol roka sa však súťaž nepodarilo ukončiť a ministerstvo sa ju preto na začiatku roka 2018 rozhodlo zrušiť. Vtedajší minister obrany za SNS Peter Gajdoš navyše obstarávanie rozšíril a namiesto štyroch 3D radarov za 60 miliónov chcel až 17 radarov rôznych typov za 155 miliónov eur.
Obstarávanie však vtedy kritizovali ako analytici súčasný minister Naď aj poslanec Národnej rady za SaS Juraj Krúpa. „Celý tento proces bola obyčajná maškaráda, pretože dodávateľ bol dopredu vybratý. Nespochybňujem tým ale kvalitu a parametre vybraných radarov,“ poznamenal ešte v roku 2019 poslanec Juraj Krúpa, vtedy ešte ako analytik Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.
Čítajte viac S nákupom radarov prišli aj pochybnosti
Česko čaká už tri roky
Napriek tomu, že predchádzajúce obstarávanie v réžii Slovenskej národnej strany (SNS) Naď sám kritizoval, vybral si napokon rovnaké radary. Deklaroval ale, že postupoval transparentnejšie a vyrokoval aj lepšie podmienky než jeho predchodca na rezorte za SNS Peter Gajdoš. Okrem nižšej ceny vraj dosiahol aj zapojenie slovenského zbrojárskeho priemyslu.
„Takto budeme postupovať pri každej jednej zákazke – čo najnižšia cena za vysokú kvalitu a s reálnym zapojením slovenského obranného priemyslu. Tento kontrakt nám umožní ďalšiu priemyselnú spoluprácu so štátom Izrael a tiež biznisovú spoluprácu na oboch stranách. Teraz môžu spolupracovať, lebo sme na to vytvorili rámec. Verím, že v ďalších mesiacoch budete počuť o ďalších a ďalších kontraktoch,“ zdôrazňoval Naď.
Pochválil sa aj úsporou 6,89 milióna eur oproti predpokladanej sume kontraktu a zmluvne ukotveným zapojením slovenského obranného priemyslu, ktorý bude mať na projekte podiel 37 050 000 eur bez DHP.
V cene rádiolokátorov sú zahrnuté aj ďalšie zariadenia, ktoré pôvodne neboli ponúkané, čím mal rezort ušetriť 4,88 mil. eur. Konkrétne ide o 17 kusov elektrogenerátorov, 10 oddeľovacích transformátorov a jedno diaľkové ovládanie. „Celkovo tak ide oproti pôvodnému plánu o úsporu takmer 11,8 milióna eur,“ informoval na jar 2021 rezort obrany.
Čítajte viac Naď otvára armádu pre všetkých: koho bude môcť povolať a kto sa službe vyhne?
Napriek veľkým nádejam sa však nezdá, že by sa situácia mala v dohľadnom čase výraznejšie zlepšiť. Naď sa totiž rozhodol pre rovnaké radary ako susedná Česká republika, ktorá ich kúpila ešte pre tromi rokmi. Vtedajší minister obrany Lubomír Metnar (nestraník za ANO) obídenie súťaže odôvodňoval snahou o urýchlenie dodávok.
Podľa informácií českých médií dodávky ôsmich súprav radarov pre českú armádu, ktoré vláda kúpila v decembri 2019 za 3,5 miliardy korún (138 mil. eur), výrazne meškajú. Podľa harmonogramu dodávok malo mať Česko v tomto čase dodaných už všetkých osem súprav. Ako upozornili v relácii Reportéři ČT, česká armáda však dostala len prvú, ktorá do Česka prišla až vo februári 2022.
Tá navyše stále neprešla ani vojskovými skúškami a nemôže byť preto zaradená do používania. Pre porušenie zmluvných podmienok mala dokonca Česká republika na niekoľko týždňov zastaviť akúkoľvek komunikáciu s Izraelom aj v ostatných zbrojných zákazkách.
„Bol to spôsob nátlaku na izraelskú stranu,“ priblížil pre reláciu Reportéři ČT hlavný veliteľ sekcie vyzbrojovania českého ministerstva obrany Lubor Koudelka. Možnosť inej formy nátlaku Česko v podstate ani nemá, keďže zmluvné pokuty za meškanie boli v zmluve stanovené najmä v prospech izraelského výrobcu.
Čítajte viac Húfnice, vrtuľníky, transportéry aj S-300. Aký je slovenský účet za vojenské dary pre Ukrajinu?
Roky bez kontroly slovenského neba?
O tom, že si Izraelčania z meškania ťažkú hlavu nerobia, svedčí aj ich tlačová správa informujúca o dodávke prvej súpravy. Vydali ju až o tri mesiace po dohodnutom termíne. „Sme hrdí na to, že môžeme dodať českému ministerstvu obrany tieto pokročilé radarové systémy včas a podľa harmonogramu projektu,“ cituje výrobca svojho generálneho riaditeľa Yoava Tourgemana.
Slovenský kontrakt v celkovej hodnote za 148,2 milióna eur bol rozdelený do štyroch platieb v priebehu rokov 2021 až 2024, pričom samotné dodávky radarov mali byť realizované priebežne od apríla 2023 do roku 2025. Takmer polovicu hodnoty kontraktu už Slovensko aj zaplatilo. „Slovensko už zaplatilo okolo 50 400 000 (bez DPH) z celkových 123 500 000 (bez DPH),“ potvrdila pre Pravdu hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
Čítajte viac Drony sú budúcnosť vojenstva. Slovensko chce aj bojové, ktoré budú likvidovať protivníka
Napriek tomu, že o problémoch s meškaním dodávky radarov sa v Česku hovorí otvorene už niekoľko dní, slovenské ministerstvo obrany vraj o ničom zatiaľ nevie. „Každá krajina má svoj samostatný kontrakt a realizuje projekt v jeho intenciách. Nemáme indície, že by stav v Českej republike ovplyvňoval priebeh na Slovensku. Nevieme sa vyjadriť k obsahu kúpnej zmluvy inej krajiny a tiež nevieme komentovať o akom ,veľkom’ meškaní hovoríte. Každopádne, čo sa týka zmluvy podpísanej z úrovne Ministerstva obrany SR – v ustanoveniach sú zahrnuté aj klauzuly hovoriace o opatreniach v prípade omeškania dodávok,“ uviedla Kakaščíková.
Zároveň však pripúšťa, že prvé radary pre Slovensko v apríli neprídu a budú meškať možno aj rok. „Prvé dodávky 3D RL sú plánované v roku 2024, posun dodávok bol spôsobený viacerými objektívnymi okolnosťami a boli včas a obojstranne identifikované a konzultované vrátane prijatia opatrení na minimalizáciu ich vplyvov,“ tvrdí hovorkyňa Naďovho rezortu.
„Dôležitým, a to aj z hľadiska prípadného penále z omeškania, ale je konečný termín komplexného naplnenia zmluvy, teda dodania všetkých objednaných radarov. Tam je aktuálne stanovisko, že nedôjde k omeškaniu. Situáciu pozorne sledujeme. Ministerstvo obrany SR nevidí žiaden dôvod na zrušenie zákazky, na naplnení ktorej sa intenzívne pracuje,“ uzavrela.
Čítajte viac V hodine dvanástej? Naď sfinalizoval nákup vojenskej techniky za 1,7 miliardy eur